Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Podľa prognóz EÚ rastúce ceny energií ovplyvnia rast HDP Slovenska

Rýchly rast cien energií a komodít na Slovensku zvýši výrobné náklady a naruší kúpnu silu domácností, čo obmedzí rast reálneho HDP na 1,9 percenta v roku 2022, 0,5 percenta v roku 2023 a 1,9 percenta v roku 2024. Vyplýva to z jesenných ekonomických prognóz, ktoré v piatok zverejnila Európska komisia.

Komisia predpokladá, že inflácia sa na Slovensku v roku 2023 zvýši na 13,9 percenta po odhadovanej úrovni 11,5 percenta v roku 2022. Očakáva, že rýchly rast cien energií a komodít zvýši výrobné náklady a naruší kúpnu silu domácností, čo obmedzí rast reálneho HDP na 1,9 percenta v roku 2022, 0,5 percenta v roku 2023 a 1,9 percenta v roku 2024.

Inflácia zvyšuje verejné výdavky s oneskorením v porovnaní s daňovými príjmami, čo povedie k zníženiu verejného deficitu na 4,2 percenta HDP v roku 2022 a jeho zvýšenie na 5,8 percenta HDP v roku 2023.

Výrazné spomalenie ekonomického rastu sa očakáva v roku 2023 z dôvodu nárastu cien energií a spomalenia globálnej ekonomiky. Náklady na energie zvýšia výrobné náklady firiem, ktoré čelia deficitu zamestnancov a ovplyvní ich aj nižší dopyt. Napriek nárastu HDP o 1,9 percenta v roku 2022 sa na budúci rok očakáva rast slovenskej ekonomiky len o 0,5 percenta a návrat silnejšieho rastu, o 1,9 percenta, sa očakáva v roku 2024.

Regulované ceny energií pre domácnosti sa začiatkom roka 2023 prudko zvýšia, čo povedie k zníženiu kúpnej sily domácností a ich spotreby z dôvodu veľkého podielu výdavkov na energie v domácnosti. Tento stav predpokladá efektívnu implementáciu vládnych opatrení na kompenzáciu domácností a firiem.

EK očakáva, že silná spotreba z roku 2022 sa zníži koncom roka. Miera úspor by mala klesnúť na historické minimum. Spotrebitelia očakávajú nové regulované ceny energií na rok 2023 a zmiernenie spotreby energií sa očakáva už v poslednom štvrťroku 2022.

Súkromné investície sú nastavené ako protiváha účinkov nižšej spotreby a slabších exportov. Firmy čelia tlaku vyšších cien energií a nárastu miezd a dá sa očakávať, že prenesú zvýšenie cien na spotrebiteľov.
Podľa EK Úspešné čerpanie štrukturálnych fondov EÚ a fondov plánu obnovy, ako aj vládnych investícií, bude rozhodujúce pre udržanie pozitívneho rastu v roku 2023. Predpokladá sa, že zrýchľujúci sa rast verejných investícií z roku 2022 dosiahne vrchol v roku 2023.

Očakáva sa, že exporty vzrastú v roku 2023 a 2024, keď sa zmiernia problémy s dodávkami. Dopyt po hlavných exportných produktoch, ako sú autá, by mal zostať silný aj napriek vyšším cenám.

EK očakáva, že oslabenie ekonomickej aktivity zmierni rast zamestnanosti. Miera nezamestnanosti by nemala byť výrazne ovplyvnená hospodárskym poklesom, očakáva sa jej zvýšenie zo 6,3 percenta v roku 2022 na 6,4 percenta v rokoch 2023 a 2024.

Prognóza inflácie bola upravená smerom nahor z dôvodu vyššieho vplyvu regulovaných cien energií na domácnosti, ako sa očakávalo. A to aj za predpokladu efektívnej implementácie vládnych opatrení na zmiernenie vplyvu vysokých cien energie.

Vrchol inflácie sa očakáva začiatkom roku 2023 a neenergetická inflácia bude trvalejšia, keďže je ovplyvnená vyššími nákladmi na vstupy a prácu. V dôsledku toho by ročná inflácia (HICP) mala zostať na úrovni 11,5 percenta v roku 2022 a stúpne na 13,9 percenta v roku 2023, pred stabilizáciou na úrovni okolo 3,5 percenta v roku 2024.

Očakáva sa, že deficit verejných financií poklesne z 5,5 percenta HDP v roku 2021 na 4,2 percenta v roku 2022. Výdavky súvisiace s pandémiou boli zrušené, ale v hre sú nové opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energie, ktoré udržia deficit na vysokej úrovni v roku 2022.

