Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Jesenné prognózy naznačujú vstup EÚ a eurozóny do recesie

Zvýšená neistota, vysoké tlaky na ceny energií, erózia kúpnej sily domácností a prísnejšie podmienky financovania privedú EÚ, eurozónu a väčšinu členských štátov v poslednom štvrťroku 2022 do recesie. Vyplýva to z jesenných ekonomických prognóz, ktoré v piatok zverejnila Európska komisia.

Hospodárstvo EÚ koncom roka 2022 vstupuje do náročnejšej fázy, čo je zapríčinené otrasmi ruskej agresie proti Ukrajine, ktoré narúšajú globálny dopyt a posilňujú globálne inflačné tlaky.

EÚ pre svoju geografickú blízkosť k vojne a veľkú závislosť od dovozu plynu z Ruska patrí medzi ekonomiky, ktoré sú najviac vystavené tejto situácii. Energetická kríza narúša kúpnu silu domácností a zaťažuje výrobu a výsledkom je, že hoci rast v roku 2022 má byť lepší, ako sa pôvodne predpokladalo, výhľad na rok 2023 je výrazne slabší z pohľadu rastu a vyšší pre infláciu v porovnaní s letnou priebežnou prognózou EK.

Očakáva sa, že zvýšená neistota, vysoké tlaky na ceny energií, erózia kúpnej sily domácností, slabšie vonkajšie prostredie a prísnejšie podmienky financovania privedú EÚ, eurozónu a väčšinu členských štátov v poslednom štvrťroku do recesie. Silná dynamika rastu z roku 2021 a silný rast v prvej polovici roka 2022 by mali zvýšiť tohtoročný rast reálneho HDP na 3,3 percenta v EÚ (3,2 percenta v eurozóne), čo je výrazne nad letnými prognózami na úrovni 2,7 percenta.

Pokles ekonomickej aktivity by mal pokračovať aj v prvom štvrťroku 2023 a EK očakáva, že rast sa do Európy vráti na jar, keď inflácia postupne uvoľní svoju kontrolu nad ekonomikou. Keďže však dopyt brzdí "silný protivietor", hospodárska aktivita bude pravdepodobne utlmená, pričom rast HDP v roku 2023 ako celok v EÚ aj v eurozóne dosiahne 0,3 percenta.

Predpokladá sa, že do roku 2024 sa hospodársky rast postupne obnoví, v priemere o 1,6 percenta v EÚ a 1,5 percenta v eurozóne.

Vyššie hodnoty inflácie počas prvých desiatich mesiacov 2022 a rozširujúce sa cenové tlaky posunuli vrchol inflácie na koniec roka a zvýšili prognózu ročnej miery inflácie na 9,3 percenta v EÚ a 8,5 percenta v eurozóne. Očakáva sa, že inflácia v roku 2023 klesne, ale zostane vysoká na úrovni 7,0 percenta v EÚ a 6,1 percenta v eurozóne a potom sa v roku 2024 zmierni na 3,0 percenta a 2,6 percenta.

Trh práce v EÚ si aj naďalej vedie dobre, pričom zamestnanosť je najvyššia a nezamestnanosť najnižšia za posledné desaťročia. Silný hospodársky rast prilákal v prvej polovici roku 2022 do zamestnania ďalšie dva milióny ľudí, čím sa počet zamestnaných osôb v Únii zvýšil na historické maximum 213,4 milióna osôb. Miera nezamestnanosti bola v septembri na rekordnom minime 6,0 percenta.

Rast zamestnanosti v EÚ v roku 2022 dosiahne 1,8 percenta, v roku 2023 sa zastaví a v roku 2024 mierne klesne na 0,4 percenta. Miera nezamestnanosti v EÚ sa predpokladá na úrovni 6,2 percenta v roku 2022, 6,5 percenta v roku 2023 a 6,4 percenta v roku 2024.

Ekonomický výhľad EÚ čelí vysokému stupňu neistoty, keďže ruská vojna proti Ukrajine pokračuje a potenciál pre ďalšie ekonomické narušenia nie je ani zďaleka vyčerpaný. Najväčšiu hrozbu prináša nepriaznivý vývoj na trhu s plynom a riziko jeho nedostatku v zime 2023-24. EÚ zostáva priamo a nepriamo vystavená ďalším šokom na iných komoditných trhoch, ktoré sa odrážajú v dôsledku geopolitického napätia.

