Cenzúra v Amerike. Ako úrady tlačia na Facebook a Twitter

Platí to predovšetkým v USA. Kedykoľvek sa niekto sťažuje, že Twitter, Facebook a ostatní porušujú jeho práva zaručené prvým dodatkom ústavy o slobode slova, hneď sa objaví vysvetľovač, ktorý ho upozorní, že prvý dodatok výslovne zakazuje cenzúru iba zo strany štátu, nie súkromných subjektov. To je samo osebe veľmi kontroverzné. V niektorých prípadoch sú používatelia od sociálnych sietí existenčne závislí. Youtuberovi, ktorý sa živí natáčaním videí, alebo majiteľovi obchodíka, ktorý väčšinu biznisu robí cez Facebook, môže byť jedno, či ho zakáže súkromná alebo verejná sféra. Situáciu ešte komplikujú prípady, keď cenzúru síce vykonáva súkromný subjekt, ale na nátlak úradov. Ukázalo sa, že presne toto sa deje v Spojených štátoch.

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti (Department of Homeland Security, skratka DHS) je americkou obdobou ministerstva vnútra. Vzniklo v roku 2002 ako reakcia na teroristické útoky 11. septembra. Jeden z dôvodov, prečo islamistickí teroristi vtedy uspeli, bola rivalita a odmietnutie spolupráce medzi americkými bezpečnostnými zložkami. Nový úrad mal pod sebou koncentrovať najrôznejšie bezpečnostné agentúry a tým zaručiť ich spoluprácu. Od začiatku išlo o kontroverzný krok. Američanom záleží na svojej osobnej slobode a sústredenie štátnych represívnych síl na jednom mieste im automaticky pripadá podozrivé. Pôvodným cieľom ministerstva vnútornej bezpečnosti bolo chrániť USA proti vonkajším hrozbám, teda islamskému terorizmu. Kritici od začiatku upozorňovali, že svoje schopnosti v potieraní terorizmu môže obrátiť proti „vnútorným nepriateľom“. Tento rok na jar sa chvíľu zdalo, že sa tieto obavy naplnili.

DHS oznámilo vytvorenie Disinformation Governance Board, čo sa dá preložiť ako Správna rada pre dezinformácie. Tento nový orgán mal bojovať proti „mizinformáciám (nepravdivé informácie šírené neúmyselne), dezinformáciám (nepravdivé informácie šírené úmyselne) a malinformáciám (faktické informácie, sprostredkované, obvykle vytrhnuté z kontextu, so škodlivým úmyslom), ktoré údajne ohrozujú záujmy USA,“ píše web The Intercept. Tento plán pobúril azda každého Američana. Ak sa na niečom zhodnú, tak že by im štát nemal hovoriť, čo si majú myslieť. Samozrejme to vyvolalo obavy z porušovania prvého dodatku. Bidenova administratíva tak celý projekt pomerne rýchlo zrušila. Lenže, ako uvádza práve The Intercept, snaha o ustanovenie dezinformačnej rady bola pokusom vyniesť na svetlo niečo, čo sa predtým aj potom deje skryto.

Vo svojej reportáži web ukazuje, ako americké federálne úrady tlačia na sociálne siete, aby obmedzovali niektoré druhy prejavu. Začalo sa to už pred rokmi, keď Facebook, Twitter a ostatní boli neochotne dotlačení k spolupráci pri boji proti islamistickému terorizmu. S porážkou al-Kájdy a ISIS sa DHS začalo rozhliadať po nových cieľoch. Údajné ruské zasahovanie do volieb v roku 2016 im tento cieľ poskytlo.