Minulotýždňový útok na imigračné stredisko v anglickom meste Dover bol ,,motivovaný teroristickou ideológiou", uviedla v sobotu britská protiteroristická polícia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Protiteroristické oddelenie polície pre juhovýchodné Anglicko (CTPSE) vo vyhlásení uviedlo, že nazbierané dôkazy potvrdzujú ,,krajne pravicovú motiváciu" páchateľa. Predstaviteľ protiteroristickej polície Tim Jacques však dodal, že jednou z príčin bol aj stav duševného zdravia útočníka.
Muž (66) hodil v nedeľu 30. októbra tri benzínové bomby pripevnené k zábavnej pyrotechnike do priestorov imigračného centra prístavnom meste Dover. Dve osoby utrpeli zranenia. Polícia neskôr našla muža na neďalekej čerpacej stanici mŕtveho po tom, ako spáchal samovraždu.
Zariadenie pre migrantov v Doveri prijíma osoby, ktoré prichádzajú do Británie cez Lamanšský prieliv na malých člnoch.
Britská vláda sa v súčasnosti usiluje riešiť situáciu v spojitosti s vysokým počtom takýchto migrantov. Od začiatku tohto roka do 26. októbra ich podľa britskej vlády prišlo do krajiny 38-tisíc.
Špeciálny prokurátor podal na Špecializovaný trestný súd návrh na vzatie do väzby obvineného mladistvého A. B., ktorý vo štvrtok (3. 11.) sekerou útočil na spolužiakov v Strednej odbornej škole (SOŠ) v Novákoch. TASR o tom informoval hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan.
,,Dôvodom návrhu na väzobné stíhanie je obava z pokračovania v trestnej činnosti," spresnil Skladan.
Mladistvého A. B. obvinila v piatok (4. 11.) polícia z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchaného v štádiu pokusu. O návrhu prokuratúry má súd rozhodovať v priebehu sobotňajšieho popoludnia.
K útoku v SOŠ v Novákoch prišlo vo štvrtok doobeda. Pri incidente útočník zranil dve mladistvé osoby.
Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová si v sobotu vo Frankfurte nad Mohanom prevzala Cenu slobody Nadácie Friedricha Naumanna (FNF). Vo svojom prejave zdôraznila význam slobody a liberálnej demokracie. TASR o tom informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
,,Ako právnička presadzovala občianske práva a ochranu životného prostredia na Slovensku. Ako prezidentka sa angažuje za mier a liberálnu demokraciu," napísala FNF na svojej oficiálnej webovej stránke. Predseda správnej rady nadácie Karl-Heinz Paqué označil Čaputovej pôsobenie vo funkcii prezidentky za príklad pre liberálov v celej Európe.
Čaputová po prevzatí ceny vyjadrila poctenie a pokoru. ,,Je pôsobivé, ako sloboda, taká jednoduchá myšlienka, dokázala byť v našej histórii takou vzpruhou a posilnením," povedala.
Pripomenula dvojicu katolíckych disidentov, Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla, ktorých režim dlhé roky držal vo väzení a mučil. ,,Boli to ľudia ako Krčméry a Jukl a mnohí ďalší, ktorí nám nakoniec v roku 1989 pomohli obnoviť slobodu a demokraciu," povedala prezidentka. Vo svojom prejave uviedla, že sloboda sa nedá nariadiť zhora a nie je to neutrálny pojem. ,,Musí vychádzať z hodnôt, inak sa z nej stane ničivá sila," povedala. Politici musia podľa jej slov tiež prispievať k tomu, aby krajiny zostali slobodné.
Liberálna demokracia sa podľa prezidentky ukázala ako najlepšia záruka slobody pre každého jednotlivca a každú spoločnosť. ,,Ale zdá sa, že mnohí zabúdajú, že sloboda neznamená len slobodu vybrať si, ale aj slobodu niečoho sa zrieknuť," povedala Čaputová.
