Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Klimatická kríza a jej dôsledky nás stoja veľmi veľa, vyhlásila Čaputová na klimatickej konferencii

Je dôležité, aby zástupcovia jednotlivých krajín spolu hovorili a aby najväčší znečisťovatelia urobili konkrétne kroky na zastavenie klimatickej krízy. S týmto odkazom vystúpi dnes prezidentka Zuzana Čaputová na summite svetových lídrov v rámci Klimatickej konferencie OSN v Egypte.

Zúčastní sa aj na diskusii o spravodlivej transformácii, ktorá je jedným z kľúčových prvkov Parížskej klimatickej dohody a Dohovoru o zmene klímy. O svojej ceste do Egypta informovala v krátkom videu na sociálnej sieti.

V egyptskom Šarm-aš-šajchu sa podľa hlavy štátu stretnú zástupcovia viac ako 190 krajín sveta, ktorí budú diskutovať aj o tom, ako urobiť čo najviac na zastavenie klimatickej krízy.

„Máme ju možnosť vidieť všade okolo nás, veď napríklad počas tohto leta sme u nás mali najväčšie, až 500-ročné suchá. V Čechách, ale aj na iných miestach boli rozsiahle požiare, čelíme povodniam, rozličným iným úkazom, vedci hovoria o nezvratnom topení ľadovcov a ďalších znakoch, ktoré jasne ukazujú, že klimatická kríza napreduje,“ uviedla Čaputová.

Podľa prezidentky Slovensko patrí ku krajinám, ktoré majú k ochrane ovzdušia a klímy ako takej zodpovedný prístup. Je navyše členom Európskej únie, ktorá deklarovala veľmi významné klimatické ciele. „Klimatická kríza a jej dôsledky veľmi veľa stoja. Stoja ďaleko viac ako investovanie do preventívnych opatrení,“ domnieva sa Zuzana Čaputová.

(sita)

Minúta  |  

Ukrajina ohlásila na pondelok plánované i neplánované výpadky elektriny

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho v pondelok ráno ohlásila, že viaceré administratívne oblasti na Ukrajine čakajú v priebehu dňa plánované aj neplánované výpadky elektrického prúdu.

"Od 06.00 ráno až do konca dňa dôjde k plánovaným výpadkom prúdu v meste Kyjev a tiež v oblastiach Kyjevskej, Černihivskej, Čerkaskej, Žytomyrskej, Sumskej, Charkovskej a Poltavskej," informovala spoločnosť Ukrenerho na platformách Facebook aj Telegram.

"V niektorých oblastiach dôjde ojedinele aj k neplánovaným výpadkom prúdu. Zavedú ich regionálne energetické spoločnosti v prípade, že bude deficit elektriny väčší, než sa očakávalo. V prípade neplánovaných výpadkov môže byť elektrina zastavená skôr než sa plánovalo a obmedzenia jej spotreby môžu trvať dlhšie," dodala.

Energetická infraštruktúra Ukrajiny je vystavená veľkému náporu už od 10. októbra, keď Rusko začalo útočiť na ukrajinské elektrárne.

"Energetická sieť stále nie je schopná vrátiť sa po ruských teroristických útokoch k plnej prevádzke… V niektorých oblastiach tak musíme zaviesť výpadky prúdu, aby sme sa vyhli (jej) preťaženiu," dodalo Ukrenerho.

(tasr)

Minúta  |  

Káčer: Alexander Dubček bol reformátorom, chcel zmeniť totalitný komunistický systém

Alexander Dubček bol reformátorom, ktorý si dal cieľ zmeniť totalitný komunistický systém. Pri príležitosti pondelkového 30. výročia úmrtia Alexandra Dubčeka, jedného z najznámejších slovenských politikov vo svete, to uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer.

"Ako obhajca politického dialógu sa stal symbolom obrodného procesu a neúspešného pokusu o nastolenie takzvaného socializmu s ľudskou tvárou. Dubčekove snahy zastavili tanky a vojská Varšavskej zmluvy v auguste 1968," uviedol Káčer.

Dodal, že budovať režim bez slobody a demokracie je vždy len a len tragickou skúsenosťou. Aj preto sa Dubček v roku 1989 stal jednou z hlavných postáv Nežnej revolúcie.

"Zanechal posolstvo, že demokracia a sloboda sú najdôležitejšie hodnoty, ktoré nie sú samozrejmé a cesta k nim nie je ľahká. Dnes často počúvame o rôznych formách demokracie so zvláštnymi nálepkami. Avšak demokracia a sloboda sú absolútne – buď sú, alebo nie sú," pripomenul šéf slovenskej diplomacie.

