Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecká meteorologická služba očakáva miernu zimu

Nemecká meteorologická služba (DWD) očakáva v Nemecku miernu zimu. Priemerná teplota počas mesiacov december, január a február by podľa modelových výpočtov DWD mohla dosiahnuť najmenej 2 stupne Celzia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Podľa DWD by nadchádzajúca zima mohla byť jednou z najmiernejších zím v období od roku 1991. V jednotlivých dňoch či týždňoch však môže byť výrazne chladnejšie ako je viacročný priemer, uviedla DWD.

Zimná predpoveď vychádza zo sezónnych klimatických predpovedí, ktoré zahŕňajú klimatické trendy na väčších územiach a dlhších časových úsekoch v porovnaní s referenčným obdobím pokrytým nameranými hodnotami. To odlišuje klimatické predpovede od predpovedí počasia, ktoré sa vzťahujú na konkrétne miesto a čas, uviedla služba.

"Zimná predpoveď nemeckej meteorologickej služby je dobrou správou pre všetkých spotrebiteľov energie," vysvetlil Tobias Fuchs z DWD. "Ak je model správny, môžeme v dôsledku toho ušetriť energiu na vykurovanie." O niečo miernejšiu zimu v Nemecku predpokladali aj modely z iných národných meteorologických služieb, ako je British Met Office alebo Meteo France.

Prezident Spolkového úradu pre reguláciu sieťových odvetví (Bundesnetzagentur) Klaus Müller vysvetlil, že pomerne mierna zima by mohla pomôcť udržať cielené úspory v spotrebe plynu o minimálne 20 percent pod dlhodobým priemerom.

Nemecké zásobníky plynu sú síce plné, ale aj niekoľko chladných dní by mohlo zvýšiť spotrebu a ich rýchle vyprázdňovanie, povedal Müller. Šetrnosť je preto namieste aj pri miernejších zimných teplotách, dodal.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rokovania o vytvorení demilitarizovanej zóny okolo ZAES sú komplikované, uviedol Grossi

Rozhovory s predstaviteľmi Ruska a Ukrajiny o vytvorení demilitarizovanej zóny okolo Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) sú "veľmi komplikované". Vo štvrtok to uviedol generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi v rámci klimatického samitu OSN (COP27) v Egypte. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Grossi uviedol, že vytvorenie demilitarizovanej zóny trvá veľmi dlho, no nemôže si dovoliť stratiť trpezlivosť. "Je to veľmi komplikované vyjednávanie… pretože je medzi dvoma krajinami vo vojne, kde vlastne žiadne rokovania neprebiehajú," dodal.

Šéf MAAE povedal, že sa snaží Moskvu a Kyjev priviesť k tomu, aby "prijali koncepciu ochrany tejto jadrovej elektrárne". Nekomunikuje pritom iba s diplomatmi, ale aj s vojenskými predstaviteľmi z oboch krajín.

"Práve preto ide o veľmi citlivé vyjednávanie, keď sa dostaneme k okruhom, ktoré budeme uplatňovať… keď sa dostaneme k definícii toho, aké vojenské vybavenie by tam mohlo byť povolené, a aké nie," vysvetlil.

ZAES v meste Enerhodar na juhu Ukrajiny je najväčšou elektrárňou svojho druhu v Európe. Začiatkom marca ju obsadili ruské vojská, ale stále v nej pracujú ukrajinskí zamestnanci. Prítomní sú v nej aj medzinárodní experti MAAE. ZAES bola opakovane vystavená ostreľovaniu, ktoré spôsobilo len menšie škody a zo zodpovednosti sa vzájomne obviňujú Moskva a Kyjev.

(tasr, min)

Minúta  |  

Biden sa v pondelok prvýkrát osobne stretne so Si Ťin-pchingom

Americký prezident Joe Biden sa v pondelok pred samitom G20 v Indonézii prvýkrát osobne stretne so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom. Vo štvrtok to oznámil Biely dom. TASR informuje na základe správy agentúry AP.

"Lídri budú diskutovať o úsilí prehĺbiť komunikačné kanály medzi Spojenými štátmi a Čínskou ľudovou republikou… a spolupracovať tam, kde sa naše záujmy zhodujú, pokiaľ ide o nadnárodné výzvy, ktoré majú dosah na medzinárodné spoločenstvo," uviedol Biely dom vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra Reuters.

Stretnutie Bidena so Si Ťin-pchingom sa uskutoční v čase napätých obchodných vzťahov medzi Washingtonom a Pekingom a zvýšeného napätia v Taiwanskom prielive. Samit G20 sa bude konať 15. a 16. novembra na indonézskom ostrove Bali.

Minúta  |  

Poslanci odvolali Cigánikovú z postu šéfky zdravotníckeho výboru

Poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS) končí vo funkcii predsedníčky Výboru Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo.

Návrh, ktorý podal nezaradený poslanec Martin Čepček, podporilo 67 poslancov z 91 prítomných.

