Európska únia v sobotu odsúdila "nelegálne" odpálenia rakiet zo strany Severnej Kórey a vyzvala medzinárodné spoločenstvo na "rozhodnú a jednotnú reakciu" vrátane zavedenia sankcií voči Pchjongjangu. Vo vyhlásení to uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
EÚ považuje ,,bezprecedentný" počet odpálených severokórejských rakiet v roku 2022 – vrátane medzikontinentálnej balistickej strely a balistických rakiet krátkeho doletu – za "nebezpečnú eskaláciu" zo strany Pchjongjangu.
"EÚ vyzýva všetky členské štáty OSN, najmä členov Bezpečnostnej rady OSN, aby zabezpečili úplnú implementáciu sankcií s cieľom zabrániť KĽDR (Kórejskej ľudovodemokratickej republike) obstarávať materiály, znalosti a financie, ktoré podporujú jej nelegálny zbrojný program," píše sa vo vyhlásení.
Odpaľovanie rakiet zo strany Severnej Kórey predstavuje podľa Únie "vážne hrozby pre všetky národy a podkopáva medzinárodný i regionálny mier a bezpečnosť".
EÚ zdôraznila, že KĽDR tieto kroky nikdy nezaručia štatút štátu s jadrovými zbraňami podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, alebo akékoľvek iné osobitné postavenie v tejto súvislosti.
Únia zároveň zopakovala svoju požiadavku, aby Pchjongjang zastavil agresívne a destabilizujúce kroky, rešpektoval medzinárodné právo a obnovil dialóg so všetkými relevantnými stranami. EÚ zároveň zdôraznila svoju "plnú solidaritu" s Japonskom a Južnou Kóreou.
Severná Kórea tento týždeň odpálila do mora desiatky rakiet vrátane medzikontinentálnej balistickej strely, ktorá vyvolala poplach v severnom Japonsku. Nad svoje územie navyše vyslala desiatky vojenských lietadiel. KĽDR takéto kroky označila za primeranú reakciu na spoločné americko-juhokórejské cvičenia vzdušných síl, ktoré nazvala ukážkou "vojenskej konfrontačnej hystérie" Spojených štátov.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR nemyslí riešenie situácie s hromadnými výpoveďami lekárov úprimne. Tvrdí to Lekárske odborové združenie (LOZ) v reakcii na avizované memorandum, ktoré im chce ponúknuť štát.
,,Vo štvrtok (3. 11.) minister zdravotníctva oznámil, že má pripravený návrh memoranda s lekármi a v piatok (4. 11.) pozve predstaviteľov LOZ na rokovanie. Nerozumieme takýmto mediálnym hrám zo strany ministerstva zdravotníctva, keďže v piatok sa nám nikto neozval. Je obyčajnou slušnosťou, ak avizovalo, že nás osloví, aspoň krátke vysvetlenie, prečo sa tak nestalo," konštatuje.
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) avizoval, že v piatok bude chcieť návrh memoranda prekonzultovať so šéfom lekárskych odborárov Petrom Visolajským. ,,Práve som dostal poslednú upravenú verziu o ďalšie pripomienky kolegov z vlády," priblížil po poklepaní základného kameňa Nemocnice Sv. Martina v Martine. Vláda chce podľa neho situáciu s výpoveďami lekárov vyriešiť čím skôr.
LOZ začiatkom októbra informovalo, že hromadné výpovede podalo vyše 2 100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Lekárski odborári výpovede vysvetlili nesúhlasom s aktuálnymi podmienkami v systéme. Visolajský podotkol, že situácia je taká vážna, že by ju mala začať riešiť vláda. Na dohodu medzi odborármi a vládou vyzývala aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Formálny prísľub vlády o splnení požiadaviek lekárov by podľa hlavy štátu mohol prispieť k upokojeniu situácie.
Akékoľvek prejavy neznášanlivosti je potrebné vytesniť z našich životov, ako aj z kazateľníc. Zdôraznila to ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽaNO) v reakcii na obežník trnavského arcibiskupa Jána Oroscha, ktorý v dokumente určenom pre kňazov v trnavskej arcidiecéze spochybnil nevinnosť obetí teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave.
,,Text trnavského arcibiskupa považujem za prejav absolútneho nepochopenia, krutosti, konšpiračnej manipulácie a šírenia dezinformácií," uviedla ministerka. ,,Relativizovanie teroristického útoku na Zámockej sa nedá vnímať inak ako znevažovanie dvoch nevinných obetí a ich pozostalých," upozornila.
