Cenzúra v Amerike. Ako úrady tlačia na Facebook a Twitter

Pri diskusiách o moderovaní či o cenzúre na sociálnych sieťach sa ich zástancovia oháňajú argumentom, že sloboda slova je dvojstranná. Vy si síce na internet môžete písať, čo chcete, ale majiteľ platformy nemusí vaše výlevy akokoľvek tolerovať. Nútiť sociálne siete publikovať všetko, čo používatelia chcú uverejniť, by bolo, naopak, potlačením ich slobody slova.

Sociálne siete, ilustračný obrázok. Foto: Facebook Polícia vyzýva rodičov, aby chránili svoje deti v digitálnom svete. Sociálne siete, ilustračný obrázok. Foto: Facebook

Platí to predovšetkým v USA. Kedykoľvek sa niekto sťažuje, že Twitter, Facebook a ostatní porušujú jeho práva zaručené prvým dodatkom ústavy o slobode slova, hneď sa objaví vysvetľovač, ktorý ho upozorní, že prvý dodatok výslovne zakazuje cenzúru iba zo strany štátu, nie súkromných subjektov. To je samo osebe veľmi kontroverzné. V niektorých prípadoch sú používatelia od sociálnych sietí existenčne závislí. Youtuberovi, ktorý sa živí natáčaním videí, alebo majiteľovi obchodíka, ktorý väčšinu biznisu robí cez Facebook, môže byť jedno, či ho zakáže súkromná alebo verejná sféra. Situáciu ešte komplikujú prípady, keď cenzúru síce vykonáva súkromný subjekt, ale na nátlak úradov. Ukázalo sa, že presne toto sa deje v Spojených štátoch.

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti (Department of Homeland Security, skratka DHS) je americkou obdobou ministerstva vnútra. Vzniklo v roku 2002 ako reakcia na teroristické útoky 11. septembra. Jeden z dôvodov, prečo islamistickí teroristi vtedy uspeli, bola rivalita a odmietnutie spolupráce medzi americkými bezpečnostnými zložkami. Nový úrad mal pod sebou koncentrovať najrôznejšie bezpečnostné agentúry a tým zaručiť ich spoluprácu. Od začiatku išlo o kontroverzný krok. Američanom záleží na svojej osobnej slobode a sústredenie štátnych represívnych síl na jednom mieste im automaticky pripadá podozrivé. Pôvodným cieľom ministerstva vnútornej bezpečnosti bolo chrániť USA proti vonkajším hrozbám, teda islamskému terorizmu. Kritici od začiatku upozorňovali, že svoje schopnosti v potieraní terorizmu môže obrátiť proti „vnútorným nepriateľom“. Tento rok na jar sa chvíľu zdalo, že sa tieto obavy naplnili.

DHS oznámilo vytvorenie Disinformation Governance Board, čo sa dá preložiť ako Správna rada pre dezinformácie. Tento nový orgán mal bojovať proti „mizinformáciám (nepravdivé informácie šírené neúmyselne), dezinformáciám (nepravdivé informácie šírené úmyselne) a malinformáciám (faktické informácie, sprostredkované, obvykle vytrhnuté z kontextu, so škodlivým úmyslom), ktoré údajne ohrozujú záujmy USA,“ píše web The Intercept. Tento plán pobúril azda každého Američana. Ak sa na niečom zhodnú, tak že by im štát nemal hovoriť, čo si majú myslieť. Samozrejme to vyvolalo obavy z porušovania prvého dodatku. Bidenova administratíva tak celý projekt pomerne rýchlo zrušila. Lenže, ako uvádza práve The Intercept, snaha o ustanovenie dezinformačnej rady bola pokusom vyniesť na svetlo niečo, čo sa predtým aj potom deje skryto.

Vo svojej reportáži web ukazuje, ako americké federálne úrady tlačia na sociálne siete, aby obmedzovali niektoré druhy prejavu. Začalo sa to už pred rokmi, keď Facebook, Twitter a ostatní boli neochotne dotlačení k spolupráci pri boji proti islamistickému terorizmu. S porážkou al-Kájdy a ISIS sa DHS začalo rozhliadať po nových cieľoch. Údajné ruské zasahovanie do volieb v roku 2016 im tento cieľ poskytlo.