(tasr)

Minúta  |  

V Chersone zaviala ukrajinská vlajka. Podľa Kremľa mesto zostáva súčasťou Ruska

V centre juhoukrajinského mesta Cherson, ktoré od marca okupovala ruská armáda, zaviala vlajka Ukrajiny, ktorú tam zrejme vyvesili ukrajinskí partizáni. Uviedol to v piatok poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko s odkazom na zábery vlajky, ktoré sa objavili na sociálnych sieťach.

Heraščenko v tejto súvislosti citoval slová miestneho novinára Konsťantyna Ryženka: "Odbojové hnutie zasiela pozdrav. Sláva Ukrajine. Záber (vlajky) je aktuálny". Informuje o tom agentúra AFP.

https://twitter.com/MattiMaasikas/status/1591035102460805121

Rusko vo štvrtok deklarovalo, že jeho vojaci začali z mesta Cherson ustupovať. Rozkaz na ich odsun z Chersonu vydal údajne v stredu ruský minister obrany Sergej Šojgu. V piatok  ruské ozbrojené sily tvrdili, že sa už z Chersonu stiahli. Podľa rozkazu sa mali presunúť z pravého na ľavý breh rieky Dneper.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok vyhlásil, že odsunom ruských vojsk z Chersonu sa postavenie tohto mesta ani rovnomennej oblasti na Ukrajine nemení a naďalej zostáva súčasťou Ruska.

https://standard.sk/275137/ruski-vojnovi-blogeri-tvrdia-ze-armada-dokoncila-ustup-z-chersonu-za-dneper-antonovsky-most-vyhodili-do-vzduchu/

Rusko anektovalo 30. septembra okupované časti Chersonskej a Záporožskej oblasti a tiež Doneckú a Luhanskú oblasť. Stalo sa tak po narýchlo zorganizovaných pseudoreferendách, ktoré odsúdili Kyjev aj Západ.

V súvislosti s deklarovaným odsunom Rusov z Chersonu sa predtým objavili podozrenia, že by mohlo ísť len o krycí manéver, ktorý by mohol ukrajinských vojakov rozmiestnených v blízkosti mesta vlákať do pasce.

Peskov v piatok novinárom povedal, že štatút Chersonskej oblasti zostáva napriek odsunu "nemenný". "Ide o subjekt patriaci k Ruskej federácii – to je právne stanovené a nemenné... Nijaké zmeny (v tomto smere) nie sú možné," uviedol.

Hovorca Kremľa dodal, že Moskva "neľutuje" vyhlásenie pripojenia Chersonskej a troch ďalších oblastí na Ukrajine k Rusku.

Cherson bol prvým veľkým ukrajinským mestom a súčasne jedinou metropolou niektorej z ukrajinských oblastí, ktorú ruské ozbrojené sily ovládli po začiatku invázie z 24. februára.

https://standard.sk/275053/tazka-noc-pre-rusov-ukrajinci-su-vraj-uz-v-chersone-a-bombarduju-prechody-cez-rieku/

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko a Česko volajú po posilnení vonkajšej hranice Európskej únie

Vonkajšia hranica Európskej únie, resp. schengenského priestoru by mala byť posilnená a kľúčovou je ochrana maďarsko-srbskej hranice. Zhodli sa na tom po stretnutí v Prahe premiér ČR Petr Fiala a premiér SR Eduard Heger (OĽANO). Zároveň oznámili, že obe krajiny chcú pri riešení migračnej krízy intenzívnejšie spolupracovať. Pomôcť chcú aj Maďarsku.

"Cieľom schengenu bolo odstrániť vnútorné hranice a posilniť vonkajšiu hranicu schengenského priestoru. Práve preto, keď vidíme, že tam je slabé miesto, musíme ho posilniť. Musíme pomôcť Maďarsku, aby dokázalo eliminovať ilegálnu migráciu," uviedol Heger. Doplnil, že tlak na maďarsko-srbskú hranicu rastie, preto je podľa neho potrebné zapojenie ďalších krajín.

Heger vyhlásil, že cieľom je spriechodniť všetky hraničné priechody pre občanov EÚ. "Preto sme sa dohodli aj na úzkej spolupráci a konkrétnych krokoch medzi policajnými prezidentmi, ale aj ministrami vnútra, aby priniesli konkrétny akčný plán," priblížil. Vďaka nemu by sa mali krajiny podľa neho vrátiť do pôvodného, voľného režimu schengenu.

Aktuálny problém s nelegálnou migráciou je podľa Hegera potrebné riešiť spoločne. "Ak ho riešime každý samostatne, nevieme ho dostatočne vyriešiť a v skutočnosti neriešime ozajstný problém. A tým je rastúci tlak na maďarsko-srbskú hranicu," zdôraznil Heger. Poukázal, že je potrebné spojiť sily a iniciatívu rozšíriť o ďalšie krajiny.

