Preskočiť na obsah
Minúta  |  

ČR: Dohoda o obrannej spolupráci s USA je takmer hotová, ešte sa doladia detaily

Dohoda medzi Českou republikou a Spojenými štátmi o spolupráci v oblasti obrany je už takmer hotová. Na podobe textu sa zhodli vyjednávacie tímy Česka a USA počas tretieho kola rokovaní, ktoré sa v Prahe uskutočnilo minulý týždeň. Vo štvrtok to oznámilo české ministerstvo obrany.

Počas tretieho vyjednávacieho kola prerokovali podľa ministerstva zástupcovia ČR a USA celý návrh dohody, výsledkom čoho bola zhoda na pracovnej úrovni. "V nasledujúcich týždňoch sa doladí niekoľko zostávajúcich detailov a potom finálna jazyková a technická úprava textu," opísal ďalší postup český rezort obrany s tým, že rokovanie bude možné dokončiť do konca tohto roka.

Text dohody najprv schváli česká vláda, následne ju podpíšu obe strany a potom o vyslovení súhlasu s jej ratifikáciou budú rozhodovať obe komory českého parlamentu. Nakoniec ju ratifikuje prezident. Tento schvaľovací proces by sa mal podľa ministerstva obrany uskutočniť v prvej polovici roku 2023.

Zmluva umožní podľa rezortu intenzívnejšiu praktickú spoluprácu medzi českými a americkými ozbrojenými silami, a to napríklad v súvislosti so zaisťovaním obrany východného krídla NATO či posilňovaním vojenskej infraštruktúry.

"Uzatvorenie DCA tak vytvorí predpoklady na ďalšie prehĺbenie spolupráce medzi ČR a USA v oblasti obrany, čo je v kontexte ruskej agresie na Ukrajine dôležité ako pre bezpečnosť našej krajiny, tak aj pre efektivitu našej spolupráce so spojencami v rámci NATO," dodalo ministerstvo obrany.

Dohodu DCA (Defence Cooperation Agreement) podpísalo so Spojenými štátmi už 24 členských štátov NATO. Česko je jediným v strednej a východnej Európe, ktorý bilaterálnu dohodu o obrannej spolupráci s USA zatiaľ nemá. Slovensko ju s USA podpísalo vo februári tohto roka.

(tasr)

Minúta  |  

Inflácia v Dánsku dosiahla v októbri najvyššiu úroveň za štyri desaťročia

Spotrebiteľské ceny v Dánsku zrýchlili minulý mesiac tempo rastu nad 10 percent, pod čo sa podpísal najmä rast cien tovarov. Inflácia sa tak dostala na najvyššiu úroveň približne za 40 rokov. Uviedol to vo štvrtok dánsky štatistický úrad. Informoval o tom server RTTNews.

Spotrebiteľské ceny v Dánsku vzrástli v októbri medziročne o 10,1 percenta. V septembri rast dosiahol 10 percent. Zrýchlenie rastu cien znamená, že inflácia v októbri sa dostala na najvyššiu úroveň od novembra 1982, v ktorom dosiahla rovnako 10,1 percenta.

Dánsko je tak ďalšou škandinávskou krajinou, ktorá vo štvrtok zverejnila zrýchlenie inflácie na najvyššiu hodnotu za niekoľko desaťročí. V tento deň informovalo o zrýchlení inflácie aj Nórsko, ktoré zaznamenalo v októbri najrýchlejší rast spotrebiteľských cien za posledných 35 rokov.

Pod zrýchlenie inflácie na 40-ročné maximum sa podpísali najmä ceny tovarov. Tie sa zvýšili medziročne o 16 percent, čo predstavuje najvyšší rast cien tovarov od júna 1980. V rámci nich najviac rástli ceny potravín a nealkoholických nápojov, výrazne sa však zvýšili aj ceny alkoholu a tabakových výrobkov.

Jadrová inflácia, ktorá je očistená o nestabilné ceny potravín a energií, zrýchlila v októbri na 6,2 percenta. V septembri predstavovala 5,9 percenta. Na medzimesačnej báze vzrástli spotrebiteľské ceny v Dánsku v októbri o jedno percento. V predchádzajúcom mesiaci rast dosiahol 1,3 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská armáda sa zmocnila mesta Snihurivka v Mykolajivskej oblasti

Ukrajinské jednotky vo štvrtok vytlačili ruskú armádu z mesta Snihurivka v Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny a opäť nad ním získali kontrolu. Podľa britskej stanice BBC o tom generálny štáb ukrajinskej armády informoval na svojom kanáli na platforme Telegram. Toto oznámenie sprevádzalo zverejnenie záberov, na ktorých vidno, že v meste je vztýčená ukrajinská vlajka.

Správu o návrate Snihurivky pod kontrolu Ukrajiny potvrdil aj šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Ovládnutie Snihurivky ukrajinskou armádou je zo strategického hľadiska veľmi dôležité, pretože sa jej otvára možnosť postupovať smerom k mestu Cherson.

