Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidentské voľby v ČR: Pavel a Babiš v novom prieskume stratili, posilnila Nerudová

Prvé kolo českých prezidentských volieb by podľa októbrového prieskumu agentúry Median vyhral bývalý šéf vojenského výboru NATO Petr Pavel, na druhom mieste by skončil expremiér Andrej Babiš. Obom však preferencie oproti septembrovému prieskumu klesli. Ekonómka Danuše Nerudová si naopak svoju pozíciu posilnila, vyplýva z prieskumu agentúry Median.

Petr Pavel v októbrovom modeli dosiahol 22,5 percenta, čo je o 1,5 percentuálneho bodu menej ako v septembri. Babiš získal 22 percent, v porovnaní s uplynulým mesiacom stratil rovnako ako Pavel. Preferencie narástli Danuši Nerudovej, a to o päť percentuálnych bodov na 15 percent. Štvrtý by podľa tohto modelu skončil senátor Pavel Fischer a na piatom mieste šéf odborárov Josef Středula.

Agentúra zisťovala šance kandidátov aj v prípadnom druhom kole volieb. Najvyššiu šancu na úspech má podľa nového prieskumu Petr Pavel, ktorý by získal takmer 60 percent hlasov. Druhú najväčšiu šancu má Danuše Nerudová s podporou 57 percent. Median zistil, že Babiša by v druhom kole porazil aj Marek Hilšer, ktorý by v prvom kole skončil až na šiestom mieste.

Odovzdať svoj hlas v prezidentských voľbách by v októbri podľa nového prieskumu určite prišlo 64 percent opýtaných a ďalších 10 percent svoju účasť zvažuje. Median upozorňuje, že deklarovaná účasť býva väčšinou vyššia ako reálna.

V porovnaní s predchádzajúcim modelom pribudli respondenti, ktorí si sú istí svojou účasťou aj preferovaným kandidátom. Stále však takmer polovica tých, ktorí síce sľubujú svoju účasť, ale nie sú rozhodnutí, koho budú voliť.

"Vzhľadom na nezakotvenosť voličov nie je zatiaľ vhodné jednoznačne predikovať, ktorá z osobností má šancu výrazne zasiahnuť do boja o prezidentské kreslo," upozorňuje Median.

Agentúra zároveň zdôrazňuje, že jej októbrový prieskum odzrkadľuje obdobie, v ktorom ešte neboli známi všetci kandidáti a v ktorom ešte Andrej Babiš oficiálne neoznámil svoju kandidatúru. Na prieskume sa od 1. do 31. októbra 2022 zúčastnila vzorka 1 005 respondentov vo veku 18 a viac rokov.

(tasr)

Minúta  |  

SaS žiada bezpečnostnú radu k vývozu tovaru do Ruska a Iránu i k migračnej kríze

Opozičná SaS žiada zvolanie mimoriadnej bezpečnostnej rady štátu k vývozu tovaru do Ruska a Iránu, ale aj k migračnej kríze. K jej zvolaniu vyzýva premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO). TASR o tom informoval hovorca SaS Ondrej Šprlák.

"Pochybný vývoz tovaru vojnovému agresorovi je nepriateľský akt voči Ukrajine. Tento škandál nemôže ostať bez odozvy s cieľom, aby sa na to čo najskôr zabudlo. Vývoz materiálu, ktorý môže slúžiť na vojenské použitie, musí byť okamžite prešetrený a najmä zastavený," uviedol predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (SaS).

Dôvod na zvolanie bezpečnostnej rady vidí aj v nezvládnutej situácia s migrantmi a v chaotickom konaní ministerstva vnútra. "Odpoveďou ministra vnútra na niekoľkokilometrové zápchy na hraniciach s ČR a potulujúcich sa migrantov bolo len absurdné postavenie stanového mestečka.

Problém je však oveľa komplexnejší a mal by sa začať riešiť už na hranici s Maďarskom," podotkol Krúpa s tým, že bezpečnostná rada musí nahromadené problémy na východnej i západnej hranici urgentne riešiť.

Slovenskí colníci mali podľa medializovaných informácií púšťať množstvo tovaru aj dodávateľom ruských zbrojárskych firiem, Slovensko tak má pôsobiť ako zásobáreň ruskej armády. Situácii sa majú venovať finančný aj brannobezpečnostný výbor parlamentu.

Finančná správa odmieta, že by si neplnila svoje povinnosti. Upozornila, že ak sa tovar alebo osoba nenachádzajú na sankčnom zozname Európskej únie, nemajú možnosť zasiahnuť do zahraničných obchodných operácií. Premiér Eduard Heger dal situáciu preveriť.

(tasr)

Minúta  |  

Ceny plynu v Európe klesajú pre teplé počasie. Stále sú však trikrát vyššie ako v minulosti

Ceny zemného plynu v Európe v pondelok klesli, keďže mierne počasie, ktoré sa očakáva aj počas nasledujúcich dvoch týždňov, obmedzuje dopyt po plyne na kúrenie. To zmierňuje dôsledky energetickej krízy, ktorá už vytlačila spotrebiteľské účty na rekordnú úroveň.