Dodala, že podobné prejavy nemožno prejsť mlčaním, preto sa obrátila na Konferenciu biskupov Slovenska (KBS), aby sa k prípadu jasne vyjadrila.
KBS pre TASR už v sobotu predpoludním uviedla, že každý biskup vo svojej diecéze je kompetentný na svoje konanie i vyhlásenia a zodpovedá za svoje názory. Obsah Oroschovho textu v obežníku bližšie komentovať nechcela, uviedla, že jej to neprináleží vzhľadom na fakt, že ide o dokument pre vnútornú potrebu Trnavskej arcidiecézy a slovo arcibiskupa sa viaže na tento dokument.
Voči Oroschovým slovám sa ostro ohradila polícia, ktorá ich označilo za hrubú manipuláciu založenú na klamstve, ktorá dehonestuje pamiatku nevinných obetí a navyše podnecuje nenávisť a polarizáciu v spoločnosti.
Vyjadrenia cirkevného hodnostára kriticky komentovali i viacerí politici, predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) ich označil za veľmi nešťastné a hoci boli súčasťou interného dokumentu, myslí si, že je potrebné i v takom prípade vážiť slová.
Obyvatelia v piatich amerických štátoch budú v utorok 8. novembra popri celonárodných doplňujúcich voľbách do Kongresu hlasovať aj v referendách o práve na interrupcie. TASR správu prevzala v sobotu z webovej stránky televíznej stanice NBC News.
Voliči v Kalifornii, Michigane a Vermonte budú hlasovať o tom, či by právo na umelé prerušenie tehotenstva malo byť súčasťou ústavy týchto štátov. Interrupcie sú v týchto štátoch povolené. Obyvatelia v Kentucky, kde sú takéto zákony v súčasnosti zakázané, budú rozhodovať o ústavnom potvrdení tohto zákazu.
V Montane budú voliči rozhodovať o návrhu zákona, ktorý by od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vyžadoval poskytnutie starostlivosti deťom narodeným v ktoromkoľvek štádiu tehotenstva a akýmkoľvek spôsobom - vrátane prirodzeného pôrodu, cisárskeho rezu či umelo vyvolaného potratu, vysvetľuje na svojej webovej stránke verejný rozhlas v tomto štáte (Montana Public Radio).
V prípade schválenia bude zdravotníkom, ktorí takúto starostlivosť neposkytnú, hroziť trest odňatia slobody až do 20 rokov a finančná pokuta 50-tisíc dolárov.
Americké zduženie gynekológov a pôrodníkov (ACOG) uviedlo, že takáto ,,krutá" legislatíva bude viesť v zložitých situáciách k agresívnym metódam liečby, čo by mohlo ,,predĺžiť utrpenie" a odoprieť rodinám možnosť výberu, píše NBC News.
Najvyšší súd Spojených štátov v júni tohto roka zrušil rozhodnutie v prípade ,,Roeová verzus Wade" z roku 1973, ktoré zakotvovalo právo ženy na interrupciu. Súd tým právomoc rozhodovať o práve na umelé prerušenie tehotenstva prenechal jednotlivým štátom, konštatuje NBC News. Interrupcie sú v súčasnosti zakázané v 13 štátoch USA vrátane Kentucky.
Voliči v americkom štáte Kansas v augustovom referende odhlasovali zachovanie v ústave zakotveného práva na interrupciu.
Američania si budú v utorok 8. novembra v doplňujúcich voľbách voliť všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov Kongresu a 35 senátorov. V niektorých štátoch sa konajú aj regionálne voľby či voľby guvernérov.
Mimoparlamentná strana Hlas-SD nesúhlasí s vyjadrením Eduarda Hegera (OĽaNO), že súčasná vláda "masívne" pomáha ľuďom. V tejto súvislosti kritizuje napríklad návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý považuje za netransparentný. TASR o tom informovala hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.
,,Totálne neschopný minister financií Igor Matovič predložil ten najnetransparentnejší rozpočet, ktorý zadlžuje celú krajinu na desiatky rokov dopredu a skrýva miliardy eur zo spoločnej pokladnice na svoje vlastné atómovky," skonštatoval nezaradený poslanec parlamentu pôsobiaci v Hlase Matúš Šutaj Eštok.
Strana skritizovala aj Hegerove vyjadrenia o transparentnosti nominantov OĽaNO v krajských voľbách. ,,Na Slovensku ostali vo funkciách županov dvaja nominanti OĽaNO, ktorí napriek predvolebným ódam o transparentnosti nemali ani len transparentný volebný účet a ich župy sa počas posledných piatich rokov prepadli v rebríčku transparentnosti na šieste a siedme miesto z ôsmich," dodal Šutaj Eštok.