Prezidentka pripomenula aj súčasné hrozby pre demokraciu vrátane konfliktu na Ukrajine či hospodársku krízu a zdôraznila hodnoty súcitu a solidarity.
Vojna a hospodárska kríza by nám však podľa prezidentkiných slov ,,nemali zatvárať oči pred ďalšími rizikami, ktorým čelíme doma". Upozornila na podnecovanie nenávisti a násilia a na nedostatočné uplatňovanie pravidiel zo strany vlád.
V závere vystúpenia pripomenula slová prvého prezidenta ČSR Tomáša Garrigua Masaryka o tom, že ,,demokracia nie je len systém politický, ale aj morálny – predovšetkým morálny". Upozornila tiež na zodpovednosť a povinnosť jednotlivcov i politických lídrov v úsilí posilniť demokraciu.
FNF Cenu slobody udeľuje od roku 2006 každé dva roky osobnostiam, ktoré sa zaslúžili o rozvoj občianskej spoločnosti a podporujú liberálne hodnoty. Čaputová je prvou politickou líderkou z regiónu strednej a východnej Európy, ktorá sa stala laureátkou tohto ocenenia, pripomenul Strižinec.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) označil vyjadrenia trnavského arcibiskupa Jána Oroscha na adresu obetí bratislavského teroristického útoku za nešťastné. Uviedol to v relácii RTVS Sobotné dialógy.
"Toto je čas, keď potrebujeme viesť diskusiu, ktorá je konštruktívna a nepolarizuje. Prinášať pochybnosti a ďalšiu polarizáciu je veľmi nešťastné," skonštatoval.
Premiér pripomenul, že obežník bol interným dokumentom. "I napriek tomu si myslím, že každý by mal vážiť slová, aké používa a čo zasieva do mysle ľudí," doplnil.
Avizoval, že návrh legislatívy na posilnenie majetkových práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti by minister spravodlivosti mohol predstaviť v priebehu týždňov. "Ministra spravodlivosti som požiadal, aby začal bezodkladne konať. On začal bezodkladne konať. Je to však istý legislatívny proces, chce to pripraviť kvalitne," dodal.
Súčasná vláda pomáha rodinám a ohrozeným skupinám v zložitých ekonomických časoch tak ako žiadna iná doteraz, zdôraznil Heger OĽaNO.
Premiér odmieta kritiku opozície, že balík vo výške 15,6 milióna eur a jednorazový príspevok 100 eur pre skupiny ľudí, ktoré neboli zahrnuté do predchádzajúcej inflačnej pomoci, je almužnou. Pýta sa, čo robili predchádzajúce vlády pri pomoci ohrozeným skupinám, pripomína zároveň, že štát pristupuje k opakovanému vyplácaniu prostriedkov, ktoré majú zmierňovať dosahy inflácie a zdražovania, poukazuje zároveň na doteraz iniciované opatrenia týkajúce sa napríklad zvýšenia prídavkov na deti, daňového bonusu, ale i zastropovania cien energií. "Reagujeme opakovane, pravidelne, reagujeme systémovo," zdôraznil premiér o formách pomoci.
Uistil tiež, že samosprávam bude štát kompenzovať výpadky z príjmov, ktoré spôsobia legislatívne zmeny a zvýšenie daňového bonusu. O forme má pravidelne hovoriť so zástupcami samospráv. "Riešenia dopracúvame a budeme ich mať nachystané tak, aby platili na budúci rok," zdôraznil.
V prípade ochrany domácností pred zdražovaním energií Heger informoval, že riešenia chce predstaviť v rámci komplexného balíka opatrení na konci novembra, v súčasnosti sa podľa jeho slov majú dolaďovať už len detaily. Potvrdil, že vláda chce ísť cestou zastropovania ceny. "Nastavíme ju tak, aby bola únosná pre všetky domácnosti a pôjde o atraktívnu cenu v regióne,“ zdôraznil.
Pripustil, že ak by pri určitých typoch domácností aj tak vznikal problém, riešenie je v dodatočných adresných dotáciách.
