Preskočiť na obsah
  |  

Pápež žiada libanonských politikov, aby odložili osobné záujmy

Pápež František v nedeľu vyzval libanonských politikov, aby "odsunuli bokom...osobné záujmy" a dospeli k dohode s cieľom obnoviť moc v tejto krízou zasiahnutej krajine, ktorá v súčasnosti nemá prezidenta.

Pápež to povedal na tlačovej konferencii na palube lietadla počas svojho návratu z návštevy Bahrajnu. Libanonskí politici by sa podľa neho mali "pozrieť na krajinu a dosiahnuť dohodu".

Libanon už dlhší čas čelí politickej a hospodárskej kríze a v súčasnosti nemá prezidenta po tom, čo úradujúca hlava štátu Míšál Awn minulú nedeľu (30. októbra) opustil prezidentský palác.

Jeho funkčné obdobie vypršalo v pondelok 31. októbra a tamojší parlament nebol schopný dohodnúť na Awnovom nástupcovi. Podľa libanonského systému rozdelenia moci je prezidentský úrad vyhradený pre maronitského kresťana.

(tasr)

  |  

Wall Street Journal: Bidenov poradca viedol tajné rokovania s Rusmi

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v snahe znížiť riziko, že vojna na Ukrajine prerastie do jadrového konfliktu, viedol v uplynulých mesiacoch utajované rokovania s vysokopostavenými ruskými predstaviteľmi. Na svojej webovej stránke to v nedeľu podľa agentúry Reuters uviedol denník Wall Street Journal (WSJ).

Noviny s odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov píšu, že Sullivan rokoval s poradcom Kremľa pre zahraničnú politiku Jurijom Ušakovom a tajomníkom ruskej bezpečnostnej rady Nikolajom Patruševom.

Rozhovory sa údajne uskutočnili v čase, keď Západ vyčítal vláde v Moskve, že stupňuje svoje vyhrážky týkajúce sa použitia jadrových zbraní.

Rusko naposledy opakovane a bez predloženia dôkazov obvinilo Ukrajinu, že chce použiť rádioaktívnu "špinavú bombu“, čo Kyjev poprel. Z tohto zámeru vláda v Kyjeve, naopak, obvinila Rusko, ktoré by potom použitie týchto celosvetovo zakázaných zbraní pripísalo Ukrajine a využilo ho ako zámienku na eskaláciu konfliktu.

Biely dom odmietol článok WSJ komentovať. Noviny uviedli, že ich zdroje nekonkretizovali dátumy rokovaní ani ich počet.

Agentúra Reuters pripomenula, že v posledných mesiacoch bolo zverejnených niekoľko informácií o kontaktoch na vysokej úrovni medzi americkými a ruskými predstaviteľmi. Washington však trvá na tom, že rozhovory o ukončení vojny na Ukrajine prebiehajú len medzi Moskvou a Kyjevom.

Sullivan minulý v piatok navštívil Kyjev, kde prisľúbil "neochvejnú a rozhodnú" podporu Washingtonu Ukrajine.

(tasr)

  |  

Macron a britský premiér sa po prvý raz stretnú v Egypte

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Rishi Sunak v pondelok absolvujú stretnutie na okraji klimatického samitu OSN (COP27) v Egypte.

Ide o ich prvú schôdzku od nástupu Sunaka do funkcie premiéra 25. októbra tohto roka. Macron a Sunak sa minulý mesiac spojili prostredníctvom telefónu a podľa úradu britského premiéra na Downing Street sa dohodli na zintenzívnení boja proti nelegálnej migrácii cez Lamanšský prieliv. Britský premiér vtedy upozornil, že pre obe krajiny je dôležité úplne znemožniť pašerákom ľudí používať trasy vedúce cez tento prieplav.      

Britská ministerka vnútra Suella Bravermanová v článku pre nedeľník The Mail on Sunday uviedla, že spolupracuje s francúzskym šéfom diplomacie Geraldom Darmaninom s cieľom zlepšiť spoluprácu a lepšie využívať britské technológie na sledovanie.      

Tento rok sa cez Lamanšský kanál do Británie na malých člnoch preplavilo 37.570 osôb, čo je rekordný počet, píše AFP. Táto migrácia predstavuje starosť pre britskú vládu, ktorá po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ sľúbila, že sprísni kontroly na hraniciach.      

Napätie medzi Londýnom a Parížom sa zvýšilo a Británia obviňuje Francúzsko, že nevynakladá dostatočné úsilie na zastavenie nezákonných migračných tokov.      

V egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch na pobreží Červeného mora sa v nedeľu začal dvojtýždňový samit známy ako COP27.

(tasr)

  |  

Iránski poslanci žiadajú prísne tresty pre účastníkov protestov

Väčšina poslancov iránskeho parlamentu žiada súdne úrady, aby zaviedli prísne tresty pre účastníkov protestov, ktoré sú v Iráne od polovice septembra. Ženy vyzdvihol pápež na lete z Bahrajnu do Ríma.

Žiadosť podporilo 227 z celkového počtu 290 zákonodarcov. "Žiadame justíciu, aby rozhodne zakročila voči páchateľom týchto trestných činov a voči tým, ktorí tieto trestné činy napomáhajú a vyprovokovali výtržníkov," uviedli poslanci vo vyhlásení. Úrady podľa poslancov "musia prijať zákon oko za oko", píše AFP.      