Heger v relácii RTVS Sobotné dialógy uviedol, že súčasná vláda pomáha rodinám a ohrozeným skupinám v zložitých ekonomických časoch tak ako žiadna iná doteraz. Štát podľa neho pristupuje k opakovanému vyplácaniu prostriedkov, ktoré majú zmierňovať dosahy inflácie a zdražovania.
Minulotýždňový útok na imigračné stredisko v anglickom meste Dover bol ,,motivovaný teroristickou ideológiou", uviedla v sobotu britská protiteroristická polícia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Protiteroristické oddelenie polície pre juhovýchodné Anglicko (CTPSE) vo vyhlásení uviedlo, že nazbierané dôkazy potvrdzujú ,,krajne pravicovú motiváciu" páchateľa. Predstaviteľ protiteroristickej polície Tim Jacques však dodal, že jednou z príčin bol aj stav duševného zdravia útočníka.
Muž (66) hodil v nedeľu 30. októbra tri benzínové bomby pripevnené k zábavnej pyrotechnike do priestorov imigračného centra prístavnom meste Dover. Dve osoby utrpeli zranenia. Polícia neskôr našla muža na neďalekej čerpacej stanici mŕtveho po tom, ako spáchal samovraždu.
Zariadenie pre migrantov v Doveri prijíma osoby, ktoré prichádzajú do Británie cez Lamanšský prieliv na malých člnoch.
Britská vláda sa v súčasnosti usiluje riešiť situáciu v spojitosti s vysokým počtom takýchto migrantov. Od začiatku tohto roka do 26. októbra ich podľa britskej vlády prišlo do krajiny 38-tisíc.
Špeciálny prokurátor podal na Špecializovaný trestný súd návrh na vzatie do väzby obvineného mladistvého A. B., ktorý vo štvrtok (3. 11.) sekerou útočil na spolužiakov v Strednej odbornej škole (SOŠ) v Novákoch. TASR o tom informoval hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan.
,,Dôvodom návrhu na väzobné stíhanie je obava z pokračovania v trestnej činnosti," spresnil Skladan.
Mladistvého A. B. obvinila v piatok (4. 11.) polícia z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchaného v štádiu pokusu. O návrhu prokuratúry má súd rozhodovať v priebehu sobotňajšieho popoludnia.
K útoku v SOŠ v Novákoch prišlo vo štvrtok doobeda. Pri incidente útočník zranil dve mladistvé osoby.
Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová si v sobotu vo Frankfurte nad Mohanom prevzala Cenu slobody Nadácie Friedricha Naumanna (FNF). Vo svojom prejave zdôraznila význam slobody a liberálnej demokracie. TASR o tom informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
,,Ako právnička presadzovala občianske práva a ochranu životného prostredia na Slovensku. Ako prezidentka sa angažuje za mier a liberálnu demokraciu," napísala FNF na svojej oficiálnej webovej stránke. Predseda správnej rady nadácie Karl-Heinz Paqué označil Čaputovej pôsobenie vo funkcii prezidentky za príklad pre liberálov v celej Európe.
Čaputová po prevzatí ceny vyjadrila poctenie a pokoru. ,,Je pôsobivé, ako sloboda, taká jednoduchá myšlienka, dokázala byť v našej histórii takou vzpruhou a posilnením," povedala.
Pripomenula dvojicu katolíckych disidentov, Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla, ktorých režim dlhé roky držal vo väzení a mučil. ,,Boli to ľudia ako Krčméry a Jukl a mnohí ďalší, ktorí nám nakoniec v roku 1989 pomohli obnoviť slobodu a demokraciu," povedala prezidentka. Vo svojom prejave uviedla, že sloboda sa nedá nariadiť zhora a nie je to neutrálny pojem. ,,Musí vychádzať z hodnôt, inak sa z nej stane ničivá sila," povedala. Politici musia podľa jej slov tiež prispievať k tomu, aby krajiny zostali slobodné.
Liberálna demokracia sa podľa prezidentky ukázala ako najlepšia záruka slobody pre každého jednotlivca a každú spoločnosť. ,,Ale zdá sa, že mnohí zabúdajú, že sloboda neznamená len slobodu vybrať si, ale aj slobodu niečoho sa zrieknuť," povedala Čaputová.
