Dvaja najvyšší predstavitelia eurobloku sa podľa Politica miesto koordinácie pravdepodobne budú skôr jeden druhému vyhýbať, keďže ich podriadení, ktorí cestu organizujú majú striktné inštrukcie vyhnúť sa akémukoľvek prekrytiu ich itinerárov.

Vzťahy medzi Michelom a Von der Leyenovou sa za takmer tri roky ich pôsobenia na postoch výrazne zhoršili a zamestnanci oboch európskych inštitúcií sú vraj odrádzaní od vzájomnej komunikácie, zatiaľ čo sa lídri navzájom vyraďujú zo stretnutí so zahraničnými predstaviteľmi.

Nefunkčné partnerstvo však podľa webu neovplyvňuje len legislatívnu a politickú agendu únie, ale ohrozuje aj postavenie EÚ vo svete.

Jedným z najdôležitejších bodov stretnutia krajín G20 by malo byť stretnutie Michela s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom na okraji samitu. Vzhľadom na rozdielne pohľady v rámci únie na to, ako vystupovať voči Pekingu, by to malo byť kľúčové stretnutie. Von der Leyen však naň nepozvali. Údajne preto, že odmietla Michelovi umožniť účasť na stretnutí s indickým premiérom Naréndrom Módím na júnovom samite krajín G7 v Nemecku.

Rivalita medzi Komisiou a Európskou radou, vzhľadom na štruktúru európskych inštitúcií a prekrývajúce sa oblasti zodpovednosti, predstavuje výzvu dlhodobo, no spor medzi ich súčasnými lídrami podľa mnohých predstaviteľov únie dostal túto medziinštitucionálnu súťaživosť na novú úroveň.

Stretnutia medzi Von der Leyenovou a Michelom v podstate neexistujú, dokonca ani pred európskymi samitmi, ktoré predstavujú fórum, kde únia zvyčajne rieši postupy týkajúce sa veľkých strategických a okamžitých výziev, ktorým čelí.

Vzťahy medzi nimi na začiatku funkčných období boli podľa európskych predstaviteľov pokojné. Sekretariát Európskej rady v počiatočných mesiacoch naplánoval na každý pondelok popoludňajšie stretnutia Michela s Von der Leyenovou, a i keď tento plán išiel postupne do stratena, vzťahy sa úplne rozpadli až v apríli 2021, keď vycestovali na stretnutie s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

Kamery vtedy zachytili šokovanú reakciu Von der Leyen, keď si Michel rýchlo uchmatol jedinú voľnú stoličku vedľa tureckého prezidenta a ona musela sedieť na gauči oproti tureckému ministrovi zahraničia. Predsedníčka Komisie, ktorá je prvou ženou na tejto pozícii, neskôr priznala, že ju tento incident „zranil“ a pripísala ho sexizmu.

Odvtedy sa ich vzťahy už len zhoršovali a začali podľa zástupcov oboch inštitúcií zasahovať aj do fungovania Únie. I keď sa spoločne objavujú na tlačových konferenciách, pravidelná komunikácia o každodenných záležitostiach medzi nimi alebo ich blízkymi podriadenými v podstate neexistuje.

Zamestnanci Európskej rady si podľa jedného z predstaviteľov „musia zháňať informácie ako novinári“, pretože Komisia neinformuje Michela o pripravovaných návrhoch, i keď napokon musia získať podporu národných vlád, s ktorými pracuje.

Komisia však trvá na tom, že je jej výsadou navrhovať legislatívu bez zásahov zo strany Európskej rady.

„Úprimne, nesú zodpovednosť obaja,“ vyjadril sa pre Politico európsky predstaviteľ s tým, že „napätie bolo aj v minulosti“, no ich predchodcovia si napokon uvedomili, že je aj v ich záujme mať stabilný pracovný vzťah.

Podľa ďalšieho dlhoročného predstaviteľa EÚ medziinštitucionálne vzťahy nikdy neboli také zlé. „Nedáva zmysel, aby sa šéfka Európskej komisie a predseda Európskej rady hádali. EÚ by mala v kríze držať pokope. Áno, štrukturálne sú tieto dve inštitúcie v konflikte a niekedy nie sú úplne jasne rozdelené povinnosti, ale potrebujeme, aby sa správali ako dospelí,“ vyjadril sa.

(sita)