Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Arménsko chce na hranici s Azerbajdžanom a Karabachom demilitarizovanú zónu

Arménsko navrhuje, aby pozdĺž jeho hranice s Azerbajdžanom a okolo odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach vznikla demilitarizovaná zóna. S touto iniciatívou prišiel arménsky premiér Nikol Pašinjan a informovala o nej vo štvrtok agentúra AFP.

Na hraniciach oboch krajín dochádza k častým stretom, a to napriek prísľubu oboch strán, že nepoužijú silu, aj napriek prebiehajúcim mierovým rozhovorom. Pašinjanov návrh sa objavil len niekoľko dní po tom, čo azerbajdžanský prezident Ilham Alijev zopakoval požiadavku, aby sa arménska armáda z Karabachu stiahla.

V roku 1991, keď sa rozpadal Sovietsky zväz, sa etnickí arménski separatisti v Náhornom Karabachu odtrhli od Azerbajdžanu. Následný konflikt si vyžiadal okolo 30-tisíc obetí. Druhá vojna vypukla v roku 2020 a kým sa po Ruskom sprostredkovanom prímerí boje zastavili, pričom si vyžiadala viac ako 6 500 obetí na životoch.

Podľa dohody medzi Jerevanom a Baku z roku 2020 sa Arménsko vzdalo častí územia, ktoré celé desaťročia ovládalo, a Rusko v regióne rozmiestnilo svoje jednotky, aby dohliadali na krehké prímerie.

Začiatkom septembra tohto roku medzi oboma bývalými sovietskymi republikami opäť prepukli ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 životov. Boje zastavilo až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi. V októbri začali tieto krajiny rozhovory o budúcej mierovej zmluve, ktorú sprostredkovala Európska únia a Spojené štáty americké.

Pašinjan v stredu avizoval, že 22. novembra na dvojdňovú návštevu do Jerevanu pricestuje ruský prezident Vladimir Putin.

(tasr)

Minúta  |  

Európsky parlament odobril vstup Chorvátska do schengenského priestoru

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok v Bruseli schválili zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach medzi schengenským priestorom a Chorvátskom. Europarlament tým odobril, aby sa Chorvátsko stalo plnoprávnym členom schengenského priestoru.

Za správu hlasovalo 534 poslancov, 53 bolo proti a 25 sa zdržali hlasovania. Rada EÚ už 9. decembra 2021 potvrdila, že Chorvátsko splnilo všetky potrebné podmienky na úplné uplatňovanie schengenských pravidiel. Europoslanci v súčasnosti naliehajú na Radu EÚ, aby pokračovala v procese, prijala konečné rozhodnutie o zrušení hraničných kontrol a zaistila, aby sa Chorvátsko stalo členom Schengenu od 1. januára 2023.

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie základných práv na vonkajších hraniciach EÚ europoslanci vyzvali Chorvátsko, aby informovalo europarlament a Radu EÚ o tom, ako implementovalo svoj akčný plán na riadenie vonkajších hraníc EÚ, a najmä nezávislý mechanizmus na monitorovanie akcií policajtov.

Európsky parlament sa dlhodobo zasadzuje za rozšírenie schengenského priestoru, ktorý dnes zahŕňa 26 štátov: členské štáty EÚ okrem Bulharska, Chorvátska, Cypru, Írska a Rumunska a nečlenské štáty Nórsko, Island, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.

V októbri 2022 europoslanci vyjadrili svoju podporu aj pre okamžité prijatie Bulharska a Rumunska do Schengenu. Uvedené krajiny na túto možnosť čakajú už 11 rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Nové emisné normy Euro 7 si kladú za cieľ znížiť škodlivé emisie a zlepšiť ovzdušie

Európska komisia (EK) vo štvrtok predložila návrh na zníženie znečistenia ovzdušia z nových motorových vozidiel predávaných v EÚ. Cieľom je splniť ambíciu Európskej zelenej dohody o nulovom znečistení. Komisia pripomenula, že cestná doprava je najväčším zdrojom znečistenia ovzdušia v mestách. Nové normy Euro 7 majú zaistiť čistejšie vozidlá na cestách EÚ a lepšiu kvalitu ovzdušia.

V roku 2035 budú mať všetky nové autá a dodávky v EÚ nulové emisie CO2. Očakáva sa však, že v roku 2050 bude viac ako 20 percent áut a dodávok a viac ako polovica ťažších vozidiel aj naďalej vypúšťať znečisťujúce látky. A znečistenie budú spôsobovať aj batérie elektromobilov pre brzdy a mikroplasty z pneumatík. Pravidlá Euro 7 majú znížiť všetky tieto emisie a udržať vozidlá cenovo dostupné pre spotrebiteľov.