Premiér pripomenul, že vláda v rámci pomoci pre podniky myslí aj na energeticky náročné firmy. Treba k nim podľa neho pristupovať individuálne. "Ak by ste zobrali len jednu záplatu, môže sa stať, že by to nesadlo," podotkol Heger s tým, že riešenia by mohli nájsť do konca mesiaca.
Rozpočet
V súvislosti s návrhom budúcoročného štátneho rozpočtu odmietol, že by si vláda brala podnikateľov za rukojemníkov. "Je to nezmysel. Za rukojemníkov si ich berú tí, ktorí za rozpočet nechcú hlasovať," poznamenal. Gro rozpočtu podľa neho tvorí pomoc ľuďom. Potvrdil, že o podpore chce rokovať s opozičnou stranou SaS, a nezaradenými poslancami Tomášom Valáškom a Miroslavom Kollárom.
Heger pri hodnotení minulotýždňových výsledkov z pohľadu jeho domovskej strany OĽaNO uviedol, že výsledky spojených volieb odrážajú náladu v spoločnosti, ktorú výrazne ovplyvňuje obdobie striedajúcich sa kríz.
Zdôraznil, že pre OĽaNO je dôležitým výsledkom obhajoba mandátu Eriky Jurinovej a Jozefa Viskupiča na postoch predsedov Žilinského a Trnavského samosprávneho kraja. "Aj pri nepopulárnych opatreniach, ktoré vláda musí robiť, ľudia vidia, že títo naši kandidáti pracujú kvalitne a starajú sa o rozvoj regiónov, preto im opätovne dali dôveru," zhodnotil Heger.
Neúspech viacerých poslancov OĽaNO v Národnej rade SR kandidujúcich do obecných a regionálnych zastupiteľstiev vníma vo všeobecnom rozmere signálu, ktorý dáva verejnosť poslancom parlamentu, a to naprieč celým politickým spektrom. "Je to zaujímavý odkaz, akoby im hovorili – zostaňte v Národnej rade a venujte sa práci tam," nazdáva sa premiér.
Priznal, že nie je spokojný s roztrieštenosťou demokratických síl, ktorú odhalili samosprávne voľby, na druhej starne ho teší fakt, že voliči odmietli zástupcov extrémizmu a populizmu.
Pri dopravnej nehode v okrese Trebišov prišiel v piatok (4. 11.) v noci o život 50-ročný chodec. Neznámy vodič z miesta ušiel. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Košiciach Lenka Ivanová.
,,Podľa doterajších zistení doposiaľ neznáme vozidlo smerovalo od obce Lastovce do obce Nižný Žipov a pri prejazde rovného úseku štátnej cesty z doposiaľ nezistených príčin narazilo do Trebišovčana, ktorý sa v tom čase nachádzal blízko pravej krajnice cesty," spresnila. Chodec podľa nej nemal žiadny reflexný prvok. Zraneniam na mieste podľahol. To, či bol pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok, budú zisťovať pri pitve.
Vodič si podľa Ivanovej nesplnil svoje povinnosti – chodcovi nepodal prvú pomoc, ani mu ju neprivolal a z miesta nehody odišiel.
Polícia v tejto súvislosti verejnosť žiada, aby jej oznámila, ak disponuje relevantnými informáciami o tragickej nehode. Urobiť tak možno osobne na ktoromkoľvek útvare PZ, na bezplatnom telefónnom čísle 158 či formou súkromnej správy na sociálnej sieti.
Francúzska strana Národné združenie (RN) v sobotu na svojom zjazde zvolila Jordana Bardellu za nástupcu líderky strany Marin Le Penovej. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Bardella (27) získal od členov strany 85 percent hlasov, čím porazil Louisa Aliota, starostu juhofrancúzskeho mesta Perpignan. Toho podporilo 15 percent členov. RN sa usiluje posunúť viac k politickému hlavnému prúdu, píše AFP.