Prezidentka pripomenula aj súčasné hrozby pre demokraciu vrátane konfliktu na Ukrajine či hospodársku krízu a zdôraznila hodnoty súcitu a solidarity.
Vojna a hospodárska kríza by nám však podľa prezidentkiných slov ,,nemali zatvárať oči pred ďalšími rizikami, ktorým čelíme doma". Upozornila na podnecovanie nenávisti a násilia a na nedostatočné uplatňovanie pravidiel zo strany vlád.
V závere vystúpenia pripomenula slová prvého prezidenta ČSR Tomáša Garrigua Masaryka o tom, že ,,demokracia nie je len systém politický, ale aj morálny – predovšetkým morálny". Upozornila tiež na zodpovednosť a povinnosť jednotlivcov i politických lídrov v úsilí posilniť demokraciu.
FNF Cenu slobody udeľuje od roku 2006 každé dva roky osobnostiam, ktoré sa zaslúžili o rozvoj občianskej spoločnosti a podporujú liberálne hodnoty. Čaputová je prvou politickou líderkou z regiónu strednej a východnej Európy, ktorá sa stala laureátkou tohto ocenenia, pripomenul Strižinec.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) označil vyjadrenia trnavského arcibiskupa Jána Oroscha na adresu obetí bratislavského teroristického útoku za nešťastné. Uviedol to v relácii RTVS Sobotné dialógy.
"Toto je čas, keď potrebujeme viesť diskusiu, ktorá je konštruktívna a nepolarizuje. Prinášať pochybnosti a ďalšiu polarizáciu je veľmi nešťastné," skonštatoval.
Premiér pripomenul, že obežník bol interným dokumentom. "I napriek tomu si myslím, že každý by mal vážiť slová, aké používa a čo zasieva do mysle ľudí," doplnil.
Avizoval, že návrh legislatívy na posilnenie majetkových práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti by minister spravodlivosti mohol predstaviť v priebehu týždňov. "Ministra spravodlivosti som požiadal, aby začal bezodkladne konať. On začal bezodkladne konať. Je to však istý legislatívny proces, chce to pripraviť kvalitne," dodal.
Súčasná vláda pomáha rodinám a ohrozeným skupinám v zložitých ekonomických časoch tak ako žiadna iná doteraz, zdôraznil Heger OĽaNO.
Premiér odmieta kritiku opozície, že balík vo výške 15,6 milióna eur a jednorazový príspevok 100 eur pre skupiny ľudí, ktoré neboli zahrnuté do predchádzajúcej inflačnej pomoci, je almužnou. Pýta sa, čo robili predchádzajúce vlády pri pomoci ohrozeným skupinám, pripomína zároveň, že štát pristupuje k opakovanému vyplácaniu prostriedkov, ktoré majú zmierňovať dosahy inflácie a zdražovania, poukazuje zároveň na doteraz iniciované opatrenia týkajúce sa napríklad zvýšenia prídavkov na deti, daňového bonusu, ale i zastropovania cien energií. "Reagujeme opakovane, pravidelne, reagujeme systémovo," zdôraznil premiér o formách pomoci.
Uistil tiež, že samosprávam bude štát kompenzovať výpadky z príjmov, ktoré spôsobia legislatívne zmeny a zvýšenie daňového bonusu. O forme má pravidelne hovoriť so zástupcami samospráv. "Riešenia dopracúvame a budeme ich mať nachystané tak, aby platili na budúci rok," zdôraznil.
V prípade ochrany domácností pred zdražovaním energií Heger informoval, že riešenia chce predstaviť v rámci komplexného balíka opatrení na konci novembra, v súčasnosti sa podľa jeho slov majú dolaďovať už len detaily. Potvrdil, že vláda chce ísť cestou zastropovania ceny. "Nastavíme ju tak, aby bola únosná pre všetky domácnosti a pôjde o atraktívnu cenu v regióne,“ zdôraznil.
Pripustil, že ak by pri určitých typoch domácností aj tak vznikal problém, riešenie je v dodatočných adresných dotáciách.
Premiér pripomenul, že vláda v rámci pomoci pre podniky myslí aj na energeticky náročné firmy. Treba k nim podľa neho pristupovať individuálne. "Ak by ste zobrali len jednu záplatu, môže sa stať, že by to nesadlo," podotkol Heger s tým, že riešenia by mohli nájsť do konca mesiaca.
