Preskočiť na obsah
  |  

Rusko: Pri požiari v bare v meste Kostroma zahynulo 15 ľudí; zatkli podozrivého

Najmenej 15 ľudí prišlo v noci na sobotu o život pri rozsiahlom požiari, ktorý vypukol v nočnom podniku v ruskom meste Kostroma. Polícia zadržala muža podozrivého z toho, že požiar spôsobil. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Ruské agentúry priniesli správy, podľa ktorých mohol požiar vzniknúť po tom, ako opitý muž na parkete vystrelil svetlicu zo signálnej pištole.

Oheň v bare Poligon nahlásili okolo 2.00 h a hasičom sa ho podarilo zahasiť okolo 7.30 h. Štátna televízia priniesla zábery horiacej jednopodlažnej budovy v logistickom centre, kde sa podnik nachádza. Plamene sa rozšírili na plochu vyše 3 500 štvorcových metrov. Z budovy evakuovali okolo 250 ľudí.

Polícia oznámila, že identifikovala a zadržala podozrivého zo spôsobenia smrti z nedbanlivosti, ktorého odovzdali vyšetrovateľom.

Gubernátor Kostromskej oblasti Sergej Sitnikov pôvodne oznámil, že zahynulo 13 ľudí. Pohotovostné zložky následne uviedli, že našli pozostatky ďalších dvoch ľudí.

Kostroma, ležiaca na rieke Volga vyše 300 kilometrov severovýchodne od Moskvy, má približne 230-tisíc obyvateľov a patrí k najstarším mestám v Rusku. Známa je stredovekou architektúrou a kláštormi.

V Rusku došlo v posledných rokoch k viacerým smrtiacim požiarom v zábavných podnikoch. V roku 2018 si veľký požiar v nákupnom centre v sibírskom meste Kemerovo vyžiadal 60 životov. V roku 2009 pri požiari v nočnom klube v meste Perm zahynulo 156 ľudí.

(tasr)

  |  

Irán po prvý raz priznal, že dodával Rusku drony

Irán v sobotu po prvý raz priznal, že Rusku dodával bojové drony. Iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján povedal, že jeho krajina Rusku pred vojnou na Ukrajine poskytla limitované množstvo takýchto bezpilotných lietadiel. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Abdollahján však poprel ďalšie dodávky zbraní či rakiet v období po začiatku ruskej invázie na Ukrajine, píše DPA s odvolaním sa na iránsku štátnu tlačovú agentúru IRNA.

Ukrajina a západné krajiny tvrdia, že pri nedávnych útokoch na viaceré ukrajinské mestá použila ruská armáda iránske bezpilotné lietadlá Šáhid-136. Teherán až doposiaľ obvinenia z dodávok dronov odmietal.

Teherán podľa správ médií poslal na Ruskom okupovaný Krym aj vojenský personál, aby Rusom poskytol výcvik na ovládanie dronov a ponúkol technickú pomoc.

Abdollahján minulý týždeň oznámil, že je ochotný zúčastniť sa na bilaterálnom stretnutí s predstaviteľmi Ukrajiny s cieľom rokovať o obvineniach z použitia iránskych dronov Ruskom. Ukrajinská armáda podľa svojich vyjadrení už údajne zostrelila stovky dronov typu Šáhid-136. Rusko si podľa DPA malo od Iránu objednať 2400 takýchto strojov.

Teherán sa usiluje o hospodársku a vojenskú spoluprácu s Čínou a Ruskom s cieľom vyvážiť vplyv sankcií, ktoré proti nemu zaviedol Západ, dodáva DPA. EÚ i ďalšie západné krajiny takéto opatrenia prijali v spojitosti s dodávkami zbraní z Iránu i protestami, ktoré v tejto krajine prepukli v septembri po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej.

(tasr)

  |  

Taliansko prijalo opatrenie, ktoré znemožní lodiam s migrantami zakotviť v prístavoch

Nová talianska vláda prijala v piatok opatrenie, ktoré zabráni humanitárnym záchranným skupinám v prístupe do talianskych prístavov. Učinila tak v čase, keď sa do Talianska snažia dostať štyri plavidlá s viac ako tisíckou migrantov.

Minister vnútra Matteo Piantedosi novinárom povedal, že Taliansko povolí nemeckej záchrannej lodi Humanity 1 so 179 ľuďmi priplávať na Sicíliu, aby sa tam mohli vylodiť maloletí a tí, ktorí sú v núdzovej situácii, ale povedal, že loď sa potom musí vrátiť do medzinárodných vôd so zvyšnými migrantmi.

Osud ostatných lodí zatiaľ zostáva nevyriešený, ale Piantedosi povedal, že nórsku loď Ocean Viking s 234 ľuďmi by si mohlo vziať pod patronát Francúzsko.

