Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Matovič sa Cigánikovej ospravedlnil za „tepšu“: Je to parlamentná prezývka, ale nepatrí sa to

Minister financií sa ospravedlnil odvolanej šéfke zdravotníckeho výboru za osočenia vo svojom statuse.

Poslankyňu Janu Bittó Cigánikovú (SaS) vo štvrtok odvolali z pozície predsedníčky zdravotníckeho parlamentného výboru. Návrh, ktorý podal nezaradený poslanec Martin Čepček, v tajnom hlasovaní podporilo 67 poslancov z 91 prítomných. Proti bolo 22 poslancov, dvaja sa zdržali.

Na jej odvolanie bol potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Paradoxne teda k tomu prispelo aj 22 saskárov, ktorí ostali prítomní na hlasovaní.

Poslanci OĽANO sa na voľbe nezúčastnili. "Nemáme krvavé oči, preto sme nechali o jej zotrvaní rozhodnúť plénum NR SR. Aj keď na poste predsedníčky zdravotníckeho výboru urobila mnoho excesov, nebudeme sa mstiť nášmu bývalému koaličnému partnerovi," povedal v stanovisku šéf klubu Michal Šipoš.

Matovič: Nepatrí sa to, Cigánikovú som nazval parlamentnou prezývkou

Predseda najväčšej koaličnej strany Igor Matovič (OĽaNO) si však neodpustil narážky na adresu Bittó Cigánikovej.

„Keď mi naši poslanci z OĽaNO povedali, že nebudú mať krvavé oči – ukážu gesto voči SaS a nezúčastnia sa na hlasovaní o odvolaní Cigánikovej, povedal som si, že frajeros. Podržať takú neschopnú vulgárnu „zrúdu“, to chce fakt tonu pokory a sebazaprenia. Prišla voľba. A výsledok? Zúčastnilo sa 91 poslancov a z toho 67 bolo za odvolanie. Takže odvolaná. Lenže úplná krása je skrytá v pravidlách – ak by sa na voľbe nezúčastnilo 20 saskárov, voľby by boli neplatné a „tepša“ by naďalej bola šéfkou zdravotníckeho výboru,“ napísal Matovič na sociálnej sieti.

Status postupne menil až päťkrát. V tretej úprave nahradil v nadpise slovo „tepša“ za "Cigániková" a v jadre textu zas osočenie "zrúda" za „osoba“. Korektúry minister financií vysvetlil v poslednom odstavci príspevku, ktorý dopísal až o 20. hodine.

„P.S. Plný radosti zo spravodlivosti som sa nechal uniesť a Janu som v tomto statuse najprv nazval parlamentnou prezývkou. Napriek tomu, čo si o nej mnohí myslíme, sa to asi nepatrí. Ospravedlňujem sa,“ dopísal Matovič v závere statusu.

O dve hodiny neskôr sa k parlamentnej udalosti ešte vrátil a venoval jej memečko.

(est)

Minúta  |  

Británia zmrazila ruský majetok v hodnote 18 miliárd libier

Britská vláda zmrazila majetok v hodnote viac ako 18 miliárd libier (20,5 miliardy eur), ktorý vlastnili ruskí oligarchovia, ako aj iné fyzické a právnické osoby sankcionované za inváziu Moskvy na Ukrajinu.

Ako informuje správa agentúry Reuters, Rusko tak predbehlo Líbyu a Irán a stalo sa krajinou, na ktorú Británia uvalila najviac sankcií. Vyplýva to z výročnej správy Úradu pre implementáciu finančných sankcií (OFSI), ktorý je súčasťou britského ministerstva financií.

Hodnota zmrazeného ruského majetku je o šesť miliárd libier vyššia ako hodnota majetku skonfiškovaného v rámci všetkých ostatných sankčných režimov uvalených Britániou.

Medzi sankcionovanými osobami sú ruský miliardár Roman Abramovič a podnikateľ Michail Fridman, ale aj ruský prezident Vladimir Putin, jeho príbuzní a armádni velitelia.

Celkovo Británia doteraz sankcionovala viac ako 1 200 jednotlivcov vrátane významných podnikateľov a prominentných politikov a viac ako 120 subjektov v Rusku.