DHS sa plánuje zamerať na „nepresné informácie“ v širokej škále tém, vrátane „pôvodu pandémie COVID-19 a účinnosti vakcín proti COVID-19, rasovej spravodlivosti, stiahnutiu USA z Afganistanu a charakteru americkej podpory Ukrajine,“ píše The Intercept.

Hlavnou agentúrou, ktorá radí sociálnym sieťam, čo mazať, je Agentúra pre kyberbezpečnosť a bezpečnosť infraštruktúry (Cybersecurity and Infrastructure Security Agency, CISA). Tú založila v roku 2018 Trumpova administratíva v reakcii na niekoľko veľkých hekerských útokov a spadá pod DHS. CISA si však rýchlo rozšírila svoje právomoci mimo ochrany elektrární a plynovodov pred kyberzločincami. „Dalo by sa povedať, že sa zaoberáme kritickou infraštruktúrou. A tou najkritickejšou infraštruktúrou je naša kognitívna infraštruktúra, takže budovanie odolnosti proti dezinformáciám je podľa mňa nesmierne dôležité,“ vysvetlila v novembri 2021 riaditeľka CISA Jen Easterlyová zväčšovanie kompetencií svojho úradu. Proti údajným dezinformáciách však bojuje napríklad aj FBI.

Federálni úradníci priamo komunikujú so sociálnymi sieťami a upozorňujú ich na údajne škodlivý obsah. Facebook zriadil špeciálny portál, do ktorého sa dá prihlásiť iba pomocou amerického vládneho e-mailu, kde agenti môžu rovno označovať chybné príspevky.

Twitter bol s CISA priamo personálne prepojený. Členkou jeho poradného výboru pre kyberbezpečnosť bola Vijaya Gaddeová, donedávna šéfka firemného oddelenia pre právo, politiku a dôveryhodnosť, čo je eufemistické označenie pre hlavnú cenzorku. Elon Musk ju okamžite po kúpe Twitteru vyhodil. Úrady komunikovali s Twitterom aj inak. Štátne snahy o cenzúru majú niekedy až komické prvky. The Intercept uvádza príklad e-mailu z DHS zaslaného Twitteru, kde ho prosia, aby venovali pozornosť jednému účtu, pretože by podľa FBI mohol narušiť integritu volebného systému. „Nie sme si istí, či možno podniknúť nejaké kroky, ale chceli sme ho označiť na zváženie,“ stojí v e-maile.

Dotyčný podozrivý účet mal 56 sledujúcich. V profile fotografiu Blucifera, ako sa nazýva démonická, takmer desaťmetrová soška modrého koňa so žiarivými červenými očami na denverskom letisku. Blucifer je známy aj tým, že zabil svojho autora, keď naňho spadol v ateliéri. V popise mal tento chybný účet napísané, voľne preložené, „pošlite nám miesta vašich obchodov s trávou (šľapky budú naštvané, ale toto je parodický účet)“. Z ústredia Twitteru DHS odkázali: „Budeme eskalovať. Ďakujeme.“

Blucifer je dobrým príkladom účtov, proti ktorým Twitter a Facebook na odporúčanie úradov zasahovali. Často išlo o parodické účty alebo tie s minimom followerov a vplyvu.

Koordinácia prebieha aj inak. Zástupcovia technologických firiem a organizácií vrátane Twittera, Facebooku, Redditu, Discordu, Wikipédie, Microsoftu, LinkedInu a Verizon Media sa pred voľbami v roku 2020 mesačne schádzali so zástupcami CISA, FBI a ďalších federálnych úradov a riešili zaobchádzanie s dezinformáciami počas volieb. Tieto stretnutia naďalej pokračujú.

Riziká tohto postupu sú zrejmé. Vláda v podstate vykonáva nátlak na technologické firmy, aby za ňu strážili internet. Aj keby sme pripustili, že potláčanie niektorých názorov či tvrdení je žiaduce, nachádza sa tu množstvo ďalších nástrah. DHS nikde presne nedefinuje, čo považuje za dezinformáciu. Navyše všeobecne prijímané pravdy sa neustále menia. DHS píše, že chce potláčať dezinformácie o covide, ale to, čo bolo na začiatku pandémie považované za konšpiračné teórie, sa dnes berie ako reálna možnosť. Príkladom je únik covidu z laboratória alebo neustále sa vyvíjajúci názor na efektivitu rúšok.

