Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na hraniciach sa pre prílev ilegálnych migrantov už nemajú tvoriť kolóny. Mala to sľúbiť česká strana

Česká strana prisľúbila slovenským autodopravcom, že sa na hraniciach už nebudú tvoriť kolóny kamiónov. Uviedol to Stanislav Skala z Únie autodopravcov Slovenska (UNAS).

V pondelok od polnoci do zhruba 05.00 dopravcovia blokovali hraničný priechod na diaľnici D2 Brodské – Lanžhot. Vyzývali na riešenie problémov, ktoré spôsobuje zavedenie hraničných kontrol Českej republiky na hraniciach so Slovenskom.

Česká strana podľa Skalu autodopravcom odkázala, že situácia s hromadením kamiónov na slovenskej strane v dôsledku kontrol bude vyriešená a doprava bude priebežná. Priblížil, že na urýchlenie dopravy vytvorili tri jazdné pruhy.

"Sľúbili nám, že sa tam už nebudú tvoriť žiadne kolóny," vyhlásil Skala v pondelok. Blokovanie priechodu preto dopravcovia ukončili. Ak by sa predsa na hraničnom priechode do ČR znova začali tvoriť kolóny, avizoval, že autodopravcovia ho v piatok zablokujú znova.

Pondelkovým blokovaním diaľničného priechodu do Českej republiky chceli autodopravcovia upozorniť na situáciu, ktorá vznikla v dôsledku hraničných kontrol.

"Nekonečné rady kamiónov, ktoré sa vytvárajú na území Slovenskej republiky na diaľnici D2 smer ČR, sú už neznesiteľné. Naši i zahraniční dopravcovia čakajú v radoch od šiestich do ôsmich hodín bez stravy, zabezpečenia pitného režimu a sociálnych zariadení," uvádzali vo vyhlásení z minulého týždňa UNAS a Asociácia Žltý Anjel Asistance24 (AZAA24).

Dodali, že dopravcom zároveň pri kontrolách vznikajú veľké finančné straty.

Česká republika ohlásila dočasné zavedenie kontrol na hraniciach so Slovenskou republikou pre zvýšenú nelegálnu migráciu koncom septembra.

(tasr)

Minúta  |  

Na arménsko-azerbajdžanskych hraniciach sa pred rokovaniami v USA opäť strieľalo

Arménsko a Azerbajdžan sa navzájom obviňujú zo zodpovednosti za streľbu, ktorá v pondelok ráno vypukla na ich nepokojných spoločných hraniciach. K vyostreniu napätia došlo niekoľko hodín pred arménsko-azerbajdžanskými rozhovormi vo Washingtone, informuje agentúra AFP.

Najnovšiu prestrelku hlásili z takzvaného východného sektora hraníc medzi oboma postsovietskymi republikami, ktoré vedú dlhodobý spor o región Náhorný Karabach (arménsky Arcach).

Podľa vyhlásenia Jerevanu azerbajdžanské sily spustili paľbu na pozície arménskej armády. Ministerstvo obrany v Baku, naopak, tvrdí, že strieľať začali arménski vojaci, a to údajne na viacerých úsekoch hraníc.
Arménsky rezort obrany uviedol, že k zraneniam nedošlo a situácia v pohraničnej oblasti zostáva "relatívne stabilná".

Rolu hegemóna v kauzazskom regióne tradične zohrávalo Rusko. Moskva je však v dôsledku vojenskej invázie na Ukrajinu čoraz viac medzinárodne izolovaná, takže vedúcu úlohu v snahách o normalizáciu vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom preto v poslednom čase prevzali Spojené štáty a EÚ, približuje AFP.

Minulý týždeň zorganizoval arménsko-azerbajdžanské rokovania šéf Kremľa Vladimír Putin, čo pozorovatelia vnímajú ako pokus Moskvy o opätovné prevzatie iniciatívy v snahách o urovnanie karabašského konfliktu.

Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o sporné územie Náhorného Karabachu – jednu v 90. rokoch a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma bývalými sovietskymi republikami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 životov a zastavilo ich až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi.

