Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidentka: Termín referenda 21. januára bol najskorší možný. Som zvedavá na diskusiu, v čom by boli iné termíny lepšie

Termín konania sa referenda 21. januára 2023 odporučil odbor volieb, referenda a politických strán Ministerstva vnútra SR ako najskorší možný. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla na sociálnej sieti v reakcii na kritiku niektorých poslancov v súvislosti s dátumom referenda o možnosti skrátiť volebné obdobie.

"Najneskorší termín referenda, na ktorý som ho (referendum) mohla podľa ústavných lehôt vyhlásiť, bol 12. február. Jediné termíny, ktoré teda na konanie sa referenda ešte pripadali do úvahy, boli 28. január, 4. február a 11. február. Som zvedavá na diskusiu, v čom by boli tieto termíny lepšie. V počasí asi ťažko," uviedla prezidentka.

Ako doplnila, termíny vychádzajú z lehôt potrebných na hlasovanie zo zahraničia a tiež z lehôt na samotnú prípravu referenda. Prezidentka sa tiež ohradila voči vyjadreniam, že o jednej otázke mohla vyhlásiť referendum už 29. októbra a o druhej otázke až po tom, čo by o nej rozhodol Ústavný súd SR.

"Som viazaná petíciou v podobe, v akej mi bola doručená, teda s dvomi otázkami v jednej petícii. Ak by mi boli doručené dve petície, pre každú otázku samostatne, potom by bolo možné vyhlásiť dve referendá v rôznych termínoch konania," vysvetlila. Podotkla, že najdôležitejšie je napísať referendové otázky v súlade s Ústavou SR.

Referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie sa uskutoční v sobotu 21. januára 2023. Inicioval ho Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami. Žiadali dve otázky, tú o bezodkladnej demisii vlády dala prezidentka posúdiť Ústavnému súdu SR. Ten vyhlásil, že nie je v súlade s ústavou. Otázka preto v referende nebude.

(tasr)

Minúta  |  

Žilinka dal preveriť zákonnosť krokov pri zabezpečovaní kontroly hraníc Slovenskej republiky

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka dal preveriť, či pri plnení úloh v súvislosti so zabezpečovaním kontroly hraníc SR a ochranou SR pred nelegálnou migráciou nedošlo k trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo marenia úlohy verejným činiteľom. Informoval o tom na sociálnej sieti.

"Dnešného dňa som prvému námestníkovi generálneho prokurátora uložil prijať opatrenia na preverenie, či pri plnení úloh v súvislosti so zabezpečovaním kontroly hraníc SR a ochranou SR pred nelegálnou migráciou nedošlo zo strany príslušných osôb v postavení verejných činiteľov k úmyselnému alebo nedbanlivostnému konaniu," priblížil generálny prokurátor na sociálnej sieti.

(tasr)

Minúta  |  

Takmer 70 percent Maďarov sa necíti finančne bezpečne

Finančne sa aktuálne cíti čiastočne, prípadne úplne bezpečne 31 percent obyvateľov Maďarska. Nie úplne, prípadne vôbec sa necíti finančne bezpečne až 69 percent Maďarov. Vyplýva to z výsledkov prieskumu inštitútu Datalyze, ktoré zverejnil v pondelok server Portfolio.hu.

Iba 18 percent opýtaných má k dispozícii finančné rezervy postačujúce na šesť mesiacov a 61 percent respondentov uviedlo, že rezervy im vystačia iba na jeden mesiac.

Od výplaty k výplate žije 56 percent Maďarov so základným školským vzdelaním a 49 percent žien. Tieto dve skupiny sú z finančného hľadiska najviac ohrozené.

K otázke o svojej finančnej situácii uviedlo 15 percent opýtaných, že sú s ňou "skôr spokojní", pričom "skôr nespokojných" je až 70 percent respondentov internetového prieskumu, ktorý sa realizoval na vzorke tisíc osôb.

(tasr)

Minúta  |  

Generálna oprava Vodnej elektrárne Gabčíkovo by sa mala začať v roku 2024

Vodná elektráreň Gabčíkovo (VEG) si ešte musí na svoju celkovú generálnu opravu počkať. Ako uviedol pre agentúru SITA štátny podnik Vodohospodárska výstavba, začiatky prípravných prác sa odhadujú na rok 2024 a samotná montáž turbíny by sa mala začať v roku 2025. Začiatkom budúceho roka by chcel podnik v medzinárodnom tendri začať hľadať dodávateľa generálnej opravy.

„Vzhľadom na náročnosť prípravných trhových konzultácií, predpokladaný dátum zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania je 1. január 2023,“ uviedol štátny podnik, ktorý nechcel nateraz konkretizovať, koľko by mala generálna oprava najväčšej vodnej elektrárne na Slovensku stáť.

„Na túto otázku budeme schopní odpovedať po skončení prípravných trhových konzultácií, následne budú aktualizované súťažné podklady a podklady k určeniu predpokladanej hodnoty zákazky,“ podotkla firma.

Začiatkom budúceho roka to už bude osem rokov, čo vláda Roberta Fica „dobrovoľne nasilu“ vzala Slovenským elektrárňam Vodnú elektráreň Gabčíkovo a dala ju do prevádzky štátnemu podniku Vodohospodárska výstavba.

Vtedajší vládni predstavitelia to opakovane zdôvodňovali tým, že je nutná jej generálna oprava, ktorú ale Slovenské elektrárne na čele s talianskym akcionárom Enel vraj nechceli vykonať. V súčasnosti už bývalý premiér Robert Fico a jeho ministri tvrdili, že len štát vie vykonať tak rýchlo akútnu generálku najväčšej vodnej elektrárne na Slovensku.