Vlna protestov prepukla po tom, ako 16. septembra zomrela 22-ročná Amíníová. Tú tri dni predtým v Teheráne zadržala mravnostná polícia za údajné nevhodné oblečenie.    

Žien sa zastal pápež František na lete z Bahrajnu do Ríma. Keď sa novinári v lietadle pýtali na protesty v Iráne, zastal sa rovnosti medzi mužmi a ženami a podčiarkol: ,„Musíme si povedať pravdu, boj za ľudské práva je neustály boj“.

https://standard.sk/272646/velmi-si-vazim-rusov-a-ich-humanizmus-no-zaraza-ma-krutost-zoldnierov-na-ukrajine-toto-je-svetova-vojna-tvrdi-papez/

Nepokoje sa rozšírili do viac než 130 miest v krajine a predstavujú jednu z najväčších výziev pre náboženské vedenie krajiny, ktoré sa dostalo k moci po revolúcii v roku 1979, pripomenula AFP.      

Iránske vládne úrady prisľúbili tvrdé zásahy proti účastníkom protestov, ktorých označili za výtržníkov a obvinili nepriateľov Iránu vrátane USA z podnecovania týchto nepokojov, pripomína Reuters. Demonštrácie v Iráne pokračovali aj v nedeľu a obyvatelia vyšli do ulíc viacerých miest. Počas protestov prišlo o život už najmenej 318 osôb, uviedla v sobotu aktivistická tlačová agentúra HRANA so sídlom v USA.      

Medzi obeťami je aj viac ako 46 príslušníkov bezpečnostných zložiek a vyše 14 000 osôb počas nepokojov zadržali.

(tasr, bop)

  |  

V hoteli v Bukurešti našli telo francúzskeho vojaka

Chyžná v hoteli v rumunskej metropole Bukurešť našla v nedeľu telo mŕtveho francúzskeho vojaka. Pre agentúru AFP to uviedol nemenovaný zdroj z prostredia polície

Francúzski vojaci sú v Rumunsku prítomní v rámci operácie Severoatlantickej aliancie. Štyridsaťjedenročný vojak sa spolu so svojimi francúzskymi kolegami ubytoval v hoteli vo štvrtok, napísali miestne médiá s odvolaním na svoje zdroje. Dodali, že muž mal pobyt v danom hoteli naplánovaný do 3. januára.      

Zdroj agentúre AFP povedal, že polícia začala túto udalosť vyšetrovať. Francúzski armádni predstavitelia sa k úmrtiu francúzskeho vojaka v Rumunsku pre agentúru AFP odmietli vyjadriť.      

Francúzsko má v súčasnosti v Rumunsku – rovnako ako Belgicko a Holandsko – stovky vojakov v rámci misie NATO, ktorá bola spustená v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Francúzska vláda v októbri uviedla, že v novembri zdvojnásobí počet francúzskych vojakov vo východnom krídle Aliancie.

(tasr)

  |  

Európska centrálna banka varovala vlády pred štedrými výdavkami

Európska centrálna banka (ECB) sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne skôr, ako sa zakorení. Zdôraznili dvaja najvyšší predstavitelia banky.

Investori sa snažia odhadnúť, kam je ECB pripravená zájsť v boji proti dvojcifernému rastu spotrebiteľských cien, pričom tlak na centrálne banky na celom svete narastá po tom, ako americký Federálny rezervný systém naznačil síce ďalšie, ale zrejme miernejšie zvýšenia úrokových sadzieb.      

Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v regióne, ktorý zaviedol euro, sa v októbri zrýchlilo na rekordných 10,7 percenta, čo je vyše päťnásobne viac, ako je cieľová inflácia ECB na úrovni 2 percent.      

Prezidentka ECB Christine Lagardová a jej zástupca Luis de Guindos naznačili, že centrálna banka eurozóny je odhodlaná urobiť svoju časť práce. Vyzvali však zároveň 19 vlád v eurozóne, aby sa vyhli príliš štedrým výdavkom, ktoré ženú ceny nahor.      

Lagardová pripustila, že zvýšenie kľúčového úroku ECB (ktorý od júla vzrástol z -0,5 percenta na súčasných 1,50 percenta) zafungovalo s oneskorením. Argumentovala však, že tvorcovia menovej politiky nemajú ten luxus čakať, kým uvidia plný účinok opatrení.      

"Ak by sme napríklad videli, že inflácia sa stáva trvalejšou a hrozí rast inflačných očakávaní, nemohli by sme čakať, kým sa naplno prejaví vplyv politických opatrení," povedala Lagardová. "Potrebovali by sme prijať ďalšie opatrenia, kým nebudeme mať väčšiu istotu, že inflácia sa vráti k cieľu včas," dodala.      

De Guindos vo svojom prejave v Španielsku povedal, že ECB sa musí aj naďalej "zameriavať na znižovanie podpory dopytu a chrániť sa pred rizikom trvalého posunu inflačných očakávaní smerom nahor".      

Obaja poukázali na to, že vlády by mali zavádzať "dočasnú a cielenú" podporu pre domácnosti, ktoré najviac zasiahla súčasná kríza životných nákladov, aby sa vyhli podpore dopytu.      

Lagardová tento týždeň uviedla, že ECB nemôže jednoducho napodobňovať americkú centrálnu banku Fed, pretože ekonomické podmienky v eurozóne a USA sú odlišné. V rovnakom duchu sa vyjadrili aj člen predstavenstva ECB Fabio Panetta a guvernér talianskej centrálnej banky Ignazio Visco.

(tasr)