Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SaS žiada bezpečnostnú radu k vývozu tovaru do Ruska a Iránu i k migračnej kríze

Opozičná SaS žiada zvolanie mimoriadnej bezpečnostnej rady štátu k vývozu tovaru do Ruska a Iránu, ale aj k migračnej kríze. K jej zvolaniu vyzýva premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO). TASR o tom informoval hovorca SaS Ondrej Šprlák.

"Pochybný vývoz tovaru vojnovému agresorovi je nepriateľský akt voči Ukrajine. Tento škandál nemôže ostať bez odozvy s cieľom, aby sa na to čo najskôr zabudlo. Vývoz materiálu, ktorý môže slúžiť na vojenské použitie, musí byť okamžite prešetrený a najmä zastavený," uviedol predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (SaS).

Dôvod na zvolanie bezpečnostnej rady vidí aj v nezvládnutej situácia s migrantmi a v chaotickom konaní ministerstva vnútra. "Odpoveďou ministra vnútra na niekoľkokilometrové zápchy na hraniciach s ČR a potulujúcich sa migrantov bolo len absurdné postavenie stanového mestečka.

Problém je však oveľa komplexnejší a mal by sa začať riešiť už na hranici s Maďarskom," podotkol Krúpa s tým, že bezpečnostná rada musí nahromadené problémy na východnej i západnej hranici urgentne riešiť.

Slovenskí colníci mali podľa medializovaných informácií púšťať množstvo tovaru aj dodávateľom ruských zbrojárskych firiem, Slovensko tak má pôsobiť ako zásobáreň ruskej armády. Situácii sa majú venovať finančný aj brannobezpečnostný výbor parlamentu.

Finančná správa odmieta, že by si neplnila svoje povinnosti. Upozornila, že ak sa tovar alebo osoba nenachádzajú na sankčnom zozname Európskej únie, nemajú možnosť zasiahnuť do zahraničných obchodných operácií. Premiér Eduard Heger dal situáciu preveriť.

(tasr)

Minúta  |  

Ceny plynu v Európe klesajú pre teplé počasie. Stále sú však trikrát vyššie ako v minulosti

Ceny zemného plynu v Európe v pondelok klesli, keďže mierne počasie, ktoré sa očakáva aj počas nasledujúcich dvoch týždňov, obmedzuje dopyt po plyne na kúrenie. To zmierňuje dôsledky energetickej krízy, ktorá už vytlačila spotrebiteľské účty na rekordnú úroveň.

Ceny kontraktov na plyn v pondelok ráno klesli až o 6,8 percenta na najnižšiu úroveň za viac ako týždeň. Predpoveď o niečo teplejšieho počasia, ako je bežné pre túto ročnú dobu, odsúva používanie paliva zo zásobníkov, čím sa vytvára väčšia rezerva na chladnejšie mesiace. Nemecké zásoby sú podľa Gas Infrastructure Europe naplnené na viac ako 99 percenta.

Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v budúcom mesiaci na burze TTF v Amsterdame sa o 8.45 miestneho času predával po 107 eur za megawatthodinu.

Ceny plynu sa síce v uplynulých týždňoch znížili, no stále sú asi trikrát vyššie ako v minulosti. Európske domácnosti platia za elektrinu a plyn viac ako kedykoľvek predtým, aj keď vlády prisľúbili viac ako 550 miliárd eur na ochranu spotrebiteľov pred energetickou krízou, uvádza energetická poradenská spoločnosť VaasaETT Ltd so sídlom v Helsinkách.

Riziká v súvislosti s existujúcimi dodávkami plynu z Ruska budú pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch, pričom pre najväčších európskych zákazníkov je otvorená len jedna trasa plynovodu. To zvyšuje tlak na alternatívne zdroje energie vrátane jadrovej a veternej energie, ako aj skvapalneného zemného plynu (LNG). Na budúci rok hrozí pritom Európe ešte väčší nedostatok plynu.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka: Termín referenda 21. januára bol najskorší možný. Som zvedavá na diskusiu, v čom by boli iné termíny lepšie

Termín konania sa referenda 21. januára 2023 odporučil odbor volieb, referenda a politických strán Ministerstva vnútra SR ako najskorší možný. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla na sociálnej sieti v reakcii na kritiku niektorých poslancov v súvislosti s dátumom referenda o možnosti skrátiť volebné obdobie.

"Najneskorší termín referenda, na ktorý som ho (referendum) mohla podľa ústavných lehôt vyhlásiť, bol 12. február. Jediné termíny, ktoré teda na konanie sa referenda ešte pripadali do úvahy, boli 28. január, 4. február a 11. február. Som zvedavá na diskusiu, v čom by boli tieto termíny lepšie. V počasí asi ťažko," uviedla prezidentka.

Ako doplnila, termíny vychádzajú z lehôt potrebných na hlasovanie zo zahraničia a tiež z lehôt na samotnú prípravu referenda. Prezidentka sa tiež ohradila voči vyjadreniam, že o jednej otázke mohla vyhlásiť referendum už 29. októbra a o druhej otázke až po tom, čo by o nej rozhodol Ústavný súd SR.

"Som viazaná petíciou v podobe, v akej mi bola doručená, teda s dvomi otázkami v jednej petícii. Ak by mi boli doručené dve petície, pre každú otázku samostatne, potom by bolo možné vyhlásiť dve referendá v rôznych termínoch konania," vysvetlila. Podotkla, že najdôležitejšie je napísať referendové otázky v súlade s Ústavou SR.

Referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie sa uskutoční v sobotu 21. januára 2023. Inicioval ho Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami. Žiadali dve otázky, tú o bezodkladnej demisii vlády dala prezidentka posúdiť Ústavnému súdu SR. Ten vyhlásil, že nie je v súlade s ústavou. Otázka preto v referende nebude.