Fiala doplnil, že české opatrenia na hraniciach neboli namierené proti Slovensku. "Reagovali sme na rastúce problémy s nelegálnou migráciou," vysvetlil. Vyhlásil, že s Hegerom sa dohodli, že česká a slovenská polícia bude koordinovať svoju činnosť aj na česko-slovenskej hranici. "S cieľom efektívnejšej a rýchlejšej kontroly osôb, bývajúcich na území oboch štátov nelegálne, a to aj formou spoločných hliadok, najmä na železniciach," doplnil.

(tasr)

Minúta  |  

Podľa prognóz EÚ rastúce ceny energií ovplyvnia rast HDP Slovenska

Rýchly rast cien energií a komodít na Slovensku zvýši výrobné náklady a naruší kúpnu silu domácností, čo obmedzí rast reálneho HDP na 1,9 percenta v roku 2022, 0,5 percenta v roku 2023 a 1,9 percenta v roku 2024. Vyplýva to z jesenných ekonomických prognóz, ktoré v piatok zverejnila Európska komisia.

Komisia predpokladá, že inflácia sa na Slovensku v roku 2023 zvýši na 13,9 percenta po odhadovanej úrovni 11,5 percenta v roku 2022. Očakáva, že rýchly rast cien energií a komodít zvýši výrobné náklady a naruší kúpnu silu domácností, čo obmedzí rast reálneho HDP na 1,9 percenta v roku 2022, 0,5 percenta v roku 2023 a 1,9 percenta v roku 2024.

Inflácia zvyšuje verejné výdavky s oneskorením v porovnaní s daňovými príjmami, čo povedie k zníženiu verejného deficitu na 4,2 percenta HDP v roku 2022 a jeho zvýšenie na 5,8 percenta HDP v roku 2023.

Výrazné spomalenie ekonomického rastu sa očakáva v roku 2023 z dôvodu nárastu cien energií a spomalenia globálnej ekonomiky. Náklady na energie zvýšia výrobné náklady firiem, ktoré čelia deficitu zamestnancov a ovplyvní ich aj nižší dopyt. Napriek nárastu HDP o 1,9 percenta v roku 2022 sa na budúci rok očakáva rast slovenskej ekonomiky len o 0,5 percenta a návrat silnejšieho rastu, o 1,9 percenta, sa očakáva v roku 2024.

Regulované ceny energií pre domácnosti sa začiatkom roka 2023 prudko zvýšia, čo povedie k zníženiu kúpnej sily domácností a ich spotreby z dôvodu veľkého podielu výdavkov na energie v domácnosti. Tento stav predpokladá efektívnu implementáciu vládnych opatrení na kompenzáciu domácností a firiem.

EK očakáva, že silná spotreba z roku 2022 sa zníži koncom roka. Miera úspor by mala klesnúť na historické minimum. Spotrebitelia očakávajú nové regulované ceny energií na rok 2023 a zmiernenie spotreby energií sa očakáva už v poslednom štvrťroku 2022.

Súkromné investície sú nastavené ako protiváha účinkov nižšej spotreby a slabších exportov. Firmy čelia tlaku vyšších cien energií a nárastu miezd a dá sa očakávať, že prenesú zvýšenie cien na spotrebiteľov.
Podľa EK Úspešné čerpanie štrukturálnych fondov EÚ a fondov plánu obnovy, ako aj vládnych investícií, bude rozhodujúce pre udržanie pozitívneho rastu v roku 2023. Predpokladá sa, že zrýchľujúci sa rast verejných investícií z roku 2022 dosiahne vrchol v roku 2023.

Očakáva sa, že exporty vzrastú v roku 2023 a 2024, keď sa zmiernia problémy s dodávkami. Dopyt po hlavných exportných produktoch, ako sú autá, by mal zostať silný aj napriek vyšším cenám.

EK očakáva, že oslabenie ekonomickej aktivity zmierni rast zamestnanosti. Miera nezamestnanosti by nemala byť výrazne ovplyvnená hospodárskym poklesom, očakáva sa jej zvýšenie zo 6,3 percenta v roku 2022 na 6,4 percenta v rokoch 2023 a 2024.

Prognóza inflácie bola upravená smerom nahor z dôvodu vyššieho vplyvu regulovaných cien energií na domácnosti, ako sa očakávalo. A to aj za predpokladu efektívnej implementácie vládnych opatrení na zmiernenie vplyvu vysokých cien energie.