Na rokovaniach vo Washingtone sa v pondelok stretnú šéfovia diplomacií Arménska a Azerbajdžanu Ararat Mirzojan a Džejhun Bajramov s ministrom zahraničných vecí USA Antonym Blinkenom.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentské voľby v ČR: Pavel a Babiš v novom prieskume stratili, posilnila Nerudová

Prvé kolo českých prezidentských volieb by podľa októbrového prieskumu agentúry Median vyhral bývalý šéf vojenského výboru NATO Petr Pavel, na druhom mieste by skončil expremiér Andrej Babiš. Obom však preferencie oproti septembrovému prieskumu klesli. Ekonómka Danuše Nerudová si naopak svoju pozíciu posilnila, vyplýva z prieskumu agentúry Median.

Petr Pavel v októbrovom modeli dosiahol 22,5 percenta, čo je o 1,5 percentuálneho bodu menej ako v septembri. Babiš získal 22 percent, v porovnaní s uplynulým mesiacom stratil rovnako ako Pavel. Preferencie narástli Danuši Nerudovej, a to o päť percentuálnych bodov na 15 percent. Štvrtý by podľa tohto modelu skončil senátor Pavel Fischer a na piatom mieste šéf odborárov Josef Středula.

Agentúra zisťovala šance kandidátov aj v prípadnom druhom kole volieb. Najvyššiu šancu na úspech má podľa nového prieskumu Petr Pavel, ktorý by získal takmer 60 percent hlasov. Druhú najväčšiu šancu má Danuše Nerudová s podporou 57 percent. Median zistil, že Babiša by v druhom kole porazil aj Marek Hilšer, ktorý by v prvom kole skončil až na šiestom mieste.

Odovzdať svoj hlas v prezidentských voľbách by v októbri podľa nového prieskumu určite prišlo 64 percent opýtaných a ďalších 10 percent svoju účasť zvažuje. Median upozorňuje, že deklarovaná účasť býva väčšinou vyššia ako reálna.

V porovnaní s predchádzajúcim modelom pribudli respondenti, ktorí si sú istí svojou účasťou aj preferovaným kandidátom. Stále však takmer polovica tých, ktorí síce sľubujú svoju účasť, ale nie sú rozhodnutí, koho budú voliť.

"Vzhľadom na nezakotvenosť voličov nie je zatiaľ vhodné jednoznačne predikovať, ktorá z osobností má šancu výrazne zasiahnuť do boja o prezidentské kreslo," upozorňuje Median.

Agentúra zároveň zdôrazňuje, že jej októbrový prieskum odzrkadľuje obdobie, v ktorom ešte neboli známi všetci kandidáti a v ktorom ešte Andrej Babiš oficiálne neoznámil svoju kandidatúru. Na prieskume sa od 1. do 31. októbra 2022 zúčastnila vzorka 1 005 respondentov vo veku 18 a viac rokov.

(tasr)

Minúta  |  

SaS žiada bezpečnostnú radu k vývozu tovaru do Ruska a Iránu i k migračnej kríze

Opozičná SaS žiada zvolanie mimoriadnej bezpečnostnej rady štátu k vývozu tovaru do Ruska a Iránu, ale aj k migračnej kríze. K jej zvolaniu vyzýva premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO). TASR o tom informoval hovorca SaS Ondrej Šprlák.

"Pochybný vývoz tovaru vojnovému agresorovi je nepriateľský akt voči Ukrajine. Tento škandál nemôže ostať bez odozvy s cieľom, aby sa na to čo najskôr zabudlo. Vývoz materiálu, ktorý môže slúžiť na vojenské použitie, musí byť okamžite prešetrený a najmä zastavený," uviedol predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (SaS).

Dôvod na zvolanie bezpečnostnej rady vidí aj v nezvládnutej situácia s migrantmi a v chaotickom konaní ministerstva vnútra. "Odpoveďou ministra vnútra na niekoľkokilometrové zápchy na hraniciach s ČR a potulujúcich sa migrantov bolo len absurdné postavenie stanového mestečka.

Problém je však oveľa komplexnejší a mal by sa začať riešiť už na hranici s Maďarskom," podotkol Krúpa s tým, že bezpečnostná rada musí nahromadené problémy na východnej i západnej hranici urgentne riešiť.

Slovenskí colníci mali podľa medializovaných informácií púšťať množstvo tovaru aj dodávateľom ruských zbrojárskych firiem, Slovensko tak má pôsobiť ako zásobáreň ruskej armády. Situácii sa majú venovať finančný aj brannobezpečnostný výbor parlamentu.