"Na Rusko sme uvalili najprísnejšie sankcie, aké kedy boli (uplatnené), a to ochromuje jeho vojnovú mašinériu," uviedol vo vyhlásení Andrew Griffith z britského ministerstva financií. "Náš odkaz je jasný: nedovolíme Putinovi uspieť v tejto brutálnej vojne," zdôraznil.

Zmrazený majetok je kombináciou podielov v spoločnostiach a hotovosti na bankových účtoch. Nezahŕňa fyzické aktíva, ako sú nehnuteľnosti alebo aktíva držané v korunných dependenciách, ako sú Guernsey a Jersey.

V desaťročiach po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 bola Británia cieľom veľkej časti peňažných tokov z Ruska.

Reuters pripomenul, že Európska únia, 27-členný blok s päťkrát väčšou ekonomikou ako britská, v júli uviedla, že v dôsledku vojny na Ukrajine zmrazila ruský majetok v hodnote 13,8 miliardy eur.

Zatiaľ čo ruské aktíva na Západe sú v súčasnosti iba zmrazené, vedú sa diskusie o tom, aké sú možnosti na ich zhabanie. Západní predstavitelia pritom argumentujú, že povojnová obnova Ukrajiny si vyžiada obrovské finančné prostriedky.

(tasr)

Minúta  |  

Inflácia v Nemecku dosiahla rekordných viac než desať percent

Miera inflácie v Nemecku dosiahla v októbri rekordných viac než desať percent. Uviedol to v piatok nemecký štatistický úrad Destatis, ktorý zverejnil spresnené údaje. Informoval o tom server tradingeconomics.

Destatis oznámil, že medziročná miera inflácie v Nemecku dosiahla v októbri 10,4 percenta. To je rovnaká hodnota, akú zverejnil v rámci predbežných údajov koncom októbra. Potvrdená inflácia je tak najvyššia od zjednotenia Nemecka v roku 1990.

Najvýraznejšie sa zvýšili náklady na energie (43 percent) a na potraviny, kde ceny vzrástli o 20,3 percenta. V obidvoch prípadoch Destatis potvrdil predbežný odhad z 28. októbra.

V medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny v Nemecku zvýšili v októbri o 0,9 percenta. Aj v tomto prípade štatistický úrad potvrdil svoj predbežný odhad.

(tasr)

Minúta  |  

Rezort vnútra: Kapacita stanového mestečka pre nelegálnych migrantov v Kútoch je momentálne postačujúca

Kapacita stanového mestečka v Kútoch je momentálne postačujúca a rezort vnútra neplánuje jeho rozširovanie. Uvidela to generálna riaditeľka Sekcie krízového riadenia ministerstva vnútra SR (MV SR) Michaela Kaňová.

S príchodom zimy a ochladenia sa predpokladá aj nižší počet nelegálnych migrantov, a v takom prípade by bolo na mieste uvažovať aj o jeho uzatvorení. Rezort vnútra a predstavitelia Policajného zboru (PZ) sa stretli s predstaviteľmi obcí zasiahnutých nelegálnou migráciou.

Na stretnutí boli prítomní aj zástupcovia neziskových organizácií, kňazi z Kútov a Brodského, ktorí sa s dobrovoľníkmi podieľajú na pomoci v stanovom tábore v Kútoch, ale aj zástupcovia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Senica. Cieľom bolo zlepšiť komunikáciu smerom k obyvateľstvu obcí, no diskutovaná bola aj otázka uhrádzania nákladov obcí.

Vedenie PZ i Sekcie krízového riadenia MV SR osvetlili dôvody zriadenia stanového tábora v Kútoch. Kaňová predstavila organizačné i bezpečnostné riadenie miesta, na ktoré dohliadajú zložky polície aj Ozbrojených síl SR. Je tiež vybavené bezpečnostným kamerovým systémom. Ministerstvo vnútra o tom informovalo v tlačovej správe.

Na požiadavky obyvateľstva na zaistenie bezpečnosti a poriadku reagoval aj policajný zbor, ktorý v zasiahnutých oblastiach nasadili zvýšený počet hliadok, a to aj napriek tomu, že dosiaľ neeviduje žiadnu protiprávnu činnosť.