Návrh EK nahrádza a zjednodušuje samostatné emisné pravidlá pre osobné a dodávkové automobily (Euro 6) a nákladné autá a autobusy (Euro VI). Norma Euro 7 prenáša emisné limity pre všetky motorové vozidlá: osobné, dodávkové, autobusové a nákladné autá, pod jeden súbor pravidiel. Nové pravidlá sú palivovo a technologicky neutrálne a stanovujú rovnaké limity bez ohľadu na to, či auto používa benzín, naftu, elektromotor alebo alternatívne palivá.

Nové pravidlá majú podľa EK zaistiť lepšiu kontrolu emisií znečisťujúcich látok zo všetkých nových vozidiel, a to rozšírením rozsahu jazdných podmienok, na ktoré sa vzťahujú testy emisií. Zaktualizujú a sprísnia limity pre emisie znečisťujúcich látok. Limity sa sprísnia pre nákladné autá a autobusy a najnižšie limity pre osobné a dodávkové vozidlá budú platiť bez ohľadu na palivo, ktoré používajú.

Normy Euro 7 budú prvými emisnými normami, ktoré prekročia rámec regulácie emisií výfukových plynov a stanovia dodatočné limity pre emisie častíc z bŕzd a pravidlá o emisiách mikroplastov z pneumatík. Tieto pravidlá budú platiť pre všetky autá vrátane elektrických.

Všetky vozidlá budú musieť spĺňať pravidlá dlhšie ako tomu bolo doteraz. Súlad s pravidlami pre osobné autá a dodávky sa bude kontrolovať, kým nedosiahnu 200-tisíc kilometrov a životnosť 10 rokov. Tým sa zdvojnásobia požiadavky na odolnosť podľa pravidiel Euro 6/VI (100-tisíc km a 5 rokov). Podobné zvýšenie sa uskutoční aj pre autobusy a nákladné autá.

Nové pravidlá budú regulovať aj životnosť batérií v autách a dodávkach. Tým sa zníži potreba výmeny batérií na začiatku životnosti vozidla, čím sa zníži potreba nových kritických surovín potrebných na ich výrobu.

Návrh EK bude predložený Európskemu parlamentu a Rade EÚ, aby ho mohli posúdiť a prijať.

(tasr)

Minúta  |  

Europarlament schválil dohody medzi EÚ, Ukrajinou a Moldavskom o preprave tovarov

Európsky parlament (EP) vo štvrtok odobril dohody medzi EÚ, Ukrajinou a Moldavskom o uľahčení cezhraničnej prepravy tovarov.

Dve nové dohody EÚ v oblasti cestnej dopravy sú súčasťou reakcie eurobloku na obmedzenia v dopravných sektoroch Ukrajiny a Moldavska, ktoré boli spôsobené ruskou inváziou na Ukrajinu.

Keďže ukrajinský vzdušný priestor bol uzavretý pre civilnú dopravu a námorný export je pre vojnu značne obmedzený, Ukrajina potrebuje nájsť alternatívne spôsoby na vývoz svojich zásob obilia, paliva, potravín a iného relevantného tovaru. V podobnej situácii sa ocitlo aj Moldavsko, ktoré potrebuje alternatívne tranzitné trasy cez EÚ a pomoc pri tranzite ukrajinského tovaru cez svoje územie.

Za dohodu s Ukrajinou hlasovalo 586 poslancov, jeden bol proti a siedmi sa zdržali. Dohodu s Moldavskom podporilo 596 zákonodarcov, dvaja boli proti a siedmi sa zdržali.

Tieto dohody nahradia existujúce bilaterálne dohody oboch štátov s krajinami EÚ. Dočasne uľahčujú cestnú nákladnú dopravu a umožňujú ukrajinským, moldavským dopravcom a dopravcom z EÚ vzájomný tranzit a prevádzku medzi územiami druhej strany bez toho, aby potrebovali príslušné povolenia.

Okrem toho dohoda medzi EÚ a Ukrajinou umožní ukrajinským vodičom aj naďalej používať ukrajinské vodičské preukazy a osvedčenia o odbornej spôsobilosti na vedenie vozidla v EÚ bez toho, aby museli byť držiteľmi medzinárodného vodičského preukazu.

"Vďaka týmto dohodám môžeme zvýšiť úroveň vývozu a dovozu cestnou dopravou bez vytvárania zápch na hraničných prechodoch. Nielenže to znižuje riziko globálnej potravinovej krízy, ale je to aj krok k ďalšiemu rozširovaniu dopravných vzťahov medzi EÚ a týmito krajinami," uviedol spravodajca EP pre túto oblasť, rumunský poslanec Marian-Jean Marinescu.