Do reformného úsilia Dubčeka patrili rehabilitácia nespravodlivo odsúdených, zrušenie cenzúry, uvoľnenie priestoru na intelektuálnu a umeleckú tvorbu. Okrem toho aj možnosť cestovania do zahraničia. Reprezentoval humanizmus a angažoval sa v oblasti ľudských práv aj v ťaživom období normalizácie.

Na sklonku života sa Dubček podľa slovenskej diplomacie stal otvoreným zástancom európskej integrácie postavenej na hodnotách solidarity, takzvanej sociálnej rovnosti a tolerancie. Udelením čestného doktorátu obnovila Bolonská univerzita osobnú a spoločenskú dôstojnosť Dubčeka. Nasledovali mnohé ďalšie čestné doktoráty a medzinárodné ocenenia. Zomrel pri tragickej nehode 7. novembra 1992.

Dubček bol v poradí druhým laureátom Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, ktorú udeľuje Európsky parlament.

(tasr)

Minúta  |  

Súčasťou košickej R2 bude aj odpočívadlo s kapacitou 125 odstavných plôch

Na stavbe R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany, II. úsek začína rásť aj odpočívadlo s názvom Valaliky.

Momentálne sa realizuje odhumusovanie pôdy a prekládky inžinierskych sietí. Následne budú sanovať podložie a robiť vodovodné prípojky a prípojky napätia. Plánuje sa tiež realizácia dažďovej a splaškovej kanalizácie, trafostanice a verejného osvetlenia.

Odpočívadlo bude mať celkovú kapacitu 125 odstavných plôch pre motorové vozidlá. Informovala o tom hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Eva Žgravčáková.

Odpočívadlo na košickej R2 bude jednostranné a nachádzať sa bude v blízkosti obce Valaliky. Na rýchlostnú cestu sa napojí obojsmerne, prostredníctvom samostatných križovatkových vetiev. Projekt počíta s kapacitou 70 odstavných plôch pre osobné vozidlá, 10 pre autobusy, tri pre karavany a 42 pre nákladné vozidlá.

Súčasťou odpočívadla budú aj plochy pre odpočinok a detské ihrisko, chodníky a zeleň, oddychová zóna na aktívny aj pasívny oddych či priestor pre psy. Takisto sa počíta s územnou rezervou pre čerpaciu stanicu aj so stojiskami pre alternatívne palivá či pre nabíjanie elektromobilov. Rezervu nechajú aj pre objekt rýchleho občerstvenia.

Zmluva na výstavbu rýchlostnej cesty R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany bola podpísaná 17. marca 2022. Výstavbu 14 kilometrov dlhej rýchlocesty realizujú, počas troch rokov, Eurovia SK a Eurovia CS. Výstavba bude stáť približne 132 miliónov eur, financovanie je zabezpečené z prostriedkov Európskej únie.

(tasr)

Minúta  |  

Čína napriek nulovej tolerancii covidu hlási najviac nakazených za pol roka

Čína v pondelok hlásila najvyšší počet nakazených za posledných šesť mesiacov. Stalo sa tak napriek tomu, že komunistická vláda v Pekingu nepoľavuje v uplatňovaní čoraz nepopulárnejšej stratégie nulovej tolerancie covidu, spojenej so zavádzaním striktných lockdownov.

Takmer polovicu z nových – viac než 5 600 – prípadov tohto infekčného ochorenia zaznamenali v juhočínskej provincii Kuang-tung, ktorá je dôležitým centrom priemyselnej výroby a námorného obchodu.
Prísne proticovidové opatrenia v posledných dňoch ovplyvnili aj prevádzku najväčšej továrne na výrobu iPhonov v meste Čeng-čou v stredočínskej provincii Che-nan.

Americká spoločnosť Apple v nedeľu večer oznámila, že jej továreň v Čeng-čou funguje len vo výrazne obmedzenom režime. Upozornila preto svojich zákazníkov, aby sa pripravili na dočasné omeškania pri dodávkach výrobkov Apple.

Čína je poslednou veľkou ekonomikou, ktorá uplatňuje prísnu stratégiu nulovej tolerancie covidu. V snahe potlačiť akýkoľvek výskyt nákazy stále narýchlo zavádza lockdowny, hromadné testovanie a dlhé karantény.

