Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stoltenberg: Ústup Ruska z Chersonu by bol ďalším víťazstvom Ukrajiny

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg čaká na to, ako sa prejaví stiahnutie ruských jednotiek z mesta Cherson na juhu Ukrajiny. Ak sa tento odsun potvrdí, bude to podľa Stoltenberga "ďalšie víťazstvo pre Ukrajinu".

"Uvidíme, ako sa situácia na mieste vyvinie v najbližších dňoch. Je však jasné, že Rusko je pod silným tlakom a ak by sa stiahlo z Chersonu, bolo by to ďalšie víťazstvo Ukrajiny," povedal Stoltenberg vo štvrtok v Ríme po rokovaní s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. Informovala o tom agentúra AFP.

Ukrajina vo štvrtok oznámila, že jej jednotky dobyli ďalších dvanásť miest a obcí v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Tento postup ukrajinská armáda zaznamenala deň po tom, čo Rusko nariadilo svojim jednotkám stiahnuť sa z mesta Cherson.

Stoltenberg komentoval, že zásluha za tieto územné zisky prináleží ukrajinským vojakom. Pripomenul však aj "bezprecedentnú podporu", ktorú Ukrajine poskytli spojenci NATO vrátane Talianska. Táto podpora je pre Ukrajinu životne dôležitá a prispieva k tomu, že situácia na bojiskách sa mení každý deň.

Meloniová, ktorá sa ujala úradu predsedníčky talianskej vlády koncom októbra, po stretnutí so Stoltenbergom uviedla, že jednou z jej priorít je pracovať na posilnení aliancie, aby bola "ešte viac schopná reagovať na hrozby prichádzajúce zo všetkých strán".

"Aliancia je nevyhnutná pre bezpečnosť a prosperitu našich krajín," povedala Meloniová pred novinármi.
AFP pripomenula, že v Meloniovej vláde sú aj ľudia sympatizujúci s Moskvou, premiérka však opakovane zdôrazňuje svoju podporu Ukrajine a sankciám uvaleným Západom proti Rusku.

(tasr)

Minúta  |  

Litva kúpi od USA osem salvových raketometov HIMARS

Litva sa chystá kúpiť od Spojených štátov osem salvových raketometov HIMARS, informovala vo štvrtok agentúra AFP.

Litva, ktorá susedí s Ruskom a spojencom Kremľa, Bieloruskom, po rozpútaní vojny na Ukrajine zvýšila svoje výdavky na obranu. Na systémy HIMARS by mala vynaložiť 495 miliónov eur.

Podľa ministra obrany Arvydasa Anušauskasa systémy HIMARS, ktoré budú dodané v rokoch 2025 a 2026, zvýšia obranyschopnosť Litvy, ako aj celého priľahlého regiónu, a posilnia jej interoperabilitu so Spojenými štátmi a ďalšími spojencami.

Systémy HIMARS plánujú kúpiť aj pobaltskí susedia Litvy: Lotyšsko a Estónsko. Okrem "himarsov" si Litva kúpi aj niekoľko rakiet ATACMS s dlhým doletom, ktoré môžu zasiahnuť ciele vo vzdialenosti 300 kilometrov, a rakety kratšieho doletu.

Systémy HIMARS dodané Spojenými štátmi na Ukrajinu sú všeobecne považované za jeden z najúčinnejších nástrojov v arzenáli ukrajinskej armády.

Litva, ktorá je členom EÚ a NATO, vynakladá na obranu viac ako 1,6 miliardy eur alebo 2,52 percenta HDP. AFP pripomenula, že tento baltský štát bude v júli budúceho roka hostiteľom summitu NATO.

(tasr)

Minúta  |  

Irán vyvinul hypersonickú strelu, ktorá dokáže prekonať protivzdušnú obranu

Irán vyvinul hypersonickú balistickú strelu, ktorá je schopná obísť všetky systémy protiraketovej obrany. Vo štvrtok to oznámil veliteľ iránskych revolučných gárd generál Amír Alí Hádžízáde.