Snihurivka sa nachádza asi 50 kilometrov od Chersonu. V auguste, po tom, čo sa Snihurivka a niekoľko ďalších lokalít v Mykolajivskej oblasti dostali pod kontrolu ruskej armády, bolo toto územie administratívne "pripojené" k Chersonskej oblasti. Tá bola neskôr, po kontroverzných referendách, anektovaná Ruskom.

Ruské velenie v stredu oznámilo stiahnutie svojej armády z územia okupovaného Chersonu.

Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) vo štvrtok pripomenula, že veliteľ ruských síl na Ukrajine generál Sergej Surovikin v stredu s odvolaním sa na problémy so zásobovaním jednotiek v Chersonskej oblasti dislokovanými na pravom brehu Dnepra navrhol, aby ruský minister obrany Sergej Šojgu vydal rozkaz na ich presun na ľavý breh rieky.

Pozorovatelia tento krok ruskej armády interpretujú aj ako predzvesť kapitulácie Chersonu.

V reakcii na rozkaz ruského velenia na ústup poradca vedúceho kancelárie prezidenta Ukrajiny Mychajlo Podoľak upozornil, že nateraz nebadať sťahovanie ruských jednotiek z pravého brehu Dnepra.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vo svojom večernom videopríhovore uznal, že správy o sťahovaní ruských jednotiek vyvolávajú eufóriu, ale napriek tomu vyzval na zdržanlivosť. "Nepriateľ nám nič nedaruje, nerobí gestá dobrej vôle," upozornil Zelenskyj s tým, že ukrajinské jednotky budú postupovať vpred, ale opatrne a "bez zbytočného rizika".

Stanica RFE/RL vo štvrtok informovala, že ruská armáda začala v severnej časti anektovaného Krymu kopať zákopy. Tieto nové opevnenia sa objavili najmä v blízkosti kontrolného bodu Džankoj medzi Krymom a Chersonskou oblasťou a pri meste Armiansk ležiacom na Perekopskej šiji – medzi Čiernym morom a jazerom Syvaš – ktorá ju spája s Chersonskou oblasťou.

Obranné stavby sa budujú aj v samotnej Chersonskej oblasti – napríklad pri dedine Novotroicke ležiacej na ceste do mesta Henyčesk.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo obrany: Štátni tajomníci rezortov obrany V4 rokovali vo formáte "Senior Body"

Štátny tajomník Ministerstva obrany SR Marian Majer sa v uplynulých dňoch zúčastnil v Pezinku na stretnutí štátnych tajomníkov rezortov obrany krajín Vyšehradskej skupiny vo formáte "Senior Body", ktoré sa uskutočnilo prvýkrát počas aktuálneho slovenského predsedníctva vo V4. Diskutovali nielen o tradičných témach obrannej spolupráce V4, ale tiež o možných iniciatívach pre podporu Ukrajiny či aktuálnom dianí v rámci NATO a EÚ.

Podľa štátneho tajomníka Majera by malo byť najvyššou prioritou Vyšehradskej skupiny v kontexte strednodobej až dlhodobej pomoci pre Ukrajinu poskytovanie asistencie a expertízy pri odmínovaní ukrajinského územia a odstraňovaní nevybuchnutej munície.

„Dôležité je aj naďalej hľadať spoločné riešenia, ako pomáhať našim ukrajinským priateľom, pričom hovoríme hlavne o poskytovaní logistickej podpory, výcviku ako aj servise poškodenej ukrajinskej techniky,” uviedol.

Štátny tajomník Majer tiež privítal možnosť rozšírenia spolupráce krajín V4 v oblasti ochrany vzdušného priestoru SR. K Českej republike a Poľsku, ktoré už slovenský vzdušný priestor chránia, by sa totiž časom mohlo potenciálne pridať aj Maďarsko. Podľa Majera môže ísť o pozitívny krok, ktorý bude z vojenského i politického hľadiska pre všetkých zúčastnených pridanou hodnotou.

S rezortnými kolegami tiež prebrali problematiku rozvratného pôsobenia hybridných aktérov a budovania odolnosti proti tejto hrozbe – jednak na úrovni národných štátov a tiež v rámci NATO a EÚ. Jedným zo záverov rokovaní bolo aj schválenie a podpísanie Rámcovej dohody pre zlepšenie vyšehradskej spolupráce v oblasti obranného plánovania. Ide o dokument, ktorý formálne aktualizuje predošlú verziu z roku 2014 a zároveň nastavuje princípy fungovania a spolupráce pracovnej skupiny v oblasti obranného plánovania a rozvoja spôsobilostí.

(tasr)

Minúta  |  

Nežnú revolúciu hodnotí prevažne priaznivo 48 percent ľudí. Negatívne ju vníma 15 percent ľudí

Nežnú revolúciu hodnotí prevažne priaznivo 48 percent ľudí na Slovensku. Rovnako kladne ako záporne ju vníma viac ako štvrtina (29 percent) a negatívne ju vníma 15 percent. Osem percent opýtaných nevie zaujať k tejto udalosti stanovisko. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO).

Zber dát realizovala agentúra Focus v dňoch 4. až 14. augusta formou osobného dopytovania na reprezentatívnej vzorke 1 212 respondentov. TASR o tom informoval Ján Bartoš z IVO.