Le Penová sa podľa svojich vyjadrení chce sústrediť na vedenie 89 poslancov strany v dolnej komore francúzskeho parlamentu, kde pôsobí ako šéfka poslaneckého klubu RN.
Jordan Bardella je od roku 2019 poslancom Európskeho parlamentu a podľa AFP bol favoritom na víťazstvo. Ide o prvého lídra strany RN od jej vzniku, ktorý nenesie meno Le Pen, všíma si AFP.
Na čele tejto strany bol od jej vzniku v roku 1972 Jean-Marie Le Pen, ktorého v roku 2011 nahradila jeho dcéra Marine Le Penová. Strana sa v tom čase volala Národný front.
Le Penová ju neskôr premenovala na Národné združenie, a to aj v snahe dištancovať sa od jej predošlej povesti xenofóbneho a rasistického politického subjektu.
Bardella bol dočasným predsedom RN od minulého roka, keď Le Penová vstúpila do súboja o post francúzskeho prezidenta, pripomína AFP. Vo druhom kole volieb v apríli tohto roka však neuspela v súboji so súčasným prezidentom Emmanuelom Macronom.
Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 vakcínou upravenou na variant nového koronavírusu omikron do soboty podstúpilo 30 165 osôb. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Veronika Daničová.
Na očkovanie adaptovanou vakcínou čaká ďalších 3 605 ľudí, najviac v Žilinskom, Trnavskom a Prešovskom kraji. ,,Pričom 1 692 z týchto osôb už má priradený termín," doplnila hovorkyňa.
Vakcínu možno podať len ako posilňujúcu dávku. Určená je pre osoby staršie ako 12 rokov. Očkovanie možno podstúpiť najskôr tri mesiace od posledného očkovania či prekonania ochorenia COVID-19.
Záujemcovia sa môžu na očkovanie prihlásiť cez stránku korona.gov.sk alebo cez telefonát na call centrum NCZI. Vakcínu je možné podať po predošlej dávke akejkoľvek vakcíny proti ochoreniu COVID-19 dostupnej na Slovensku.
Najmenej 15 ľudí prišlo v noci na sobotu o život pri rozsiahlom požiari, ktorý vypukol v nočnom podniku v ruskom meste Kostroma. Polícia zadržala muža podozrivého z toho, že požiar spôsobil. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Ruské agentúry priniesli správy, podľa ktorých mohol požiar vzniknúť po tom, ako opitý muž na parkete vystrelil svetlicu zo signálnej pištole.
Oheň v bare Poligon nahlásili okolo 2.00 h a hasičom sa ho podarilo zahasiť okolo 7.30 h. Štátna televízia priniesla zábery horiacej jednopodlažnej budovy v logistickom centre, kde sa podnik nachádza. Plamene sa rozšírili na plochu vyše 3 500 štvorcových metrov. Z budovy evakuovali okolo 250 ľudí.
Polícia oznámila, že identifikovala a zadržala podozrivého zo spôsobenia smrti z nedbanlivosti, ktorého odovzdali vyšetrovateľom.
Gubernátor Kostromskej oblasti Sergej Sitnikov pôvodne oznámil, že zahynulo 13 ľudí. Pohotovostné zložky následne uviedli, že našli pozostatky ďalších dvoch ľudí.
Kostroma, ležiaca na rieke Volga vyše 300 kilometrov severovýchodne od Moskvy, má približne 230-tisíc obyvateľov a patrí k najstarším mestám v Rusku. Známa je stredovekou architektúrou a kláštormi.
V Rusku došlo v posledných rokoch k viacerým smrtiacim požiarom v zábavných podnikoch. V roku 2018 si veľký požiar v nákupnom centre v sibírskom meste Kemerovo vyžiadal 60 životov. V roku 2009 pri požiari v nočnom klube v meste Perm zahynulo 156 ľudí.
Irán v sobotu po prvý raz priznal, že Rusku dodával bojové drony. Iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján povedal, že jeho krajina Rusku pred vojnou na Ukrajine poskytla limitované množstvo takýchto bezpilotných lietadiel. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Abdollahján však poprel ďalšie dodávky zbraní či rakiet v období po začiatku ruskej invázie na Ukrajine, píše DPA s odvolaním sa na iránsku štátnu tlačovú agentúru IRNA.