Hypersonické strely dokážu rovnako ako štandardné balistické strely niesť jadrové hlavice, sú však schopné dosiahnuť päťnásobok rýchlosti zvuku.

"Táto hypersonická balistická strela bola vyvinutá na prekonanie protileteckých štítov a bude schopná prekonať všetky systémy protivzdušnej obrany," vyhlásil Hádžízáde. Dodal tiež, že vývoj takejto rakety predstavuje "generačný skok v oblasti raketových striel".

Oznámenie o novej hypersonickej strele prišlo len niekoľko dní po tom, čo Irán oficiálne priznal, že Rusku dodal útočné drony. Uviedol však, že tak urobil ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu a po jej začiatku už Rusku drony neposielal.

Agentúra AFP pripomína, že hypersonické strely dokážu na rozdiel od balistických lietať v nižších vrstvách atmosféry a rýchlejšie dosiahnuť cieľ. Lídrom v oblasti vývoja týchto striel je v súčasnosti Rusko, za ním nasledujú Čína a Spojené štáty. Hypersonické rakety sa tiež dajú ovládať, čo znamená, že sa je ťažšie ich zamerať.

Skúšku hypersonickej strely vlani uskutočnila aj Severná Kórea.

(tasr)

(tasr)

Minúta  |  

Arménsko chce na hranici s Azerbajdžanom a Karabachom demilitarizovanú zónu

Arménsko navrhuje, aby pozdĺž jeho hranice s Azerbajdžanom a okolo odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach vznikla demilitarizovaná zóna. S touto iniciatívou prišiel arménsky premiér Nikol Pašinjan a informovala o nej vo štvrtok agentúra AFP.

Na hraniciach oboch krajín dochádza k častým stretom, a to napriek prísľubu oboch strán, že nepoužijú silu, aj napriek prebiehajúcim mierovým rozhovorom. Pašinjanov návrh sa objavil len niekoľko dní po tom, čo azerbajdžanský prezident Ilham Alijev zopakoval požiadavku, aby sa arménska armáda z Karabachu stiahla.

V roku 1991, keď sa rozpadal Sovietsky zväz, sa etnickí arménski separatisti v Náhornom Karabachu odtrhli od Azerbajdžanu. Následný konflikt si vyžiadal okolo 30-tisíc obetí. Druhá vojna vypukla v roku 2020 a kým sa po Ruskom sprostredkovanom prímerí boje zastavili, pričom si vyžiadala viac ako 6 500 obetí na životoch.

Podľa dohody medzi Jerevanom a Baku z roku 2020 sa Arménsko vzdalo častí územia, ktoré celé desaťročia ovládalo, a Rusko v regióne rozmiestnilo svoje jednotky, aby dohliadali na krehké prímerie.

Začiatkom septembra tohto roku medzi oboma bývalými sovietskymi republikami opäť prepukli ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 životov. Boje zastavilo až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi. V októbri začali tieto krajiny rozhovory o budúcej mierovej zmluve, ktorú sprostredkovala Európska únia a Spojené štáty americké.

Pašinjan v stredu avizoval, že 22. novembra na dvojdňovú návštevu do Jerevanu pricestuje ruský prezident Vladimir Putin.

(tasr)

Minúta  |  

Európsky parlament odobril vstup Chorvátska do schengenského priestoru

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok v Bruseli schválili zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach medzi schengenským priestorom a Chorvátskom. Europarlament tým odobril, aby sa Chorvátsko stalo plnoprávnym členom schengenského priestoru.

Za správu hlasovalo 534 poslancov, 53 bolo proti a 25 sa zdržali hlasovania. Rada EÚ už 9. decembra 2021 potvrdila, že Chorvátsko splnilo všetky potrebné podmienky na úplné uplatňovanie schengenských pravidiel. Europoslanci v súčasnosti naliehajú na Radu EÚ, aby pokračovala v procese, prijala konečné rozhodnutie o zrušení hraničných kontrol a zaistila, aby sa Chorvátsko stalo členom Schengenu od 1. januára 2023.