"Skutočnosť, že od roku 2014 podiel ľudí s priaznivým postojom k Nežnej revolúcii po prvý raz klesol pod 50 percent, odráža mimoriadne nepriaznivú spoločensko-politickú klímu na Slovensku, spôsobenú kumuláciou viacerých negatívnych trendov a udalostí, zhoršenou sociálnou situáciou obyvateľstva, krízou na politickej scéne, ako aj intenzívnym pôsobením konšpiračných sietí a antisystémových posolstiev z domácich i zahraničných zdrojov," komentovala Zora Bútorová z IVO.

Priaznivejší postoj k Novembru 1989 zaujali ľudia s vyšším vzdelaním, najmä vysokoškolským, ako aj ľudia vykonávajúci kvalifikovanú duševnú prácu. Opačný postoj mali ľudia so základným a učňovským vzdelaním bez maturity, nekvalifikovaní manuálni pracovníci, nezamestnaní a dôchodcovia.

Kladné hodnotenie Nežnej revolúcie prevažovalo oproti zápornému vo všetkých vekových skupinách, najvýraznejšie medzi najmladšími respondentmi (18 až 24 a 25 až 34 rokov), ktorých príslušníci sa už narodili do ponovembrových pomerov. Zároveň sa vyznačujú mimoriadne vysokou neschopnosťou zaujať hodnotiace stanovisko. Ľudia patriaci do najvyšších dvoch vekových skupín (65 až 74 rokov, 75 a viac rokov), ktorí prežili minimálne tri desaťročia v podmienkach bývalého režimu, sú voči Nežnej revolúcii najkritickejší. Negatívne ju hodnotí približne tretina z nich.

Názory ovplyvnili aj politické preferencie. Pozitívne hodnotenie malo výraznú nadpolovičnú prevahu u priaznivcov PS, SaS, ako aj KDH, Sme rodina a OĽaNO. Z opozičných strán Nežnú revolúciu najkritickejšie hodnotia prívrženci Smeru-SD, u ktorých je pozitívne hodnotenie zriedkavejšie ako negatívne. V porovnaní s nimi prívrženci Republiky a najmä Hlasu-SD nachádzajú na Nežnej revolúcii o čosi viac pozitívneho a menej negatívneho.

Ľudia s pozitívnym vzťahom k Novembru 1989 sa vyznačujú silnejšou podporou princípov liberálnej demokracie: uprednostňovanie systému parlamentnej demokracie, rešpekt k právam menšín, odmietanie autoritárskeho vodcovstva, viera v možnosť ovplyvniť prostredníctvom volieb situáciu v spoločnosti.

Je medzi nimi viac zástancov členstva SR v EÚ a NATO, ako aj ľudí stojacich na strane Ukrajiny, brániacej sa pred ruským agresorom. Inklinujú častejšie k liberálnej orientácii. Vyznačujú sa vyššou spokojnosťou s osobným životom, ako aj lepším zdravotným stavom.

(tasr)

Minúta  |  

Minsk zaradil pozdrav Žyve Belarus! medzi zakázané nacistické symboly

Pozdrav Žyve Belarus! (Nech žije Bielorusko!) zaradilo bieloruské ministerstvo vnútra do zoznamu zakázaných nacistických symbolov. Ocitla sa tam aj odpoveď na toto zvolanie: "Žyve!" (Nech žije!). Informovalo o tom vo štvrtok Rádio Sloboda (RFE/RL) s pripomenutím, že tento pozdrav aktívne používajú predstavitelia bieloruskej opozície.

V ministerskom dokumente sa tento pokrik označuje za "pozdrav kolaborantov" a "symbol 13. bieloruského policajného práporu a 30. pešej divízie Waffen-SS". V zdôvodnení sa spresňuje, že pozdrav je sprevádzaný zdvihnutím pravej ruky s narovnanou dlaňou.

Dokument podľa RFE/RL nešpecifikuje, či pozdrav Žyve Belarus bude považovaný za nacistický aj bez zdvihnutej pravej ruky.

Iniciátorom zaradenia Žyve Belarus! do zoznamu zakázaných nacistických symbolov bol provládny historik a poslanec parlamentu Ihar Marzaľuk, ktorý tvrdí, že bieloruský pozdrav je kópiou nacistického Sieg Heil.
Autorstvo sloganu Žyve Belarus sa pripisuje klasikovi bieloruskej literatúry Jankovi Kupalovi. Tieto slová sú v jeho básni Heta kryk, što žyve Belarus z roku 1907.

Už pred prvou svetovou vojnou si tento slogan získal obľubu medzi bieloruskou pronárodne orientovanou inteligenciou.

Počas druhej svetovej vojny ho používali nielen kolaboranti, ale aj oddiely sovietskych partizánov. Za sovietskych čias sa používala jeho pozmenená podoba "Nech žije sovietske Bielorusko".

Po nástupe Alexandra Lukašenka k moci už tento slogan štátne inštitúcie nepoužívali. Naopak, získal si obľubu medzi prívržencami opozície. Ešte v roku 2020 však pritom odznel na jednom z mítingov Lukašenkových priaznivcov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.