Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Soul: Severná Kórea odpálila ďalšie štyri balistické strely

Severná Kórea odpálila v sobotu do mora ďalšie štyri balistické strely krátkeho doletu, oznámila juhokórejská armáda. Pokračovala tak v demonštrácii svojho zbrojného potenciálu z predošlých dní, ktorým zvýšila napätie v regióne. Informuje o tom TASR na základe servisu agentúry AP.

Juhokórejský generálny štáb uviedol, že rakety vystrelené do mora západne od Kórejského polostrova preleteli približne 130 kilometrov.

Pchjongjang tento týždeň odpálil do mora desiatky rakiet vrátane medzikontinentálnej balistickej strely, ktorá vyvolala poplach v severnom Japonsku. Nad svoje územie vyslala desiatky vojenských lietadiel. KĽDR takéto kroky označila za primeranú reakciu na spoločné americko-juhokórejské cvičenia vzdušných síl, ktoré nazvala ukážkou ,,vojenskej konfrontačnej hystérie" Spojených štátov.

V sobotu počas záverečnej časti spoločných vzdušných cvičení preleteli nad Južnou Kóreou dva americké nadzvukové bombardéry B-1B. Išlo o odstrašujúcu demonštráciu sily vo svetle zintenzívnených severokórejských testov, píše AP.

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan: Schválenie vstupu Fínska a Švédska do NATO závisí od ich krokov

Turecko oficiálne neschváli členstvo Fínska a Švédska v Severoatlantickej aliancii, pokiaľ obe krajiny nepodniknú potrebné ,,kroky". Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan to v piatok povedal generálnemu tajomníkovi NATO Jensovi Stoltenbergovi, informovala agentúra AFP, od ktorej TASR správu prevzala.

Ankara obe severské krajiny obviňuje, že poskytujú útočisko členom zakázanej militantnej kurdskej organizácie, ktorých označuje za teroristov. Napriek júnovej dohode so Štokholmom a Helsinkami Turecko zatiaľ neratifikovalo ich prístupové protokoly s tvrdením, že dohodu nenaplnili.

,,Prezident Erdogan poznamenal, že kroky, ktoré podniknú Švédsko a Fínsko, určia, ako rýchlo bude schvaľovací proces... prebiehať a kedy sa uzavrie," uviedol úrad tureckého prezidenta.

Stoltenberg sa počas návštevy Turecka stretol v piatok s Erdoganom v Istanbule. Po súkromnej schôdzke s novinármi nehovorili.

Fínsko a Švédsko po desaťročiach vojenskej neutrality požiadali v máji o členstvo v NATO po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu.

Erdogan však pohrozil zablokovaním ich členstva s požiadavkou na ústupky. Viedlo to k dohode Turecka so Švédskom a Fínskom, zahŕňajúcej ustanovenia o vydávaní osôb a výmene informácií.

Nový švédsky premiér Ulf Kristersson navštívi budúci utorok Ankaru, aby sa stretol s Erdoganom.

Stoltenberg podľa oznámenia NATO privítal ,,významné a konkrétne kroky, ktoré obe krajiny už podnikli na realizáciu memoranda" s Tureckom. Zdôraznil znova, že ich vstup do NATO posilní Alianciu.

Prijatie Švédska a Fínska do NATO ratifikovali už všetci členovia Aliancia okrem Turecka a Maďarska.

(tasr)

Minúta  |  

V Kyjeve sa objavili poštové známky oslavujúce výbuch Kerčského mosta

V ukrajinskej metropole Kyjev sa objavili nové poštové známky oslavujúce výbuch Kerčského mosta, ktorý spája ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym. Informovala o tom v piatok spravodajská stanica Sky News s tým, že Kyjevčania evidentne majú o tieto známky záujem a kupujú si ich.

Kerčský most, ktorý bol pre ruské sily na Ukrajine dôležitou zásobovacou trasou, bol 8. októbra vážne poškodený pri výbuchu. Rusko z útoku obvinilo Ukrajinu, ktorá to však poprela.

Moskva následne vystupňovala útoky na ukrajinské mestá, čo šéf Kremľa Vladimir Putin označil za odplatu za ,,teroristické" činy Kyjeva vrátane zmienenej explózie na Kerčskom moste.