Rozpočet
V súvislosti s návrhom budúcoročného štátneho rozpočtu odmietol, že by si vláda brala podnikateľov za rukojemníkov. "Je to nezmysel. Za rukojemníkov si ich berú tí, ktorí za rozpočet nechcú hlasovať," poznamenal. Gro rozpočtu podľa neho tvorí pomoc ľuďom. Potvrdil, že o podpore chce rokovať s opozičnou stranou SaS, a nezaradenými poslancami Tomášom Valáškom a Miroslavom Kollárom.
Heger pri hodnotení minulotýždňových výsledkov z pohľadu jeho domovskej strany OĽaNO uviedol, že výsledky spojených volieb odrážajú náladu v spoločnosti, ktorú výrazne ovplyvňuje obdobie striedajúcich sa kríz.
Zdôraznil, že pre OĽaNO je dôležitým výsledkom obhajoba mandátu Eriky Jurinovej a Jozefa Viskupiča na postoch predsedov Žilinského a Trnavského samosprávneho kraja. "Aj pri nepopulárnych opatreniach, ktoré vláda musí robiť, ľudia vidia, že títo naši kandidáti pracujú kvalitne a starajú sa o rozvoj regiónov, preto im opätovne dali dôveru," zhodnotil Heger.
Neúspech viacerých poslancov OĽaNO v Národnej rade SR kandidujúcich do obecných a regionálnych zastupiteľstiev vníma vo všeobecnom rozmere signálu, ktorý dáva verejnosť poslancom parlamentu, a to naprieč celým politickým spektrom. "Je to zaujímavý odkaz, akoby im hovorili – zostaňte v Národnej rade a venujte sa práci tam," nazdáva sa premiér.
Priznal, že nie je spokojný s roztrieštenosťou demokratických síl, ktorú odhalili samosprávne voľby, na druhej starne ho teší fakt, že voliči odmietli zástupcov extrémizmu a populizmu.
Pri dopravnej nehode v okrese Trebišov prišiel v piatok (4. 11.) v noci o život 50-ročný chodec. Neznámy vodič z miesta ušiel. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Košiciach Lenka Ivanová.
,,Podľa doterajších zistení doposiaľ neznáme vozidlo smerovalo od obce Lastovce do obce Nižný Žipov a pri prejazde rovného úseku štátnej cesty z doposiaľ nezistených príčin narazilo do Trebišovčana, ktorý sa v tom čase nachádzal blízko pravej krajnice cesty," spresnila. Chodec podľa nej nemal žiadny reflexný prvok. Zraneniam na mieste podľahol. To, či bol pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok, budú zisťovať pri pitve.
Vodič si podľa Ivanovej nesplnil svoje povinnosti – chodcovi nepodal prvú pomoc, ani mu ju neprivolal a z miesta nehody odišiel.
Polícia v tejto súvislosti verejnosť žiada, aby jej oznámila, ak disponuje relevantnými informáciami o tragickej nehode. Urobiť tak možno osobne na ktoromkoľvek útvare PZ, na bezplatnom telefónnom čísle 158 či formou súkromnej správy na sociálnej sieti.
Francúzska strana Národné združenie (RN) v sobotu na svojom zjazde zvolila Jordana Bardellu za nástupcu líderky strany Marin Le Penovej. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Bardella (27) získal od členov strany 85 percent hlasov, čím porazil Louisa Aliota, starostu juhofrancúzskeho mesta Perpignan. Toho podporilo 15 percent členov. RN sa usiluje posunúť viac k politickému hlavnému prúdu, píše AFP.
Le Penová sa podľa svojich vyjadrení chce sústrediť na vedenie 89 poslancov strany v dolnej komore francúzskeho parlamentu, kde pôsobí ako šéfka poslaneckého klubu RN.
Jordan Bardella je od roku 2019 poslancom Európskeho parlamentu a podľa AFP bol favoritom na víťazstvo. Ide o prvého lídra strany RN od jej vzniku, ktorý nenesie meno Le Pen, všíma si AFP.
Na čele tejto strany bol od jej vzniku v roku 1972 Jean-Marie Le Pen, ktorého v roku 2011 nahradila jeho dcéra Marine Le Penová. Strana sa v tom čase volala Národný front.
Le Penová ju neskôr premenovala na Národné združenie, a to aj v snahe dištancovať sa od jej predošlej povesti xenofóbneho a rasistického politického subjektu.
Bardella bol dočasným predsedom RN od minulého roka, keď Le Penová vstúpila do súboja o post francúzskeho prezidenta, pripomína AFP. Vo druhom kole volieb v apríli tohto roka však neuspela v súboji so súčasným prezidentom Emmanuelom Macronom.