(tasr)

Minúta  |  

Žilinka dal preveriť zákonnosť krokov pri zabezpečovaní kontroly hraníc Slovenskej republiky

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka dal preveriť, či pri plnení úloh v súvislosti so zabezpečovaním kontroly hraníc SR a ochranou SR pred nelegálnou migráciou nedošlo k trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo marenia úlohy verejným činiteľom. Informoval o tom na sociálnej sieti.

"Dnešného dňa som prvému námestníkovi generálneho prokurátora uložil prijať opatrenia na preverenie, či pri plnení úloh v súvislosti so zabezpečovaním kontroly hraníc SR a ochranou SR pred nelegálnou migráciou nedošlo zo strany príslušných osôb v postavení verejných činiteľov k úmyselnému alebo nedbanlivostnému konaniu," priblížil generálny prokurátor na sociálnej sieti.

(tasr)

Minúta  |  

Takmer 70 percent Maďarov sa necíti finančne bezpečne

Finančne sa aktuálne cíti čiastočne, prípadne úplne bezpečne 31 percent obyvateľov Maďarska. Nie úplne, prípadne vôbec sa necíti finančne bezpečne až 69 percent Maďarov. Vyplýva to z výsledkov prieskumu inštitútu Datalyze, ktoré zverejnil v pondelok server Portfolio.hu.

Iba 18 percent opýtaných má k dispozícii finančné rezervy postačujúce na šesť mesiacov a 61 percent respondentov uviedlo, že rezervy im vystačia iba na jeden mesiac.

Od výplaty k výplate žije 56 percent Maďarov so základným školským vzdelaním a 49 percent žien. Tieto dve skupiny sú z finančného hľadiska najviac ohrozené.

K otázke o svojej finančnej situácii uviedlo 15 percent opýtaných, že sú s ňou "skôr spokojní", pričom "skôr nespokojných" je až 70 percent respondentov internetového prieskumu, ktorý sa realizoval na vzorke tisíc osôb.

(tasr)

Minúta  |  

Generálna oprava Vodnej elektrárne Gabčíkovo by sa mala začať v roku 2024

Vodná elektráreň Gabčíkovo (VEG) si ešte musí na svoju celkovú generálnu opravu počkať. Ako uviedol pre agentúru SITA štátny podnik Vodohospodárska výstavba, začiatky prípravných prác sa odhadujú na rok 2024 a samotná montáž turbíny by sa mala začať v roku 2025. Začiatkom budúceho roka by chcel podnik v medzinárodnom tendri začať hľadať dodávateľa generálnej opravy.

„Vzhľadom na náročnosť prípravných trhových konzultácií, predpokladaný dátum zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania je 1. január 2023,“ uviedol štátny podnik, ktorý nechcel nateraz konkretizovať, koľko by mala generálna oprava najväčšej vodnej elektrárne na Slovensku stáť.

„Na túto otázku budeme schopní odpovedať po skončení prípravných trhových konzultácií, následne budú aktualizované súťažné podklady a podklady k určeniu predpokladanej hodnoty zákazky,“ podotkla firma.

Začiatkom budúceho roka to už bude osem rokov, čo vláda Roberta Fica „dobrovoľne nasilu“ vzala Slovenským elektrárňam Vodnú elektráreň Gabčíkovo a dala ju do prevádzky štátnemu podniku Vodohospodárska výstavba.

Vtedajší vládni predstavitelia to opakovane zdôvodňovali tým, že je nutná jej generálna oprava, ktorú ale Slovenské elektrárne na čele s talianskym akcionárom Enel vraj nechceli vykonať. V súčasnosti už bývalý premiér Robert Fico a jeho ministri tvrdili, že len štát vie vykonať tak rýchlo akútnu generálku najväčšej vodnej elektrárne na Slovensku.

Manažéri Vodohospodárskej výstavby dosadení Ficovou vládou síce medzinárodný tender na generálku gabčíkovskej elektrárne vyhlásili a aj vyhodnotili, príchodom nominantov súčasnej vlády bol však celý proces zmetený zo stola. Nové vedenie totiž vyhodnotilo, že tender mal viacero nedostatkov a pochybení.

V polovici apríla tohto roku Vodohospodárska výstava zverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie a následne vo Vestníku Úradu pre verejné obstarávanie predbežné oznámenie k pripravovanej zákazke pod názvom „Inovácia a modernizácia vodnej elektrárne Gabčíkovo“.

Začiatkom októbra tohto roku vyhlásil podnik medzinárodné verejné obstarávanie pre projekt modernizácie 275 tonových portálových žeriavov na vodnej elektrárni. „Žeriavy sú nevyhnutné pre práce na projekte Inovácie a modernizácie vodnej elektrárne Gabčíkovo a samozrejme aj počas samotnej prevádzky elektrárne,“ dodala spoločnosť.

V súčasnosti teda štátny podnik realizuje prípravné trhové konzultácie. Cieľom konzultácií je dosiahnuť čo najotvorenejšiu hospodársku súťaž a získať čo najväčšie množstvo ponúk. Jedným z výstupov prípravných trhových konzultácií bude aj podklad pre stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky. Víťazné konzorcium firiem v zrušenom tendri Združenie Gabčíkovo chcelo za opravu vodnej elektrárne takmer 81 miliónov eur.

Zariadenia gabčíkovskej elektrárne sú v prevádzke od roku 1992 a sú podľa štátneho podniku technicky a morálne opotrebované. Vodná elektráreň Gabčíkovo s celkovým inštalovaným výkonom 720 megawattov je najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku. Jej súčasťou je osem turbogenerátorov, ktoré boli postupne uvedené do prevádzky v rokoch 1992 až 1995.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.