Zahrnutie Afganistanu do dezinformačných tém však naznačuje, že celý projekt má politické zadanie. O stiahnutí Afganistanu totiž nekolujú žiadne prominentné konšpiračné teórie alebo prekrútené fakty. Čo koluje, je interpretácia udalostí, keď republikáni v podstate tvrdia, že chaotické stiahnutie z Kábulu bolo katastrofou pre americkú, afganskú i svetovú bezpečnosť, kým demokrati kontrujú tým, že išlo o smutnú nutnosť, pretože pokračovanie vojny už nemalo zmysel. Na základných faktoch sa všetci zhodnú. Chystá sa teda Bidenova vláda potláčať kritické hlasy? Tie určite zosilnejú, ak republikáni ovládnu Kongres, sľubujú totiž zriadenie vyšetrovacej komisie na stiahnutie z Afganistanu.

Bude aparát na boj proti dezinformáciám bojovať aj proti tým, ktoré šíri sám prezident? Aj dezinformácie okolo volebného procesu sú vysoko na zozname priorít. Vlani v marci Joe Biden vyhlásil, že nový volebný zákon štátu Georgia je horší ako zákony počas segregácie. Pritom išlo o rozumné opatrenia, ktoré volebné právo nikomu neobmedzovali.

Minimálne raz už federálne úrady radikálne zasiahli. Ide o známu kauzu notebooku Huntera Bidena, syna Joea Bidena. Pred voľbami v roku 2020 denník The New York Post zverejnil dokumenty získané z laptopu Bidena mladšieho, ktoré ho usvedčovali minimálne z morálne pochybného, ak nie priamo nelegálneho konania. Dokumenty boli označené za falošné, vyše 50 bývalých spravodajcov to označilo za ruskú dezinformačnú kampaň. Twitter zablokoval účet The New York Postu a obmedzil šírenie odkazu na článok o počítači Huntera Bidena. K podobným zásahom sa uchýlil aj Facebook. Neskôr sa ukázalo, že dokumenty boli pravé. Huntera Bidena vyšetruje polícia pre daňové úniky.

Predpokladalo sa, že Twitter s Facebookom podľahli spoločenskému tlaku, keď článok zakázali. Podľa The Intercept však bola priamo zapojená FBI. Niečo naznačil už šéf Facebooku Mark Zuckerberg v podcaste Joea Rogana. Tam uviedol, že celú epizódu ľutuje. Pred voľbami však Facebook kontaktovala FBI a varovala, že sa chystá veľká ruská dezinformačná akcia. Keď The New York Post vydal svoje zistenie, reakcia Facebooku bola „to je ono“ a rozhodol sa konať.

Mohlo však ísť aj o priame „odporúčanie“. Podľa The Intercept „dvaja doteraz nemenovaní agenti FBI – Elvis Chan, zvláštny agent FBI v sanfranciskej kancelárii, a Dehmlow, šéf sekcie FBI pre boj proti zahraničnému ovplyvňovaniu – boli na vysokej úrovni zapojení do komunikácie, ktorá údajne nakoniec viedla k potlačeniu reportáže zo strany Facebooku “.

Vláda USA sa bráni, že nenútila sociálne siete nič mazať, iba radila a upozorňovala. E-maily posielané z DHS do Twitteru obsahovali upozornenie, že agentúra „nemá právomoci, ani sa nesnaží ich získať, odstraňovať alebo upravovať informácie, ktoré sú na platformách sociálnych médií k dispozícii“.

Sústavné konzultácie a upozorňovanie však tiež môžu pôsobiť ako nátlak. V mnohých prípadoch sociálne siete konali podľa odporúčaní úradov.

Celé je to veľmi znepokojujúce. V normálnej demokratickej spoločnosti sa vláda nesnaží tajne ovplyvňovať verejnú diskusiu. Hlavne to však poškodzuje povesť Ameriky. Zástancovia Ruska a Číny radi tvrdia, že „USA to robia tiež“. Teraz majú novú muníciu.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.


Štátnej forme pomoci rodinám s deťmi na Slovensku trvalo až 18 rokov, kým z pôvodných 13,32 eura poskočila na niečo vyše 43 pred dvomi rokmi. Krok, ktorý priklepol na dieťa ešte zhruba o stovku viac,…
Prejsť na článok