(tasr, min)

Minúta  |  

Bittó Cigánikovú odvolali z postu šéfky zdravotníckeho výboru

Poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS) končí vo funkcii predsedníčky Výboru Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo. Návrh, ktorý podal nezaradený poslanec Martin Čepček, podporilo 67 poslancov z 91 prítomných.

Proti bolo 22 poslancov, dvaja sa zdržali. Na jej odvolanie bol potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Čepček vyčítal Bittó Cigánikovej, že nespĺňa odborné ani osobnostné predpoklady na funkciu. Poslanec tvrdil, že šéfka výboru zneužíva svoje postavenie vo výbore na presadzovanie "progresívnej ideologickej agendy".

Poslanci OĽaNO sa na voľbe nezúčastnili. "Nemáme krvavé oči, preto sme nechali o jej zotrvaní rozhodnúť plénum NR SR. Aj keď na poste predsedníčky zdravotníckeho výboru urobila mnoho excesov, nebudeme sa mstiť nášmu bývalému koaličnému partnerovi," povedal v stanovisku šéf klubu Michal Šipoš.

https://standard.sk/275024/matovic-ciganikova-je-vulgarna-zruda-a-tepsa-ktoru-vlastne-potopili-saskari/

tasr, sita

Minúta  |  

Slovenskí europoslanci podporujú rýchly vstup Chorvátska do schengenskej zóny

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok veľkou väčšinou hlasov vyjadrili súhlas s tým, aby sa Chorvátsko stalo plnoprávnym členom schengenského priestoru. Vstup Chorvátska podporujú všetci oslovení slovenskí europoslanci, informuje spravodajca TASR.

Chorvátsko by sa malo stať členom Schengenu od 1. januára 2023, pričom EP vyzýva členské krajiny, aby to umožnili aj Rumunsku a Bulharsku.

Vladimír Bilčík (SPOLU) uviedol, že neúčasť Rumunska a Bulharska v Schengene vníma ako problém aj z bezpečnostného hľadiska, lebo najmä Rumunsko robí veľa na pomoc Ukrajine napadnutej Ruskom. "Keby Rumuni boli v Schengene, niektoré veci sa jednoduchšie povedú z hľadiska vojenskej pomoci a dodávok na Ukrajinu," dodal.

Vstup Chorvátska bude pre Slovákov znamenať, že Jadranské more je naozaj aj ich more a v bezpečnostnom smere to posúva schengenskú hranicu ďalej od Slovenska. To je dôležité v situácii, keď maďarsko-srbská hranica "pripomína ementál", rastú migračné tlaky, zlyhávajú dohody vo vnútri Schengenu a zavádzajú sa dočasné kontroly na vnútorných hraniciach, dodal Bilčík.

Robert Hajšel (Smer-SD) poukázal na to, že EP vyjadril schengenskú podporu nielen Chorvátsku, ale aj Rumunsku a Bulharsku. Obe krajiny už 11 rokov spĺňajú technické požiadavky a čakajú na rozhodnutie členov Schengenu otvoriť im dvere do zóny bez hraničných kontrol. "Nie sú na tom z hľadiska ochrany vonkajšej hranice horšie ako iné štáty, ktoré už v Schengene sú," skonštatoval.

Chorvátsko podľa neho spĺňa bezpečnostno-technické kritériá a správy o zlom narábaní chorvátskej polície s migrantmi bude riešiť vytvorený monitorovací mechanizmus. Pripomenul, že určité námietky ohľadom prílivu migrantov malo Slovinsko, to však môže kedykoľvek zaviesť dočasné kontroly na vnútroštátnych hraniciach.

Martin Hojsík (PS) tvrdí, že Chorvátsko v Schengene Slovákom zabezpečí priamu cestu k moru bez kontrol. "Ale je to aj zodpovednosť. Vidíme utečeneckú krízu, potrebujeme pomáhať ľuďom utekajúcim pred vojnou, aby sa nestali obeťami priekupníkov. To znamená kvalitne fungujúcu schengenskú hranicu, čo musia Chorváti zaistiť," povedal.

Za vinníkov zvýšeného počtu utečencov na Slovensku považuje nielen slovenské orgány a ministerstvo vnútra, ktoré si nedostatočne plnia povinnosť, najmä však režim Viktora Orbána, ktorý sa prísne stráženou hranicou so Srbskom iba chváli, ale tá hranica je deravá.

Peter Pollák (OĽANO) pripomenul, že Chorváti musia vyvinúť značné úsilie na ochranu vonkajšej hranice EÚ. "Predpokladám, že Chorváti sú pripravení ochrániť hranice tak, aby sa cez ne nedostali nelegálni migranti," odkázal.

Ivan Štefanec (KDH) pripomenul, že na ťahu sú teraz členské štáty, ktoré môžu Chorvátsko pri vstupe do Schengenu vnímať v jednom balíku s Rumunskom a Bulharskom, podľa jeho názoru sú však Chorváti najlepšie pripravení.

"Spolu sme silnejší a som presvedčený, že čím viac členských krajín EÚ bude v Schengene, tým lepšie. Súvisí to prirodzene s tlakom na ochranu vonkajších hraníc," opísal situáciu.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.