Pozícia, ktorú zaujala nová vláda premiérky Giorgie Meloniovej, znamená návrat k postoju proti mimovládnym organizáciám z čias, keď bol súčasný podpredseda vlády Matteo Salvini v rokoch 2018 – 2019 ministrom vnútra. Salvini je momentálne ministrom infraštruktúry zodpovedným za prístavy.

(sita)

  |  

Soul: Severná Kórea odpálila ďalšie štyri balistické strely

Severná Kórea odpálila v sobotu do mora ďalšie štyri balistické strely krátkeho doletu, oznámila juhokórejská armáda. Pokračovala tak v demonštrácii svojho zbrojného potenciálu z predošlých dní, ktorým zvýšila napätie v regióne. Informuje o tom TASR na základe servisu agentúry AP.

Juhokórejský generálny štáb uviedol, že rakety vystrelené do mora západne od Kórejského polostrova preleteli približne 130 kilometrov.

Pchjongjang tento týždeň odpálil do mora desiatky rakiet vrátane medzikontinentálnej balistickej strely, ktorá vyvolala poplach v severnom Japonsku. Nad svoje územie vyslala desiatky vojenských lietadiel. KĽDR takéto kroky označila za primeranú reakciu na spoločné americko-juhokórejské cvičenia vzdušných síl, ktoré nazvala ukážkou ,,vojenskej konfrontačnej hystérie" Spojených štátov.

V sobotu počas záverečnej časti spoločných vzdušných cvičení preleteli nad Južnou Kóreou dva americké nadzvukové bombardéry B-1B. Išlo o odstrašujúcu demonštráciu sily vo svetle zintenzívnených severokórejských testov, píše AP.

(tasr)

  |  

Erdogan: Schválenie vstupu Fínska a Švédska do NATO závisí od ich krokov

Turecko oficiálne neschváli členstvo Fínska a Švédska v Severoatlantickej aliancii, pokiaľ obe krajiny nepodniknú potrebné ,,kroky". Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan to v piatok povedal generálnemu tajomníkovi NATO Jensovi Stoltenbergovi, informovala agentúra AFP, od ktorej TASR správu prevzala.

Ankara obe severské krajiny obviňuje, že poskytujú útočisko členom zakázanej militantnej kurdskej organizácie, ktorých označuje za teroristov. Napriek júnovej dohode so Štokholmom a Helsinkami Turecko zatiaľ neratifikovalo ich prístupové protokoly s tvrdením, že dohodu nenaplnili.

,,Prezident Erdogan poznamenal, že kroky, ktoré podniknú Švédsko a Fínsko, určia, ako rýchlo bude schvaľovací proces... prebiehať a kedy sa uzavrie," uviedol úrad tureckého prezidenta.

Stoltenberg sa počas návštevy Turecka stretol v piatok s Erdoganom v Istanbule. Po súkromnej schôdzke s novinármi nehovorili.

Fínsko a Švédsko po desaťročiach vojenskej neutrality požiadali v máji o členstvo v NATO po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu.

Erdogan však pohrozil zablokovaním ich členstva s požiadavkou na ústupky. Viedlo to k dohode Turecka so Švédskom a Fínskom, zahŕňajúcej ustanovenia o vydávaní osôb a výmene informácií.

Nový švédsky premiér Ulf Kristersson navštívi budúci utorok Ankaru, aby sa stretol s Erdoganom.

Stoltenberg podľa oznámenia NATO privítal ,,významné a konkrétne kroky, ktoré obe krajiny už podnikli na realizáciu memoranda" s Tureckom. Zdôraznil znova, že ich vstup do NATO posilní Alianciu.

Prijatie Švédska a Fínska do NATO ratifikovali už všetci členovia Aliancia okrem Turecka a Maďarska.

(tasr)

  |  

V Kyjeve sa objavili poštové známky oslavujúce výbuch Kerčského mosta

V ukrajinskej metropole Kyjev sa objavili nové poštové známky oslavujúce výbuch Kerčského mosta, ktorý spája ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym. Informovala o tom v piatok spravodajská stanica Sky News s tým, že Kyjevčania evidentne majú o tieto známky záujem a kupujú si ich.

Kerčský most, ktorý bol pre ruské sily na Ukrajine dôležitou zásobovacou trasou, bol 8. októbra vážne poškodený pri výbuchu. Rusko z útoku obvinilo Ukrajinu, ktorá to však poprela.

Moskva následne vystupňovala útoky na ukrajinské mestá, čo šéf Kremľa Vladimir Putin označil za odplatu za ,,teroristické" činy Kyjeva vrátane zmienenej explózie na Kerčskom moste.

Nové ukrajinské známky zachytávajú muža a ženu stojacich na okraji zničeného Kerčského mosta v póze pripomínajúcej slávnu scénu z filmu Titanic, zatiaľ čo za nimi stúpa oblak čierneho dymu.

(tasr)