Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čínska polícia zatkla po 29 rokoch muža podozrivého z vraždy. Medzičasom milionára

Polícia zatkla na juhu Číny muža podozrivého zo spáchania vraždy, ktorý sa počas 29 rokov na úteku pred spravodlivosťou stal milionárom. S odvolaním sa na správy čínskych médií o tom v piatok informuje agentúra AFP.

Zatknutý muž, uvádzaný len pod priezviskom Siung, bol podľa čínskeho denníka Pej-ťing čching-nien pao hľadaný pre podozrenie z toho, že iného muža v roku 1993 dobodal na smrť. Policajti cestovali vyše 1 200 kilometrov – z mesta Siang-jang v provincii Chu-pej do mesta Chuej-čou v provincii Kuang-tung –, aby ho zatkli.

Zo sídla, v ktorom sa tam ukrýval a kde žije aj jeho matka, ho podľa čínskych médií policajti vyviedli tak, že sa vydávali za predstaviteľov protipandemických úradov.

AFP v tejto súvislosti pripomína, že predmetná provincia Kuang-tung čelí opätovnému nárastu prípadov nákazy koronavírusom, pričom epicentrom infekcie je provinčná metropola Kanton.

Zatknutý Siung sa medzičasom – desiatky rokov po spáchaní zločinu, z ktorého je obvinený – vypracoval z bežného zamestnanca na milionára žijúceho v luxusnom byte. Uvádza to zmienený čínsky denník bez podrobností o tom, ako prišiel k svojmu majetku.

(tasr)

Minúta  |  

Heger a Fiala si v Prahe uctili pamiatku vojnových veteránov

Predseda slovenskej vlády Eduard Heger (OĽaNO) a český premiér Petr Fiala si v piatok ráno v Prahe uctili pamiatku padlých vojakov. Pri príležitosti Dňa vojnových veteránov položili k pamätníku vence.

Deň vojnových veteránov si 11. novembra pripomínajú ľudia na celom svete. V tento deň v roku 1918 o 11.11 zaznela pri podpise prímeria symbolicky posledná salva, ktorá ukončila prvú svetovú vojnu.

Symbolom veteránov sa stal kvet vlčieho maku. Červené kvety totiž pokrývali hroby padlých vojakov na západnom fronte. Práve preto sa v niektorých krajinách nazýva Deň vojnových veteránov aj Dňom červených makov a pripnutím symbolického kvetu si ľudia pripomínajú hrdinstvo vojakov a vzdávajú im úctu.

(tasr)

Minúta  |  

Vo vojne na Ukrajine zomrel prvý Japonec, ktorý bojoval proti Rusom

Japonské úrady v piatok oznámili, že v bojoch na Ukrajine zahynul Japonec bojujúci proti ruským inváznym silám. Ide o prvú potvrdenú japonskú obeť ukrajinského konfliktu, informuje agentúra AFP.

Podľa hovorcu japonskej vlády Japonec vo veku od 20 do 30 rokov padol v stredu počas bojov na Ukrajine. Bližšie podrobnosti hovorca neuviedol.

Vysokopostavený predstaviteľ rezortu diplomacie v Tokiu pre APF uviedol, že ide pravdepodobne o prvého občana Japonska, ktorý prišiel na Ukrajine o život od začiatku ruskej invázie vo februári tohto roku.

Podľa správ japonských médií padlý Japonec bojoval proti Rusom na východe Ukrajiny. Hovorca japonskej vlády novinárov ubezpečil, že Tokio poskytne rodine zabitého japonského občana všetku potrebnú pomoc.

Japonsko už celé mesiace apeluje na svojich občanov, aby opustili územie Ukrajiny a pred cestovaním do nej vydalo najvyšší stupeň varovania.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na začiatku ruskej invázie vyzval cudzincov z celého sveta, aby prišli bojovať proti ruským okupantom v rámci novovytváranej medzinárodnej légie. Podľa údajov ukrajinskej vlády z marca tohto roku prišlo na Ukrajinu bojovať približne 20-tisíc zahraničných dobrovoľníkov prevažne z európskych krajín. Minulý týždeň bola potvrdená smrť prvého dobrovoľníka z Taiwanu.

(tasr)

Minúta  |  

Riaditelia múzeí a galérií po celom svete odsúdili útoky radikálnych aktivistov na maľby

Riaditelia takmer stovky múzeí a galérií po celom svete v piatok vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom odsudzujú nedávne útoky zradikalizovaných klimatických aktivistov na vzácne umelecké diela od známych maliarov. Radikáli si podľa nich neuvedomujú, aké krehké tieto diela sú.

Samozvaní bojovníci za zmenu klímy v uplynulých týždňoch čoraz častejšie vyjadrujú svoju nespokojnosť s krokmi na ochranu klímy tým, že sa snažia ničiť umelecké diela.