Celkové rozpočtové náklady súvisiace s podpornými opatreniami v oblasti energií sa odhadujú na úrovni 0,2 percenta HDP v roku 2022.

Rozpočtový deficit sa v roku 2023 zvýši na 5,8 percenta HDP. Spôsobí to inflácia zvyšujúca nominálne daňové základy, vyššie odmeny zamestnancov, dôchodková reforma a ďalšie chystané vládne opatrenia. V roku 2024 sa očakáva zníženie rozpočtového deficitu na úroveň 4,6 percenta HDP.

(tasr)

Minúta  |  

Guvernér Bank of England: Môže nám trvať 18 mesiacov až 2 roky, kým obmedzíme infláciu

Guvernér britskej centrálnej banky (Bank of England, BoE) Andrew Bailey v piatok predpovedal, že banke bude pravdepodobne trvať 18 mesiacov až dva roky, kým dostane infláciu pod kontrolu.

Inflácia v Británii sa pohybuje "vysoko nad cieľovou úrovňou BoE", skonštatoval. "Inflácia je vo všeobecnosti zlá pre najmenej majetných a táto inflácia je obzvlášť zlá," povedal Bailey v rozhovore pre noviny Journal z Newcastlu a ich webovú stránku Business Live.

Bailey uviedol tiež, že ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb BoE v nasledujúcich mesiacoch je pravdepodobné, ale dúfa, že inflácia dosiahne vrchol už v zime.

Medziročná miera inflácia v Spojenom kráľovstve sa v septembri vyšplhala na 10,1 percenta. BoE očakáva, že tempo rastu cien dosiahne vrchol na úrovni 11 percent v tomto kvartáli a v strednodobom horizonte zostane nad 10-timi percentami.

Oficiálne údaje ONS zároveň v piatok ukázali, že britská ekonomika v treťom štvrťroku medzikvartálne klesla o 0,2 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

SaS sa budúci týždeň nezúčastní na hlasovaní o odvolaní Mikulca, vyhlásil Sulík

Poslanci Národnej rady (NR) SR za SaS sa budúci týždeň nezúčastnia na hlasovaní o návrhu na odvolanie Romana Mikulca (OĽaNO) z funkcie ministra vnútra. Vyhlásil to šéf SaS Richard Sulík. Tvrdí, že na hlasovaní nebude dostatok poslancov a ak neprídu ani zvyšní opoziční poslanci, hlasovanie by sa mohlo presunúť.

Koalícia podľa Sulíka dúfa, že v pléne nebude pri odvolávaní Mikulca dostatok poslancov.

"My sa preto nebudeme zúčastňovať hlasovania a pokiaľ si ostatné opozičné strany myslia, že to nemá byť len divadlo, ale mal by byť minister odvolaný kvôli jeho neschopnosti, tak sa nezúčastnia tiež, a tým pádom bude parlament neuznášaniaschopný," priblížil Sulík s tým, že hlasovanie by sa mohlo odložiť na 29. novembra, keď má začať ďalšia riadna schôdza a poslanci SaS do parlamentu prídu.

"Uvidíme, koľko hlasov zo strany Borisa Kollára príde na odvolanie Mikulca. Iba hlasy SaS nevedia odvolať Romana Mikulca, pokiaľ sa nepridá Sme rodina," povedal.

Sulík kritizoval hnutie OĽaNO za chaos v krajine. Myslí si, že OĽaNO už dávno nie je protikorupčné hnutie a stratilo zábrany, pretože sa chce udržať pri moci.

Parlament v piatok rokuje na mimoriadnej schôdzi o situácii v zdravotníctve iniciovanej Smerom-SD. Po prerokovaní má začať schôdza o odvolávaní Mikulca. Na rad by mohla prísť v utorok (15. 11.). Návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra inicioval takisto Smer-SD. Vyčíta mu nezvládanie situácie s nelegálnou migráciou.

(tasr)

Minúta  |  

Ruské jednotky sa už stiahli z Chersonu

Ruské jednotky v piatok dokončili sťahovanie sa z ukrajinského mesta Cherson na ľavú stranu rieky Dneper. Oznámili to ruské ozbrojené sily. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a AP

"V chersonskom smere bol dnes o 5.00 moskovského času zavŕšený presun divízií ruských vojsk na ľavý breh rieky Dneper. Na pravom brehu neostal jediný kus vojenskej techniky ani zbrane. Všetci ruskí vojaci prešli na ľavý breh Dnepra," napísalo vo zvodke na sociálnej sieti Telegram ruské ministerstvo obrany.

Rusko vo štvrtok oznámilo, že jeho vojaci začali ustupovať z ukrajinského mesta Cherson. Rozkaz na ich odsun z Chersonu vydal v stredu minister obrany Sergej Šojgu.

