Cirkevný právnik Duda: Zakázať účasť na omši sa nedá

Na Slovensku máme zrušené verejné slávenie omší. Nikde v kanonickom práve však nie je možnosť zrušenia omše. Viaceré body hovoria skôr opak. Napríklad Kódex kánonického práva v kánone 843 hovorí, že „posvätní služobníci nemôžu odoprieť sviatosti tým, ktorí ich vhodne žiadajú.” Taktiež kánon 528, §2 hovorí, že „farár sa má starať, aby sa najsvätejšia Eucharistia stala stredobodom farského zhromaždenia ... a osobitne, aby (veriaci) často pristupovali k sviatostiam najsvätejšej Eucharistie a pokánia.” Kánon 387 zas hovorí, že „diecézny biskup... má sa stále snažiť, aby veriaci zverení jeho starostlivosti slávením sviatostí rástli v milosti a aby poznali a žili veľkonočné tajomstvo.” Môžu teda kňazi a biskupi zakázať veriacim účasť na omši?

Na to je veľmi jednoduchá právnická odpoveď. Zakázať sa to nedá, ale z rozumných dôvodov oddialiť áno. Zámerne som použil slovo z rozumných dôvodov. To znamená, že je otázne, nakoľko je rozumné oddialiť vysluhovanie sviatostí, nakoľko je v situácii, ktorú žijeme rozumné oddialiť svätú omšu, to je otázka, pred ktorou stojím aj ja.

Aký je rozdiel medzi oddialením a zákazom?

V rozumných dôvodoch. Uviedol by som takýto príklad. Ak mi niekto zavolá o druhej v noci, že sa chce vyspovedať a nie je tam nebezpečenstvo smrti, tak poviem, že mu sviatosť nevyslúžim, lebo žiada nerozumne. Rozumne sa žiada cez deň, nie v nočných hodinách. V takomto prípade je možné to oddialiť do času, kedy tá rozumnosť nastane. Samozrejme iná vec je, ak ide o nebezpečenstvo smrti a ide o večnú spásu. V takomto prípade som povinný ísť vyslúžiť sviatosť aj o druhej hodine nadránom.