Manažéri Vodohospodárskej výstavby dosadení Ficovou vládou síce medzinárodný tender na generálku gabčíkovskej elektrárne vyhlásili a aj vyhodnotili, príchodom nominantov súčasnej vlády bol však celý proces zmetený zo stola. Nové vedenie totiž vyhodnotilo, že tender mal viacero nedostatkov a pochybení.

V polovici apríla tohto roku Vodohospodárska výstava zverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie a následne vo Vestníku Úradu pre verejné obstarávanie predbežné oznámenie k pripravovanej zákazke pod názvom „Inovácia a modernizácia vodnej elektrárne Gabčíkovo“.

Začiatkom októbra tohto roku vyhlásil podnik medzinárodné verejné obstarávanie pre projekt modernizácie 275 tonových portálových žeriavov na vodnej elektrárni. „Žeriavy sú nevyhnutné pre práce na projekte Inovácie a modernizácie vodnej elektrárne Gabčíkovo a samozrejme aj počas samotnej prevádzky elektrárne,“ dodala spoločnosť.

V súčasnosti teda štátny podnik realizuje prípravné trhové konzultácie. Cieľom konzultácií je dosiahnuť čo najotvorenejšiu hospodársku súťaž a získať čo najväčšie množstvo ponúk. Jedným z výstupov prípravných trhových konzultácií bude aj podklad pre stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky. Víťazné konzorcium firiem v zrušenom tendri Združenie Gabčíkovo chcelo za opravu vodnej elektrárne takmer 81 miliónov eur.

Zariadenia gabčíkovskej elektrárne sú v prevádzke od roku 1992 a sú podľa štátneho podniku technicky a morálne opotrebované. Vodná elektráreň Gabčíkovo s celkovým inštalovaným výkonom 720 megawattov je najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku. Jej súčasťou je osem turbogenerátorov, ktoré boli postupne uvedené do prevádzky v rokoch 1992 až 1995.

(sita)

Minúta  |  

Klimatická kríza a jej dôsledky nás stoja veľmi veľa, vyhlásila Čaputová na klimatickej konferencii

Je dôležité, aby zástupcovia jednotlivých krajín spolu hovorili a aby najväčší znečisťovatelia urobili konkrétne kroky na zastavenie klimatickej krízy. S týmto odkazom vystúpi dnes prezidentka Zuzana Čaputová na summite svetových lídrov v rámci Klimatickej konferencie OSN v Egypte.

Zúčastní sa aj na diskusii o spravodlivej transformácii, ktorá je jedným z kľúčových prvkov Parížskej klimatickej dohody a Dohovoru o zmene klímy. O svojej ceste do Egypta informovala v krátkom videu na sociálnej sieti.

V egyptskom Šarm-aš-šajchu sa podľa hlavy štátu stretnú zástupcovia viac ako 190 krajín sveta, ktorí budú diskutovať aj o tom, ako urobiť čo najviac na zastavenie klimatickej krízy.

„Máme ju možnosť vidieť všade okolo nás, veď napríklad počas tohto leta sme u nás mali najväčšie, až 500-ročné suchá. V Čechách, ale aj na iných miestach boli rozsiahle požiare, čelíme povodniam, rozličným iným úkazom, vedci hovoria o nezvratnom topení ľadovcov a ďalších znakoch, ktoré jasne ukazujú, že klimatická kríza napreduje,“ uviedla Čaputová.

Podľa prezidentky Slovensko patrí ku krajinám, ktoré majú k ochrane ovzdušia a klímy ako takej zodpovedný prístup. Je navyše členom Európskej únie, ktorá deklarovala veľmi významné klimatické ciele. „Klimatická kríza a jej dôsledky veľmi veľa stoja. Stoja ďaleko viac ako investovanie do preventívnych opatrení,“ domnieva sa Zuzana Čaputová.

(sita)

Minúta  |  

Ukrajina ohlásila na pondelok plánované i neplánované výpadky elektriny

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho v pondelok ráno ohlásila, že viaceré administratívne oblasti na Ukrajine čakajú v priebehu dňa plánované aj neplánované výpadky elektrického prúdu.

"Od 06.00 ráno až do konca dňa dôjde k plánovaným výpadkom prúdu v meste Kyjev a tiež v oblastiach Kyjevskej, Černihivskej, Čerkaskej, Žytomyrskej, Sumskej, Charkovskej a Poltavskej," informovala spoločnosť Ukrenerho na platformách Facebook aj Telegram.

"V niektorých oblastiach dôjde ojedinele aj k neplánovaným výpadkom prúdu. Zavedú ich regionálne energetické spoločnosti v prípade, že bude deficit elektriny väčší, než sa očakávalo. V prípade neplánovaných výpadkov môže byť elektrina zastavená skôr než sa plánovalo a obmedzenia jej spotreby môžu trvať dlhšie," dodala.

Energetická infraštruktúra Ukrajiny je vystavená veľkému náporu už od 10. októbra, keď Rusko začalo útočiť na ukrajinské elektrárne.

"Energetická sieť stále nie je schopná vrátiť sa po ruských teroristických útokoch k plnej prevádzke… V niektorých oblastiach tak musíme zaviesť výpadky prúdu, aby sme sa vyhli (jej) preťaženiu," dodalo Ukrenerho.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.