Obe dohody sú predbežne v platnosti od 29. júna 2022. Po tom, čo ich EP oficiálne schválil, musia ich formálne schváliť aj ministri členských krajín (Rada EÚ).

(tasr)

Minúta  |  

ČR: Dohoda o obrannej spolupráci s USA je takmer hotová, ešte sa doladia detaily

Dohoda medzi Českou republikou a Spojenými štátmi o spolupráci v oblasti obrany je už takmer hotová. Na podobe textu sa zhodli vyjednávacie tímy Česka a USA počas tretieho kola rokovaní, ktoré sa v Prahe uskutočnilo minulý týždeň. Vo štvrtok to oznámilo české ministerstvo obrany.

Počas tretieho vyjednávacieho kola prerokovali podľa ministerstva zástupcovia ČR a USA celý návrh dohody, výsledkom čoho bola zhoda na pracovnej úrovni. "V nasledujúcich týždňoch sa doladí niekoľko zostávajúcich detailov a potom finálna jazyková a technická úprava textu," opísal ďalší postup český rezort obrany s tým, že rokovanie bude možné dokončiť do konca tohto roka.

Text dohody najprv schváli česká vláda, následne ju podpíšu obe strany a potom o vyslovení súhlasu s jej ratifikáciou budú rozhodovať obe komory českého parlamentu. Nakoniec ju ratifikuje prezident. Tento schvaľovací proces by sa mal podľa ministerstva obrany uskutočniť v prvej polovici roku 2023.

Zmluva umožní podľa rezortu intenzívnejšiu praktickú spoluprácu medzi českými a americkými ozbrojenými silami, a to napríklad v súvislosti so zaisťovaním obrany východného krídla NATO či posilňovaním vojenskej infraštruktúry.

"Uzatvorenie DCA tak vytvorí predpoklady na ďalšie prehĺbenie spolupráce medzi ČR a USA v oblasti obrany, čo je v kontexte ruskej agresie na Ukrajine dôležité ako pre bezpečnosť našej krajiny, tak aj pre efektivitu našej spolupráce so spojencami v rámci NATO," dodalo ministerstvo obrany.

Dohodu DCA (Defence Cooperation Agreement) podpísalo so Spojenými štátmi už 24 členských štátov NATO. Česko je jediným v strednej a východnej Európe, ktorý bilaterálnu dohodu o obrannej spolupráci s USA zatiaľ nemá. Slovensko ju s USA podpísalo vo februári tohto roka.

(tasr)

Minúta  |  

Inflácia v Dánsku dosiahla v októbri najvyššiu úroveň za štyri desaťročia

Spotrebiteľské ceny v Dánsku zrýchlili minulý mesiac tempo rastu nad 10 percent, pod čo sa podpísal najmä rast cien tovarov. Inflácia sa tak dostala na najvyššiu úroveň približne za 40 rokov. Uviedol to vo štvrtok dánsky štatistický úrad. Informoval o tom server RTTNews.

Spotrebiteľské ceny v Dánsku vzrástli v októbri medziročne o 10,1 percenta. V septembri rast dosiahol 10 percent. Zrýchlenie rastu cien znamená, že inflácia v októbri sa dostala na najvyššiu úroveň od novembra 1982, v ktorom dosiahla rovnako 10,1 percenta.

Dánsko je tak ďalšou škandinávskou krajinou, ktorá vo štvrtok zverejnila zrýchlenie inflácie na najvyššiu hodnotu za niekoľko desaťročí. V tento deň informovalo o zrýchlení inflácie aj Nórsko, ktoré zaznamenalo v októbri najrýchlejší rast spotrebiteľských cien za posledných 35 rokov.

Pod zrýchlenie inflácie na 40-ročné maximum sa podpísali najmä ceny tovarov. Tie sa zvýšili medziročne o 16 percent, čo predstavuje najvyšší rast cien tovarov od júna 1980. V rámci nich najviac rástli ceny potravín a nealkoholických nápojov, výrazne sa však zvýšili aj ceny alkoholu a tabakových výrobkov.

Jadrová inflácia, ktorá je očistená o nestabilné ceny potravín a energií, zrýchlila v októbri na 6,2 percenta. V septembri predstavovala 5,9 percenta. Na medzimesačnej báze vzrástli spotrebiteľské ceny v Dánsku v októbri o jedno percento. V predchádzajúcom mesiaci rast dosiahol 1,3 percenta.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.