„Schengenský priestor je mnohými vnímaný ako najväčší prínos a najmodernejší výdobytok Európskej únie. Je preto nutné prijímať ‘obete’, aby bolo toto privilégium zachované. Kontrola našej južnej hranice by v boji proti nelegálnej migrácii, ako vidíme aj na príklade opatrení z českej strany, nepriniesla žiadne výsledky. Náš návrh na riešenie situácie má tri body: masívne posilnenie ochrany vonkajšej schengenskej hranice, zvýšenie počtu zmiešaných policajných hliadok na území Maďarska a vytvorenie spoločného tlaku dotknutých krajín na väčšiu angažovanosť na tento účel zriadenej európskej agentúry Frontex,” uviedol policajný prezident Štefan Hamran.

Reagoval na otázky starostov, ktorých zaujímali opatrenia na zastavenie nelegálnej migrácie a možnosť zavedenia kontrol na hraniciach s Maďarskom.

Pomoc Školy Sv. Alžbety, záchranárov a dobrovoľníkov z o.z. Equita ponúkol profesor Vladimír Krčméry, ktorý disponuje dlhoročnými skúsenosťami s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v utečeneckých táboroch.

„Môžem povedať, že tento stanový tábor patrí medzi najlepšie po stránke jeho organizácie a aj zabezpečenia hygieny. K dispozícii býva dokonca aj tlmočník, čo nebýva štandardom. Základnú lekársku starostlivosť tu poskytujeme každý deň a nie tým istým ľuďom. Z toho vyplýva, že sa im nejakým spôsobom darí pokračovať v ceste do západnej Európy,” povedal profesor Krčméry.

Na stretnutí došlo k zhode na potrebe pokračovania na zabezpečovacích prácach i spoločných riešeniach. V prípade zhoršenia situácie by mali byť vytipované náhradné lokality a priestory na ubytovanie migrantov. Starostovia obcí doplnili, že ich obyvateľstvo sa zapája napríklad vydávaním stravy či zbierkami oblečenia a hygienických potrieb.

Od začatia kontrol na slovenskej hranici s Českom, čiže od 29. septembra, bolo na slovenskom území zachytených temer 4-tisíc nelegálnych migrantov a 59 prevádzačov. Mnohí z týchto migrantov už územie SR opustili, navzdory hraničným kontrolám.

(sita)

Minúta  |  

Návštevnosť ubytovacích zariadení v septembri stúpla o vyše jedenásť percent

Celková návštevnosť ubytovacích zariadení cestovného ruchu na Slovensku v septembri 2022 medziročne vzrástla o vyše jedenásť percent, navštívilo ich 490-tisíc hostí. Bolo to stále ešte o šestinu menej ako v rovnakom období pred pandémiou (pokles o 15,8 percent).

Hostia strávili v zariadeniach cestovného ruchu vyše 1,2-milióna nocí, priemerný čas pobytu v septembri bol 2,5 noci. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

V septembri využilo služby slovenských ubytovacích zariadení 324-tisíc domácich hostí, medziročne ich počet klesol len o necelých 0,5 percenta. V porovnaní so septembrom 2019 však išlo o 6,5-percentný pokles.

Najvyššiu domácu návštevnosť mali turisticky atraktívne kraje Žilinský, Prešovský a Banskobystrický. Práve tieto tri kraje spolu s Trnavským navštívilo ale menej domácich hostí ako rok predtým. Najvyšší medziročný rast mali Nitriansky a Košický kraj.

Ubytovacie služby využilo v septembri aj 170-tisíc zahraničných návštevníkov, ide o viac ako 44-percentný medziročný nárast. Do hodnôt spred pandémie chýbalo 30 percent cudzincov. Počet zahraničných hostí vzrástol medziročne vo všetkých krajoch, najvyšší nárast zaznamenal Košický, Bratislavský a Nitriansky kraj. Aj keď navštívilo Nitriansky kraj o polovicu viac cudzincov ako vlani, stále ich bolo o 45 percent menej ako v rovnakom období pred pandémiou (september 2019).