(tasr)

Minúta  |  

Putin sa na samite G20 nezúčastní pre zaneprázdnenosť, vyhlásil Kremeľ

Ruský prezident Vladimir Putin sa na stretnutí krajín G20 na Bali údajne nezúčastní preto, lebo má už naplánovaný iný program. V piatok to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

"Bolo to rozhodnutie hlavy štátu z dôvodu jej plánovaného programu a nevyhnutnosti jej zotrvania na území Ruskej federácie," vyhlásil Peskov. Urobil tak deň po tom, čo Moskva oficiálne potvrdila, že na samite G20 sa namiesto Putina zúčastní ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Bývalý poradca ruského prezidenta Sergej Markov však vo štvrtok na sociálnej sieti Telegram uviedol, že dôvodom Putinovej neúčasti je "možný pokus o atentát na Putina zo strany tajných služieb Spojených štátov, Británie a Ukrajiny".

Šéfa Kremľa na samit, ktorý sa uskutoční 15. a 16. novembra, pozval indonézsky prezident Joko Widodo. Pozvánku dostal i ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, aj napriek tomu, že Ukrajina nie je členom G20. Zelenského účasť na samite potvrdil jeho hovorca Serhij Nykyforov. Dodal, že s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o účasť v režime videokonferencie.

Stanica Sky News uvádza, že Indonézia presadzuje neutrálnu zahraničnú politiku a odmietla výzvy západných krajín, ktoré žiadali, aby Putina na tento samit nepozvala.

Lavrov, ktorý má Putina na samite nahradiť, v júli odišiel zo stretnutia ministrov zahraničných vecí G20 na Bali po tom, čo zahraniční predstavitelia tvrdo odsúdili Rusko za jeho vojenskú inváziu na Ukrajinu, pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Bittó Cigániková: Skutočným dôvodom na moje odvolanie je boj za práva žien

Boj za práva žien je skutočným dôvodom na odvolanie Jany Bittó Cigánikovej (SaS) z postu šéfky Výboru Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo.

Vyhlásila to Bittó Cigániková s tým, že jej to dodáva energiu ďalej pracovať pre zdravotníctvo. Pripomenula, že všetky dôvody na jej odvolanie vyvrátila. Naďalej zostáva členkou výboru.

"Politicky som rátala s tým, že budem odvolaná, nakoľko som terčom Igora Matoviča a OĽaNO už nejakú dobu. Som rada, že dôvodom je práve môj boj za práva žien," skonštatovala Bittó Cigániková na piatkovej tlačovej konferencii. Je to podľa nej jasné z návrhu na odvolanie. Tvrdí, že sa snaží zabrániť obmedzovaniu možnosti žien využívať interrupcie, a to aj tým, že pomohla takéto návrhy stopnúť.

Bittó Cigániková naďalej zostáva členkou výboru. Vyhlásila, že výbor riadi teraz jeho podpredsedníčka Anna Záborská (OĽaNO). Myslí si, že bude jej nástupkyňou. Okrem Záborskej je podpredsedom aj Jozef Valocký (Smer-SD).

Návrh na odvolanie šéfky výboru podal nezaradený poslanec Martin Čepček. Vyčítal Bittó Cigánikovej, že nespĺňa odborné ani osobné predpoklady na funkciu. Tvrdil tiež, že šéfka výboru zneužíva svoje postavenie na presadzovanie "progresívnej ideologickej agendy". Poslanci podľa Bittó Cigánikovej vedia o jej vzdelaní. Myslí si, že pre riadenie zdravotníctva je dôležitá najmä schopnosť manažovať. Pripomenula, že si ju zastali odborníci vrátane ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO).

Šéfka klubu SaS Anna Zemanová tvrdí, že predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš sa s ňou chcel dohodnúť tesne pred hlasovaním, keď žiadal podporu na jeho preloženie. Mal navrhnúť, aby poslanci SaS nepodporili odvolávanie ministrov a za to si SaS môže nechať posty predsedov parlamentných výborov. "Toto nepatrí na rokovanie pár minút pred hlasovaním," povedala Zemanová. SaS podľa nej nevedela, že poslanci OĽaNO sa nezúčastnia na hlasovaní.

Predseda SaS Richard Sulík vyhlásil, že keby Bittó Cigánikovú poslanci OĽANO naozaj nechceli odvolať, išli by hlasovať a nehlasovali by za jej odvolanie. "To, že sa len nezúčastnili a my by sme sa nezúčastnili, taká voľba by sa len odsunula a neuzavrelo by sa to," povedal. Bittó Cigánikovú odvolal parlament z funkcie vo štvrtkovom (10. 11.) tajnom hlasovaní.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.