Nové ukrajinské známky zachytávajú muža a ženu stojacich na okraji zničeného Kerčského mosta v póze pripomínajúcej slávnu scénu z filmu Titanic, zatiaľ čo za nimi stúpa oblak čierneho dymu.

(tasr)

Minúta  |  

Biden tvrdí, že demokrati môžu vyhrať doplňujúce voľby do Kongresu

Prezident USA Joe Biden v piatok vyhlásil, že demokrati v budúcotýždňových doplňujúcich voľbách do Kongresu zvíťazia, ale varoval, že dva roky budú ťažké, ak sa prieskumy verejnej mienky ukážu ako správne a zvíťazia republikáni. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Doplňujúce voľby sa budú konať v utorok 8. novembra a Biden (79) ešte využíva posledné dni cestovaním po mnohých amerických štátoch, kde sa stretáva s voličmi.

Prezident v Chicagu publiku povedal, že je optimista v tom, že jeho demokratická strana získa v Kongrese prevahu.                              

,,Vážení, neberiem názor, že sme v problémoch. Myslím si, že vyhráme. Naozaj si to myslím," uviedol.

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že republikáni majú potenciál dosiahnuť v utorkových kongresových voľbách veľké úspechy – dúfajú, že ovládnu nielen Snemovňu reprezentantov, ale aj Senát.

To zmení posledné dva roky Bidenovho prvého volebného obdobia na šarvátky a bude to aj predpríprava na napäté prezidentské voľby v roku 2024. Otázkou je, či Biden, ktorý tento mesiac dosiahne 80 rokov, sa bude chcieť znovu uchádzať o Biely dom.

,,Ak stratíme Snemovňu a Senát, budú to príšerné dva roky," uviedol prezident. "Dobrou správou je, že budem mať právo veta," dodal Biden a poukázal tým na svoju právomoc blokovať návrhy zákonov, aby sa zákonmi nestali.

Kampaň robí aj jeho rival Donald Trump. Ten strávil väčšinu posledných dvoch rokov hromžením na svoju prehru s Bidenom v prezidentských voľbách a šírením diskreditačnej teórie, že to bol volebný podvod. Na zhromaždení vo štvrtok v štáte Iowa vyslal zatiaľ najsilnejší signál, že sa plánuje znovu uchádzať o znovuzvolenie do Bieleho domu.          

,,Chcem, aby bola naša krajina úspešná, bezpečná a slávna. Preto veľmi, veľmi, veľmi pravdepodobne pôjdem do toho znova, o. k? Veľmi, veľmi, veľmi pravdepodobne. Pripravte sa. To je všetko, čo vám poviem. Veľmi skoro. Pripravte sa," vyhlásil Trump.

Podľa piatkovej správy portálu Axios jeho spolupracovníci predbežne plánujú vydať oznámenie 14. novembra.

Američania si budú v utorok 8. novembra voliť všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov Kongresu a 35 senátorov. V niektorých štátoch sa konajú aj regionálne voľby či voľby guvernérov.

(tasr)

Minúta  |  

VIDEO Vagnerova skupina sa v Rusku stáva oficiálnou inštitúciou. Žoldáci otvorili centrum v Petrohrade

Ruská súkromná polovojenská organizácia, známa aj ako Vagnerova skupina, otvorila v Petrohrade svoje prvé centrum pre inovácie zamerané na posilnenie obranyschopnosti Ruska. Informovala v piatok agentúra AFP.

Oligarcha Jevgenij Prigožin, ktorý sa k založeniu Vagnerovej skupiny oficiálne prihlásil len nedávno, pred časom na margo tohto pilotného projektu uviedol, že centrum bude zahŕňať komplex budov, kde budú bezplatne sídliť vynálezcovia, dizajnéri, IT špecialisti, budú tam priestory na experimentálnu výrobu i pre start-upy.

Poslaním centra podľa Prigožina je "poskytovať komfortné prostredie pre generovanie nových nápadov s cieľom zvýšiť obranyschopnosť Ruska vrátane oblasti šírenia informácií".