Finančná správa odmieta, že by si neplnila svoje povinnosti. Upozornila, že ak sa tovar alebo osoba nenachádzajú na sankčnom zozname Európskej únie, nemajú možnosť zasiahnuť do zahraničných obchodných operácií. Premiér Eduard Heger dal situáciu preveriť.

(tasr)

Minúta  |  

Ceny plynu v Európe klesajú pre teplé počasie. Stále sú však trikrát vyššie ako v minulosti

Ceny zemného plynu v Európe v pondelok klesli, keďže mierne počasie, ktoré sa očakáva aj počas nasledujúcich dvoch týždňov, obmedzuje dopyt po plyne na kúrenie. To zmierňuje dôsledky energetickej krízy, ktorá už vytlačila spotrebiteľské účty na rekordnú úroveň.

Ceny kontraktov na plyn v pondelok ráno klesli až o 6,8 percenta na najnižšiu úroveň za viac ako týždeň. Predpoveď o niečo teplejšieho počasia, ako je bežné pre túto ročnú dobu, odsúva používanie paliva zo zásobníkov, čím sa vytvára väčšia rezerva na chladnejšie mesiace. Nemecké zásoby sú podľa Gas Infrastructure Europe naplnené na viac ako 99 percenta.

Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v budúcom mesiaci na burze TTF v Amsterdame sa o 8.45 miestneho času predával po 107 eur za megawatthodinu.

Ceny plynu sa síce v uplynulých týždňoch znížili, no stále sú asi trikrát vyššie ako v minulosti. Európske domácnosti platia za elektrinu a plyn viac ako kedykoľvek predtým, aj keď vlády prisľúbili viac ako 550 miliárd eur na ochranu spotrebiteľov pred energetickou krízou, uvádza energetická poradenská spoločnosť VaasaETT Ltd so sídlom v Helsinkách.

Riziká v súvislosti s existujúcimi dodávkami plynu z Ruska budú pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch, pričom pre najväčších európskych zákazníkov je otvorená len jedna trasa plynovodu. To zvyšuje tlak na alternatívne zdroje energie vrátane jadrovej a veternej energie, ako aj skvapalneného zemného plynu (LNG). Na budúci rok hrozí pritom Európe ešte väčší nedostatok plynu.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka: Termín referenda 21. januára bol najskorší možný. Som zvedavá na diskusiu, v čom by boli iné termíny lepšie

Termín konania sa referenda 21. januára 2023 odporučil odbor volieb, referenda a politických strán Ministerstva vnútra SR ako najskorší možný. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla na sociálnej sieti v reakcii na kritiku niektorých poslancov v súvislosti s dátumom referenda o možnosti skrátiť volebné obdobie.

"Najneskorší termín referenda, na ktorý som ho (referendum) mohla podľa ústavných lehôt vyhlásiť, bol 12. február. Jediné termíny, ktoré teda na konanie sa referenda ešte pripadali do úvahy, boli 28. január, 4. február a 11. február. Som zvedavá na diskusiu, v čom by boli tieto termíny lepšie. V počasí asi ťažko," uviedla prezidentka.

Ako doplnila, termíny vychádzajú z lehôt potrebných na hlasovanie zo zahraničia a tiež z lehôt na samotnú prípravu referenda. Prezidentka sa tiež ohradila voči vyjadreniam, že o jednej otázke mohla vyhlásiť referendum už 29. októbra a o druhej otázke až po tom, čo by o nej rozhodol Ústavný súd SR.

"Som viazaná petíciou v podobe, v akej mi bola doručená, teda s dvomi otázkami v jednej petícii. Ak by mi boli doručené dve petície, pre každú otázku samostatne, potom by bolo možné vyhlásiť dve referendá v rôznych termínoch konania," vysvetlila. Podotkla, že najdôležitejšie je napísať referendové otázky v súlade s Ústavou SR.

Referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie sa uskutoční v sobotu 21. januára 2023. Inicioval ho Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami. Žiadali dve otázky, tú o bezodkladnej demisii vlády dala prezidentka posúdiť Ústavnému súdu SR. Ten vyhlásil, že nie je v súlade s ústavou. Otázka preto v referende nebude.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.