Preskočiť na obsah
  |  

Najvyšší súd v Grécku nariadil vyšetrovanie škandálu so sledovaním politikov

Grécky najvyšší súd nariadil vyšetrovanie nedávnych správ, podľa ktorých bolo viac než 30 politikov, novinárov a podnikateľov sledovaných zo strany štátu.

Údajné sledovanie začali grécke úrady vyšetrovať už v lete. Kostas Vaxevanis z ľavicového týždenníka Documento však v sobotu sprostredkoval nové informácie o odpočúvaní a takisto podľa AFP vyjadril ochotu ísť v pondelok svedčiť.

Týždenník Documento v sobotu uviedol, že medzi sledovanými osobami boli i bývalý grécky premiér Antonis Samaras, súčasní členovia vlády i Evangelos Marinakis - magnát a vlastník futbalových klubov Olympiakos a Norringham Forest.

Pri sledovaní bol podľa týždenníka Documento nezákonne použitý špionážny softvér známy ako Predator spolu s technológiami, ktoré používa grécka tajná služba EYP.

Grécka vláda však spomínané tvrdenia bagatelizovala a tvrdí, že chýbajú dôkazy. Napriek tomu však súdne orgány vyzvala, aby záležitosť vyšetrili.

Týždenník Documento, ktorý má úzke prepojenie s najväčšou gréckou opozičnou stranou Syriza, sa v spojitosti so správami o sledovaní odvoláva na dve osoby, ktoré majú popredné postavenie v oblasti sledovania.

Predseda opozičného Panhelénskeho socialistického hnutia (PASOK) Nikos Andrulakis ešte v júli podal na najvyššom súde sťažnosť ohľadom "pokusu" o sledovanie jeho mobilného telefónu prostredníctvom špionážneho softvéru Predator. Právne kroky podnikli pre podozrenia zo sledovania aj dvaja grécki novinári. Vláda akékoľvek zapojenie štátu do týchto aktivít popiera.

Šéf tajnej služby EYP Panagiotis Kontoleon v auguste v spojitosti s týmto škandálom odstúpil z funkcie.

Záležitosť vyšetroval výbor gréckeho parlamentu, ktorý však vyšetrovanie po mesiaci ukončil.

(tasr)

  |  

Obyvatelia Frankfurtu nad Mohanom v bezprecedentnom referende odvolali starostu

Obyvatelia Frankfurtu nad Mohanom odvolali v nedeľu v ľudovom hlasovaní z funkcie starostu tohto nemeckého mesta Petra Feldmanna.

Feldmann zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) je prvým starostom Frankfurtu, ktorý bol odvolaný priamo občanmi, pripomína na svojej webovej stránke denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ).

Po sčítaní hlasov v takmer všetkých obvodoch hlasovalo za Feldmannov odchod z funkcie viac ako 95 percent zúčastnených voličov. Na jeho odvolanie bolo potrených najmenej 30 percent hlasov.

Feldmann v nedeľu večer akceptoval výsledky referenda a uviedol, že od piatku už nebude starostom. V tento deň majú byť oznámené oficiálne výsledky hlasovania.

Tento 64-ročný politik už dlhší tlak čelil tlaku, píše DPA. Okrem iného je v súčasnosti proti nemu vedené súdne konanie na základe obvinení z korupcie. Obvinenia však odmieta.

Jeho odchod z funkcie žiadali takmer všetky politické strany v miestnom zastupiteľstve vrátane SPD.

(tasr)

  |  

Pápež žiada libanonských politikov, aby odložili osobné záujmy

Pápež František v nedeľu vyzval libanonských politikov, aby "odsunuli bokom...osobné záujmy" a dospeli k dohode s cieľom obnoviť moc v tejto krízou zasiahnutej krajine, ktorá v súčasnosti nemá prezidenta.

Pápež to povedal na tlačovej konferencii na palube lietadla počas svojho návratu z návštevy Bahrajnu. Libanonskí politici by sa podľa neho mali "pozrieť na krajinu a dosiahnuť dohodu".

Libanon už dlhší čas čelí politickej a hospodárskej kríze a v súčasnosti nemá prezidenta po tom, čo úradujúca hlava štátu Míšál Awn minulú nedeľu (30. októbra) opustil prezidentský palác.

Jeho funkčné obdobie vypršalo v pondelok 31. októbra a tamojší parlament nebol schopný dohodnúť na Awnovom nástupcovi. Podľa libanonského systému rozdelenia moci je prezidentský úrad vyhradený pre maronitského kresťana.

(tasr)

  |  

Wall Street Journal: Bidenov poradca viedol tajné rokovania s Rusmi

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v snahe znížiť riziko, že vojna na Ukrajine prerastie do jadrového konfliktu, viedol v uplynulých mesiacoch utajované rokovania s vysokopostavenými ruskými predstaviteľmi. Na svojej webovej stránke to v nedeľu podľa agentúry Reuters uviedol denník Wall Street Journal (WSJ).

Noviny s odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov píšu, že Sullivan rokoval s poradcom Kremľa pre zahraničnú politiku Jurijom Ušakovom a tajomníkom ruskej bezpečnostnej rady Nikolajom Patruševom.