Prigožin dodal, že priestory pre špecialistov v rôznych oblastiach budú poskytované bezplatne. Tie nápady a projekty, ktoré budú vyhodnotené ako efektívne a perspektívne, získajú podporu na svoj ďalší rozvoj.

https://twitter.com/200_zoka/status/1588507045090586625

Ruské médiá poznamenali, že budova Vagner centra má kancelárie s panoramatickými oknami, podzemné a pozemné parkoviská pre 219 áut. Budova je vybavená moderným technickým zázemím a má vlastnú pokročilú infraštruktúru. Sú tam aj priestory pre kultúrne podujatia či diskusie.

Prigožin dodal, že ak tento projekt bude úspešný, Vagnerovo centrum môže mať aj pobočky.

Tento oligarcha, známy aj pod prezývkou Putinov kuchár, sa vypracoval na jednu z najvplyvnejších postáv ruského biznisu a čoraz zasahuje aj do politiky.

V posledných mesiacoch mu v tom pomohla ruská invázia na Ukrajine. Prigožin sa nielen priznal k založeniu Vagnerovej skupiny, ale už dlhší čas kritizuje ruských generálov i ministra obrany Sergeja Šojgua za neúspechy ruskej armády na ukrajinských bojiskách.

Vagnerova skupina je v zahraničí známa pod názvom Wagner group. Jej žoldnieri pôsobili v Sýrii, Líbyi a na iných miestach v Afrike, ako aj v Latinskej Amerike. Nedávno sa objavil videozáznam, ako Prigožin v ruských väzniciach verbuje väzňov, pričom za ich nasadenie do bojov na Ukrajine im sľubuje odpustenie ich trestov.

https://standard.sk/251076/kadyrovovci-vagnerovci-gardisti-ruti-sa-rusko-do-ery-warlordov/
Minúta  |  

Netanjahu začal rokovania o vytvorení novej izraelskej vlády

Vodca izraelskej strany jednota (Likud) Benjamin Netanjahu začal v piatok so svojimi ultraortodoxnými a krajne pravicovými spojencami rokovania o vytvorení koaličnej vlády. Perspektíva, že takto vznikne najpravicovejšia vláda v dejinách Izraela, vyvoláva obavy v Izraeli i v zahraničí, konštatovala vo svojej správe agentúra AFP.

Podľa najnovších oficiálnych výsledkov predčasných parlamentných volieb, zverejnených vo štvrtok večer, získala strana Likud v 120-člennom Knesete 32 mandátov. Ak sa Netanjahu dohodne na koalícii s dvomi ultraortodoxnými stranami a krajne pravicovou stranou Náboženský sionizmus, v parlamente by mohol pôsobiť pravicový blok so 64 poslancami.

Centristický blok odchádzajúceho dočasného premiéra Jaira Lapida získal od voličov 51 mandátov, čo znamená definitívne víťazstvo Netanjahua a koniec bezprecedentnej patovej situácie v politike, ktorá si v Izraeli vynútila pätoro volieb v priebehu necelých štyroch rokov.

Politickí pozorovatelia podľa AFP upozorňujú, že na kľúčové posty vo vláde by sa mohli dostať radikálni predstavitelia krajnej pravice. Šlomo Fišer z Jeruzalemského inštitútu pre židovskú politiku si však myslí, že Netanjahu si je vedomý toho, že by mu to mohlo v zahraničí uškodiť.

"Bibi (Netanjahuova prezývka) je veľmi opatrný. Nechce prísť o svoju medzinárodnú legitimitu… Myslím, že by sa mohol pokúsiť rozšíriť svoju koalíciu, aby minimalizoval vplyv" radikálov, domnieva sa Fišer.

Netanjahu v piatok v statuse na Twitteri napísal, že hovoril s niekoľkými európskymi lídrami vrátane Maďarska a Poľska, ktorí mu zablahoželali. Poďakoval sa svojim voličom a sľúbil, že "vráti Izrael na správnu cestu".

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price medzitým odmietol špekulovať o zložení novej izraelskej vlády. Povedal, že Washington dúfa, že "všetci izraelskí vládni predstavitelia budú aj naďalej zdieľať hodnoty otvorenej, demokratickej spoločnosti".

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.