Aktivisti napríklad hodili zemiakovú kašu na maľbu francúzskeho impresionistu Clauda Moneta Stohy sena v meste Potsdam a vyliali rajčinovú a hráškovú polievku na obrazy Slnečnice a Rozsievač od Vincenta van Gogha v galériách v Londýne a Ríme. Ďalší radikáli sa prilepili na majstrovské diela Botticelliho, Pabla Picassa či Leonarda da Vinciho.

Zatiaľ posledný incident sa odohral v stredu, keď dve ženy posprejovali a polepili vystavené serigrafie Campbell's Soup amerického umelca Andyho Warhola. Spomenuté umelecké diela sa však nachádzali pod ochranným sklom, preto ich vyčíňanie aktivistov nijakým vážnejším spôsobom nepoškodilo.

(tasr)
"Aktivisti zodpovední za útoky na umelecké diela vážne podceňujú krehkosť týchto nenahraditeľných artefaktov, ktoré musia byť chránené ako súčasť nášho svetového kultúrneho dedičstva," uviedli riaditelia vo vyhlásení. Dodali, že múzeá a galérie sú "miestom, kde sa môžu ľudia z rôzneho prostredia zapájať do dialógu", a zaviazali sa, že urobia všetko preto, aby tieto inštitúcie zostali "slobodným priestorom na spoločenskú debatu".
Vyhlásenie podpísalo takmer 100 riaditeľov múzeí a galérií vrátane Metropolitného múzea umenia a Múzea moderného umenia (MOMA) v New Yorku, Britského múzea a Národnej galérie v Londýne, galérie Uffizi vo Florencii či múzeí Louvre, Musée d'Orsay a Centre Pompidou v Paríži.

Minúta  |  

Etiópska vláda vyhlásila, že 70 percent územia Tigraja kontroluje federálna armáda

Etiópska vláda v piatok vyhlásila, že 70 percent územia zväzového štátu Tigraj je pod kontrolou federálnej armády. Na Twitteri to napísal bezpečnostný poradca etiópskeho premiéra Redwan Hussein. Vzbúrenci toto tvrdenie popreli.

Hussein dodal, že humanitárna "pomoc prúdi ako nikdy predtým". Vzbúrenci popreli aj toto tvrdenie. Agentúra AFP pripomína, že tieto vyhlásenia sa jej nateraz nepodarilo nezávisle overiť.

Tamojšie bojujúce strany sa minulý týždeň dohodli na prímerí. Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus vo štvrtok uviedol, že napriek prímeriu lieky a potraviny do Tigraja neprichádzajú. Ghebreyesus zároveň vyzval na obnovenie telekomunikačnej siete, bankových a ďalších služieb v regióne. Prístup k týmto službám nemá za posledné dva roky šesť miliónov ľudí.

Konflikt na severe Etiópie vypukol v novembri 2020, keď sa etiópsky premiér Abiy Ahmed vojenskou silou rozhodol zvrhnúť tigrajskú regionálnu vládu. V marci tohto roku bojujúce strany uzavreli prímerie, v auguste sa však boje opäť obnovili.

(tasr)

Minúta  |  

Čína zmiernila opatrenia proti šíreniu covidu

Napriek uplatňovaniu politiky nulovej tolerancie covidu, ktorá výrazne zaťažuje čínsku aj globálnu ekonomiku, počet nakazených už niekoľko týždňov v Číne opäť stúpa.

V piatok čínske úrady hlásili 10 729 nových prípadov nákazy, v prevažnej väčšine asymptomatických. V hlavnom meste Peking, kde zaznamenali ďalších 118 nakazených, uzavreli verejné parky, zaviedli on-line dištančné vyučovanie a obmedzili prevádzku zdravotníckych zariadení.

V rámci zmiernenia reštrikcií, o ktorom rozhodlo vo štvrtok najužšie sedemčlenné vedenie vládnucej komunistickej strany (takzvané politbyro), bude skrátená povinná doba karantény pre cestujúcich prichádzajúcich do Číny z desať na osem dní. Počas tejto doby budú musieť absolvovať šesť PCR testov.

Po novom sa zruší aj mechanizmus, ktorý umožňuje operatívne pozastavenie letov na konkrétnych trasách, ak sa preukáže nákaza u istého počtu pasažierov. Cestujúci smerujúci do Číny budú musieť pred nástupom na palubu lietadiel absolvovať namiesto dvoch testov len jeden.

V rámci zmiernenia reštrikcií sa nebudú vykonávať povinné trasovanie a identifikácia "sekundárnych blízkych kontaktov" nakazených osôb.

Uvoľnenie pravidiel zahŕňa – za stanovených podmienok – aj výnimky z povinnej karantény pre určité skupiny osôb prichádzajúcich do Číny, napríklad pre "dôležitých obchodných cestujúcich" a "skupiny športovcov".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.