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie základných práv na vonkajších hraniciach EÚ europoslanci vyzvali Chorvátsko, aby informovalo europarlament a Radu EÚ o tom, ako implementovalo svoj akčný plán na riadenie vonkajších hraníc EÚ, a najmä nezávislý mechanizmus na monitorovanie akcií policajtov.

Európsky parlament sa dlhodobo zasadzuje za rozšírenie schengenského priestoru, ktorý dnes zahŕňa 26 štátov: členské štáty EÚ okrem Bulharska, Chorvátska, Cypru, Írska a Rumunska a nečlenské štáty Nórsko, Island, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.

V októbri 2022 europoslanci vyjadrili svoju podporu aj pre okamžité prijatie Bulharska a Rumunska do Schengenu. Uvedené krajiny na túto možnosť čakajú už 11 rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Nové emisné normy Euro 7 si kladú za cieľ znížiť škodlivé emisie a zlepšiť ovzdušie

Európska komisia (EK) vo štvrtok predložila návrh na zníženie znečistenia ovzdušia z nových motorových vozidiel predávaných v EÚ. Cieľom je splniť ambíciu Európskej zelenej dohody o nulovom znečistení. Komisia pripomenula, že cestná doprava je najväčším zdrojom znečistenia ovzdušia v mestách. Nové normy Euro 7 majú zaistiť čistejšie vozidlá na cestách EÚ a lepšiu kvalitu ovzdušia.

V roku 2035 budú mať všetky nové autá a dodávky v EÚ nulové emisie CO2. Očakáva sa však, že v roku 2050 bude viac ako 20 percent áut a dodávok a viac ako polovica ťažších vozidiel aj naďalej vypúšťať znečisťujúce látky. A znečistenie budú spôsobovať aj batérie elektromobilov pre brzdy a mikroplasty z pneumatík. Pravidlá Euro 7 majú znížiť všetky tieto emisie a udržať vozidlá cenovo dostupné pre spotrebiteľov.

Návrh EK nahrádza a zjednodušuje samostatné emisné pravidlá pre osobné a dodávkové automobily (Euro 6) a nákladné autá a autobusy (Euro VI). Norma Euro 7 prenáša emisné limity pre všetky motorové vozidlá: osobné, dodávkové, autobusové a nákladné autá, pod jeden súbor pravidiel. Nové pravidlá sú palivovo a technologicky neutrálne a stanovujú rovnaké limity bez ohľadu na to, či auto používa benzín, naftu, elektromotor alebo alternatívne palivá.

Nové pravidlá majú podľa EK zaistiť lepšiu kontrolu emisií znečisťujúcich látok zo všetkých nových vozidiel, a to rozšírením rozsahu jazdných podmienok, na ktoré sa vzťahujú testy emisií. Zaktualizujú a sprísnia limity pre emisie znečisťujúcich látok. Limity sa sprísnia pre nákladné autá a autobusy a najnižšie limity pre osobné a dodávkové vozidlá budú platiť bez ohľadu na palivo, ktoré používajú.

Normy Euro 7 budú prvými emisnými normami, ktoré prekročia rámec regulácie emisií výfukových plynov a stanovia dodatočné limity pre emisie častíc z bŕzd a pravidlá o emisiách mikroplastov z pneumatík. Tieto pravidlá budú platiť pre všetky autá vrátane elektrických.

Všetky vozidlá budú musieť spĺňať pravidlá dlhšie ako tomu bolo doteraz. Súlad s pravidlami pre osobné autá a dodávky sa bude kontrolovať, kým nedosiahnu 200-tisíc kilometrov a životnosť 10 rokov. Tým sa zdvojnásobia požiadavky na odolnosť podľa pravidiel Euro 6/VI (100-tisíc km a 5 rokov). Podobné zvýšenie sa uskutoční aj pre autobusy a nákladné autá.

Nové pravidlá budú regulovať aj životnosť batérií v autách a dodávkach. Tým sa zníži potreba výmeny batérií na začiatku životnosti vozidla, čím sa zníži potreba nových kritických surovín potrebných na ich výrobu.

Návrh EK bude predložený Európskemu parlamentu a Rade EÚ, aby ho mohli posúdiť a prijať.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.