Efektívnosť tejto stratégie, ktorá výrazne narušuje priemyselnú výrobu, fungovanie školského systému a každodenný život Číňanov či dianie na svetových finančných trhoch, však spochybňujú nové, vysokonákazlivé varianty koronavírusu. Podporu verejnosti pre takýto prístup oslabujú aj početné sťažnosti na nedostatočné zásobovanie potravinami a na prístup k zdravotnej starostlivosti či zlé podmienky v štátnych karanténnych strediskách.

V poslednom čase sa v Číne začali šíriť nepotvrdené správy, že Peking sa chystá svoju doterajšiu striktnú proticovidovú stratégiu zmierniť. Čínsky Národný zdravotný výbor, čo je orgán na úrovni ministerstva zodpovedný za zdravotníctvo a hygienu, však naposledy v sobotu potvrdil, že stratégiu nulovej tolerancie covidu bude aj naďalej "neochvejne" uplatňovať.

(tasr)

Minúta  |  

Poslanci Smeru-SD pri novele Zákonníka práce zneužívajú neexistujúcu dohodu, tvrdia zamestnávatelia

Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) upozorňujú na ďalšie rozporuplné vyjadrenia opozičného Smeru-SD v súvislosti s novelou Zákonníka práce, ktorá počíta s opätovným naviazaním mzdových príplatkov za prácu počas víkendov a noci na minimálnu mzdu.

Informácie o údajnej dohode na zavedení „kompenzácií pre zamestnávateľov“ považujú za zavádzajúce a i naďalej požadujú stiahnutie návrhu z rokovania Národnej rady SR. RÚZ to uviedla v tlačovej správe.

Zamestnávatelia sporne vnímajú predovšetkým to, že navrhované rozmrazenie mzdových príplatkov prešlo v parlamente v časoch extrémnej inflačnej a energetickej krízy „v tichosti“ až do druhého čítania, a to bez akejkoľvek diskusie s jednotlivými sociálnymi partnermi či prezentáciou dopadov na podnikateľský sektor a zamestnanosť.

Kritika od zamestnávateľov a verejné výzvy na stiahnutie návrhu z parlamentu podľa RÚZ nakoniec spôsobili, že strana Smer-SD verejne oznámila, že do novely zapracuje takzvanú „kompenzáciu pre zamestnávateľov“. Odvoláva sa pritom na dohodu, ku ktorej sa malo pristúpiť na spoločnom stretnutí na ministerstve práce, ktorého sa však poslanci Smeru-SD nezúčastnili.

„Napriek tomu, že na rokovaní návrh o kompenzačnej doložke skutočne zaznel, žiadna spoločná dohoda nenastala. Považujeme za neprijateľné, aby opoziční poslanci zneužívali neexistujúcu dohodu na presadenie novely v parlamente a aj naďalej trváme na jej stiahnutí,“ uviedol viceprezident RÚZ Jozef Špirko.

Návrh novely Zákonníka práce od poslancov za stranu Smer-SD parlament koncom septembra posunul do druhého čítania. Posunutie návrhu do druhého čítania pritom podporilo 113 poslancov, vrátane poslancov za hnutie OĽaNO a hnutie Sme rodina.

Opoziční poslanci navrhujú zmeniť súčasné ustanovenia pracovného kódexu o určení sadzieb minimálneho mzdového nároku, teda šiestich úrovní minimálnej mzdy v závislosti od stupňa kvalifikácie zamestnanca, ako aj určovanie súm niektorých príplatkov ku mzde. Príplatky, ktoré sú v súčasnosti v Zákonníku práce stanovené pevnou sumou, by sa mali od začiatku budúceho roka opätovne naviazať na minimálnu mzdu.

Suma príplatku za prácu v sobotu má byť najmenej vo výške 50 percent minimálnej mzdy v eurách za hodinu a u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, sa navrhuje možnosť dohodnúť nižšiu sumu, najmenej 45 percent minimálnej mzdy za hodinu.

Výška príplatku za prácu v nedeľu má byť 100 percent minimálnej mzdy v eurách za hodinu a u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, najmenej 90 percent minimálnej mzdy za hodinu.

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu sa má stanoviť na najmenej 40 percent minimálnej mzdy za hodinu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, najmenej v sume 50 percent minimálnej mzdy. U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, sa navrhuje možnosť dohodnúť nižšiu sumu, najmenej však 35 percent minimálnej mzdy za hodinu.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.