Rozhovory sa údajne uskutočnili v čase, keď Západ vyčítal vláde v Moskve, že stupňuje svoje vyhrážky týkajúce sa použitia jadrových zbraní.

Rusko naposledy opakovane a bez predloženia dôkazov obvinilo Ukrajinu, že chce použiť rádioaktívnu "špinavú bombu“, čo Kyjev poprel. Z tohto zámeru vláda v Kyjeve, naopak, obvinila Rusko, ktoré by potom použitie týchto celosvetovo zakázaných zbraní pripísalo Ukrajine a využilo ho ako zámienku na eskaláciu konfliktu.

Biely dom odmietol článok WSJ komentovať. Noviny uviedli, že ich zdroje nekonkretizovali dátumy rokovaní ani ich počet.

Agentúra Reuters pripomenula, že v posledných mesiacoch bolo zverejnených niekoľko informácií o kontaktoch na vysokej úrovni medzi americkými a ruskými predstaviteľmi. Washington však trvá na tom, že rozhovory o ukončení vojny na Ukrajine prebiehajú len medzi Moskvou a Kyjevom.

Sullivan minulý v piatok navštívil Kyjev, kde prisľúbil "neochvejnú a rozhodnú" podporu Washingtonu Ukrajine.

(tasr)

  |  

Macron a britský premiér sa po prvý raz stretnú v Egypte

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Rishi Sunak v pondelok absolvujú stretnutie na okraji klimatického samitu OSN (COP27) v Egypte.

Ide o ich prvú schôdzku od nástupu Sunaka do funkcie premiéra 25. októbra tohto roka. Macron a Sunak sa minulý mesiac spojili prostredníctvom telefónu a podľa úradu britského premiéra na Downing Street sa dohodli na zintenzívnení boja proti nelegálnej migrácii cez Lamanšský prieliv. Britský premiér vtedy upozornil, že pre obe krajiny je dôležité úplne znemožniť pašerákom ľudí používať trasy vedúce cez tento prieplav.      

Britská ministerka vnútra Suella Bravermanová v článku pre nedeľník The Mail on Sunday uviedla, že spolupracuje s francúzskym šéfom diplomacie Geraldom Darmaninom s cieľom zlepšiť spoluprácu a lepšie využívať britské technológie na sledovanie.      

Tento rok sa cez Lamanšský kanál do Británie na malých člnoch preplavilo 37.570 osôb, čo je rekordný počet, píše AFP. Táto migrácia predstavuje starosť pre britskú vládu, ktorá po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ sľúbila, že sprísni kontroly na hraniciach.      

Napätie medzi Londýnom a Parížom sa zvýšilo a Británia obviňuje Francúzsko, že nevynakladá dostatočné úsilie na zastavenie nezákonných migračných tokov.      

V egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch na pobreží Červeného mora sa v nedeľu začal dvojtýždňový samit známy ako COP27.

(tasr)

  |  

Iránski poslanci žiadajú prísne tresty pre účastníkov protestov

Väčšina poslancov iránskeho parlamentu žiada súdne úrady, aby zaviedli prísne tresty pre účastníkov protestov, ktoré sú v Iráne od polovice septembra. Ženy vyzdvihol pápež na lete z Bahrajnu do Ríma.

Žiadosť podporilo 227 z celkového počtu 290 zákonodarcov. "Žiadame justíciu, aby rozhodne zakročila voči páchateľom týchto trestných činov a voči tým, ktorí tieto trestné činy napomáhajú a vyprovokovali výtržníkov," uviedli poslanci vo vyhlásení. Úrady podľa poslancov "musia prijať zákon oko za oko", píše AFP.      

Vlna protestov prepukla po tom, ako 16. septembra zomrela 22-ročná Amíníová. Tú tri dni predtým v Teheráne zadržala mravnostná polícia za údajné nevhodné oblečenie.    

Žien sa zastal pápež František na lete z Bahrajnu do Ríma. Keď sa novinári v lietadle pýtali na protesty v Iráne, zastal sa rovnosti medzi mužmi a ženami a podčiarkol: ,„Musíme si povedať pravdu, boj za ľudské práva je neustály boj“.

https://standard.sk/272646/velmi-si-vazim-rusov-a-ich-humanizmus-no-zaraza-ma-krutost-zoldnierov-na-ukrajine-toto-je-svetova-vojna-tvrdi-papez/

Nepokoje sa rozšírili do viac než 130 miest v krajine a predstavujú jednu z najväčších výziev pre náboženské vedenie krajiny, ktoré sa dostalo k moci po revolúcii v roku 1979, pripomenula AFP.      

Iránske vládne úrady prisľúbili tvrdé zásahy proti účastníkom protestov, ktorých označili za výtržníkov a obvinili nepriateľov Iránu vrátane USA z podnecovania týchto nepokojov, pripomína Reuters. Demonštrácie v Iráne pokračovali aj v nedeľu a obyvatelia vyšli do ulíc viacerých miest. Počas protestov prišlo o život už najmenej 318 osôb, uviedla v sobotu aktivistická tlačová agentúra HRANA so sídlom v USA.      

Medzi obeťami je aj viac ako 46 príslušníkov bezpečnostných zložiek a vyše 14 000 osôb počas nepokojov zadržali.

(tasr, bop)