Ukrajina a západné krajiny tvrdia, že pri nedávnych útokoch na viaceré ukrajinské mestá použila ruská armáda iránske bezpilotné lietadlá Šáhid-136. Teherán až doposiaľ obvinenia z dodávok dronov odmietal.
Teherán podľa správ médií poslal na Ruskom okupovaný Krym aj vojenský personál, aby Rusom poskytol výcvik na ovládanie dronov a ponúkol technickú pomoc.
Abdollahján minulý týždeň oznámil, že je ochotný zúčastniť sa na bilaterálnom stretnutí s predstaviteľmi Ukrajiny s cieľom rokovať o obvineniach z použitia iránskych dronov Ruskom. Ukrajinská armáda podľa svojich vyjadrení už údajne zostrelila stovky dronov typu Šáhid-136. Rusko si podľa DPA malo od Iránu objednať 2400 takýchto strojov.
Teherán sa usiluje o hospodársku a vojenskú spoluprácu s Čínou a Ruskom s cieľom vyvážiť vplyv sankcií, ktoré proti nemu zaviedol Západ, dodáva DPA. EÚ i ďalšie západné krajiny takéto opatrenia prijali v spojitosti s dodávkami zbraní z Iránu i protestami, ktoré v tejto krajine prepukli v septembri po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej.
Nová talianska vláda prijala v piatok opatrenie, ktoré zabráni humanitárnym záchranným skupinám v prístupe do talianskych prístavov. Učinila tak v čase, keď sa do Talianska snažia dostať štyri plavidlá s viac ako tisíckou migrantov.
Minister vnútra Matteo Piantedosi novinárom povedal, že Taliansko povolí nemeckej záchrannej lodi Humanity 1 so 179 ľuďmi priplávať na Sicíliu, aby sa tam mohli vylodiť maloletí a tí, ktorí sú v núdzovej situácii, ale povedal, že loď sa potom musí vrátiť do medzinárodných vôd so zvyšnými migrantmi.
Osud ostatných lodí zatiaľ zostáva nevyriešený, ale Piantedosi povedal, že nórsku loď Ocean Viking s 234 ľuďmi by si mohlo vziať pod patronát Francúzsko.
Pozícia, ktorú zaujala nová vláda premiérky Giorgie Meloniovej, znamená návrat k postoju proti mimovládnym organizáciám z čias, keď bol súčasný podpredseda vlády Matteo Salvini v rokoch 2018 – 2019 ministrom vnútra. Salvini je momentálne ministrom infraštruktúry zodpovedným za prístavy.
Severná Kórea odpálila v sobotu do mora ďalšie štyri balistické strely krátkeho doletu, oznámila juhokórejská armáda. Pokračovala tak v demonštrácii svojho zbrojného potenciálu z predošlých dní, ktorým zvýšila napätie v regióne. Informuje o tom TASR na základe servisu agentúry AP.
Juhokórejský generálny štáb uviedol, že rakety vystrelené do mora západne od Kórejského polostrova preleteli približne 130 kilometrov.
Pchjongjang tento týždeň odpálil do mora desiatky rakiet vrátane medzikontinentálnej balistickej strely, ktorá vyvolala poplach v severnom Japonsku. Nad svoje územie vyslala desiatky vojenských lietadiel. KĽDR takéto kroky označila za primeranú reakciu na spoločné americko-juhokórejské cvičenia vzdušných síl, ktoré nazvala ukážkou ,,vojenskej konfrontačnej hystérie" Spojených štátov.
V sobotu počas záverečnej časti spoločných vzdušných cvičení preleteli nad Južnou Kóreou dva americké nadzvukové bombardéry B-1B. Išlo o odstrašujúcu demonštráciu sily vo svetle zintenzívnených severokórejských testov, píše AP.