Najviac, 70-tisíc cudzincov, navštívilo aj v mesiaci september Bratislavský kraj. Bol to zároveň jediný región, kde počet zahraničných hostí prevýšil počet domácich, a to o tretinu. Nasledoval Žilinský kraj (25-tisíc zahraničných návštevníkov) a Prešovský kraj (24-tisíc zahraničných návštevníkov). V ostatných piatich krajoch neprekročila zahraničná návštevnosť v septembri 15-tisíc osôb.

V súhrne za mesiace január až september 2022 sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 3,7 milióna návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím pred pandémiou (január až september 2019) chýbala ešte štvrtina návštevníkov. Služby ubytovania využilo počas prvých deväť mesiacov 1,2 milióna cudzincov, v roku 2019 ich bolo o 40 percent viac, teda 1,9 milióna.

Pri domácich návštevníkoch poklesla návštevnosť v porovnaní s rokom 2019 o jednu šestinu a od začiatku roka využilo služby ubytovania 2,5 milióna domácich hostí. Hostia spolu strávili v ubytovacích zariadeniach takmer 10 miliónov nocí, v roku 2019 to bolo 14 miliónov.

Ubytovacie zariadenia dosiahli okrem toho v treťom štvrťroku tržby vo výške 159 miliónov eur

bytovacie zariadenia dosiahli v treťom štvrťroku 2022 tržby (bez DPH) v hodnote 159 miliónov eur, ide o 11-percentný medziročný nárast. Prevažnú časť tržieb vygenerovali domáci návštevníci (63 percent). Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Najvyššie tržby boli dosiahnuté v Žilinskom, Prešovskom a Bratislavskom kraji, spolu tieto tri kraje vykázali 63 percent celkových tržieb v SR. Bratislavský kraj sa podieľal na celkových tržbách zahraničných návštevníkov vyše 40 percent a bol opäť jediným krajom, kde tržby od zahraničných návštevníkov prevyšovali tržby od domácich hostí.

Ubytovacie služby na Slovensku poskytovalo v treťom štvrťroku celkovo 4 515 ubytovacích zariadení (nárast o 154 ubytovacích zariadení v porovnaní s druhým štvrťrokom tohto roka).

Návštevníkom bolo k dispozícii 73-tisíc izieb a 212-tisíc lôžok (vrátane kempingových miest). Čisté využitie stálych lôžok predstavovalo v druhom štvrťroku 37 percent, využitie izieb 40 percent. Priemerný počet izieb k dispozícii v jednom dni bol 63-tisíc, priemerný počet stálych lôžok k dispozícii v jednom dni predstavoval 145-tisíc.

(tasr)

Minúta  |  

Čínska polícia zatkla po 29 rokoch muža podozrivého z vraždy. Medzičasom milionára

Polícia zatkla na juhu Číny muža podozrivého zo spáchania vraždy, ktorý sa počas 29 rokov na úteku pred spravodlivosťou stal milionárom. S odvolaním sa na správy čínskych médií o tom v piatok informuje agentúra AFP.

Zatknutý muž, uvádzaný len pod priezviskom Siung, bol podľa čínskeho denníka Pej-ťing čching-nien pao hľadaný pre podozrenie z toho, že iného muža v roku 1993 dobodal na smrť. Policajti cestovali vyše 1 200 kilometrov – z mesta Siang-jang v provincii Chu-pej do mesta Chuej-čou v provincii Kuang-tung –, aby ho zatkli.

Zo sídla, v ktorom sa tam ukrýval a kde žije aj jeho matka, ho podľa čínskych médií policajti vyviedli tak, že sa vydávali za predstaviteľov protipandemických úradov.

AFP v tejto súvislosti pripomína, že predmetná provincia Kuang-tung čelí opätovnému nárastu prípadov nákazy koronavírusom, pričom epicentrom infekcie je provinčná metropola Kanton.

Zatknutý Siung sa medzičasom – desiatky rokov po spáchaní zločinu, z ktorého je obvinený – vypracoval z bežného zamestnanca na milionára žijúceho v luxusnom byte. Uvádza to zmienený čínsky denník bez podrobností o tom, ako prišiel k svojmu majetku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.