Ceny kontraktov na plyn v pondelok ráno klesli až o 6,8 percenta na najnižšiu úroveň za viac ako týždeň. Predpoveď o niečo teplejšieho počasia, ako je bežné pre túto ročnú dobu, odsúva používanie paliva zo zásobníkov, čím sa vytvára väčšia rezerva na chladnejšie mesiace. Nemecké zásoby sú podľa Gas Infrastructure Europe naplnené na viac ako 99 percenta.

Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v budúcom mesiaci na burze TTF v Amsterdame sa o 8.45 miestneho času predával po 107 eur za megawatthodinu.

Ceny plynu sa síce v uplynulých týždňoch znížili, no stále sú asi trikrát vyššie ako v minulosti. Európske domácnosti platia za elektrinu a plyn viac ako kedykoľvek predtým, aj keď vlády prisľúbili viac ako 550 miliárd eur na ochranu spotrebiteľov pred energetickou krízou, uvádza energetická poradenská spoločnosť VaasaETT Ltd so sídlom v Helsinkách.

Riziká v súvislosti s existujúcimi dodávkami plynu z Ruska budú pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch, pričom pre najväčších európskych zákazníkov je otvorená len jedna trasa plynovodu. To zvyšuje tlak na alternatívne zdroje energie vrátane jadrovej a veternej energie, ako aj skvapalneného zemného plynu (LNG). Na budúci rok hrozí pritom Európe ešte väčší nedostatok plynu.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka: Termín referenda 21. januára bol najskorší možný. Som zvedavá na diskusiu, v čom by boli iné termíny lepšie

Termín konania sa referenda 21. januára 2023 odporučil odbor volieb, referenda a politických strán Ministerstva vnútra SR ako najskorší možný. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla na sociálnej sieti v reakcii na kritiku niektorých poslancov v súvislosti s dátumom referenda o možnosti skrátiť volebné obdobie.

"Najneskorší termín referenda, na ktorý som ho (referendum) mohla podľa ústavných lehôt vyhlásiť, bol 12. február. Jediné termíny, ktoré teda na konanie sa referenda ešte pripadali do úvahy, boli 28. január, 4. február a 11. február. Som zvedavá na diskusiu, v čom by boli tieto termíny lepšie. V počasí asi ťažko," uviedla prezidentka.

Ako doplnila, termíny vychádzajú z lehôt potrebných na hlasovanie zo zahraničia a tiež z lehôt na samotnú prípravu referenda. Prezidentka sa tiež ohradila voči vyjadreniam, že o jednej otázke mohla vyhlásiť referendum už 29. októbra a o druhej otázke až po tom, čo by o nej rozhodol Ústavný súd SR.

"Som viazaná petíciou v podobe, v akej mi bola doručená, teda s dvomi otázkami v jednej petícii. Ak by mi boli doručené dve petície, pre každú otázku samostatne, potom by bolo možné vyhlásiť dve referendá v rôznych termínoch konania," vysvetlila. Podotkla, že najdôležitejšie je napísať referendové otázky v súlade s Ústavou SR.

Referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie sa uskutoční v sobotu 21. januára 2023. Inicioval ho Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami. Žiadali dve otázky, tú o bezodkladnej demisii vlády dala prezidentka posúdiť Ústavnému súdu SR. Ten vyhlásil, že nie je v súlade s ústavou. Otázka preto v referende nebude.

(tasr)

Minúta  |  

Žilinka dal preveriť zákonnosť krokov pri zabezpečovaní kontroly hraníc Slovenskej republiky

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka dal preveriť, či pri plnení úloh v súvislosti so zabezpečovaním kontroly hraníc SR a ochranou SR pred nelegálnou migráciou nedošlo k trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo marenia úlohy verejným činiteľom. Informoval o tom na sociálnej sieti.

"Dnešného dňa som prvému námestníkovi generálneho prokurátora uložil prijať opatrenia na preverenie, či pri plnení úloh v súvislosti so zabezpečovaním kontroly hraníc SR a ochranou SR pred nelegálnou migráciou nedošlo zo strany príslušných osôb v postavení verejných činiteľov k úmyselnému alebo nedbanlivostnému konaniu," priblížil generálny prokurátor na sociálnej sieti.

(tasr)

Minúta  |  

Takmer 70 percent Maďarov sa necíti finančne bezpečne

Finančne sa aktuálne cíti čiastočne, prípadne úplne bezpečne 31 percent obyvateľov Maďarska. Nie úplne, prípadne vôbec sa necíti finančne bezpečne až 69 percent Maďarov. Vyplýva to z výsledkov prieskumu inštitútu Datalyze, ktoré zverejnil v pondelok server Portfolio.hu.

Iba 18 percent opýtaných má k dispozícii finančné rezervy postačujúce na šesť mesiacov a 61 percent respondentov uviedlo, že rezervy im vystačia iba na jeden mesiac.

Od výplaty k výplate žije 56 percent Maďarov so základným školským vzdelaním a 49 percent žien. Tieto dve skupiny sú z finančného hľadiska najviac ohrozené.

K otázke o svojej finančnej situácii uviedlo 15 percent opýtaných, že sú s ňou "skôr spokojní", pričom "skôr nespokojných" je až 70 percent respondentov internetového prieskumu, ktorý sa realizoval na vzorke tisíc osôb.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.