Vrchol inflácie sa očakáva začiatkom roku 2023 a neenergetická inflácia bude trvalejšia, keďže je ovplyvnená vyššími nákladmi na vstupy a prácu. V dôsledku toho by ročná inflácia (HICP) mala zostať na úrovni 11,5 percenta v roku 2022 a stúpne na 13,9 percenta v roku 2023, pred stabilizáciou na úrovni okolo 3,5 percenta v roku 2024.

Očakáva sa, že deficit verejných financií poklesne z 5,5 percenta HDP v roku 2021 na 4,2 percenta v roku 2022. Výdavky súvisiace s pandémiou boli zrušené, ale v hre sú nové opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energie, ktoré udržia deficit na vysokej úrovni v roku 2022.

Celkové rozpočtové náklady súvisiace s podpornými opatreniami v oblasti energií sa odhadujú na úrovni 0,2 percenta HDP v roku 2022.

Rozpočtový deficit sa v roku 2023 zvýši na 5,8 percenta HDP. Spôsobí to inflácia zvyšujúca nominálne daňové základy, vyššie odmeny zamestnancov, dôchodková reforma a ďalšie chystané vládne opatrenia. V roku 2024 sa očakáva zníženie rozpočtového deficitu na úroveň 4,6 percenta HDP.

(tasr)

Minúta  |  

Guvernér Bank of England: Môže nám trvať 18 mesiacov až 2 roky, kým obmedzíme infláciu

Guvernér britskej centrálnej banky (Bank of England, BoE) Andrew Bailey v piatok predpovedal, že banke bude pravdepodobne trvať 18 mesiacov až dva roky, kým dostane infláciu pod kontrolu.

Inflácia v Británii sa pohybuje "vysoko nad cieľovou úrovňou BoE", skonštatoval. "Inflácia je vo všeobecnosti zlá pre najmenej majetných a táto inflácia je obzvlášť zlá," povedal Bailey v rozhovore pre noviny Journal z Newcastlu a ich webovú stránku Business Live.

Bailey uviedol tiež, že ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb BoE v nasledujúcich mesiacoch je pravdepodobné, ale dúfa, že inflácia dosiahne vrchol už v zime.

Medziročná miera inflácia v Spojenom kráľovstve sa v septembri vyšplhala na 10,1 percenta. BoE očakáva, že tempo rastu cien dosiahne vrchol na úrovni 11 percent v tomto kvartáli a v strednodobom horizonte zostane nad 10-timi percentami.

Oficiálne údaje ONS zároveň v piatok ukázali, že britská ekonomika v treťom štvrťroku medzikvartálne klesla o 0,2 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

SaS sa budúci týždeň nezúčastní na hlasovaní o odvolaní Mikulca, vyhlásil Sulík

Poslanci Národnej rady (NR) SR za SaS sa budúci týždeň nezúčastnia na hlasovaní o návrhu na odvolanie Romana Mikulca (OĽaNO) z funkcie ministra vnútra. Vyhlásil to šéf SaS Richard Sulík. Tvrdí, že na hlasovaní nebude dostatok poslancov a ak neprídu ani zvyšní opoziční poslanci, hlasovanie by sa mohlo presunúť.

Koalícia podľa Sulíka dúfa, že v pléne nebude pri odvolávaní Mikulca dostatok poslancov.

"My sa preto nebudeme zúčastňovať hlasovania a pokiaľ si ostatné opozičné strany myslia, že to nemá byť len divadlo, ale mal by byť minister odvolaný kvôli jeho neschopnosti, tak sa nezúčastnia tiež, a tým pádom bude parlament neuznášaniaschopný," priblížil Sulík s tým, že hlasovanie by sa mohlo odložiť na 29. novembra, keď má začať ďalšia riadna schôdza a poslanci SaS do parlamentu prídu.

"Uvidíme, koľko hlasov zo strany Borisa Kollára príde na odvolanie Mikulca. Iba hlasy SaS nevedia odvolať Romana Mikulca, pokiaľ sa nepridá Sme rodina," povedal.

Sulík kritizoval hnutie OĽaNO za chaos v krajine. Myslí si, že OĽaNO už dávno nie je protikorupčné hnutie a stratilo zábrany, pretože sa chce udržať pri moci.

Parlament v piatok rokuje na mimoriadnej schôdzi o situácii v zdravotníctve iniciovanej Smerom-SD. Po prerokovaní má začať schôdza o odvolávaní Mikulca. Na rad by mohla prísť v utorok (15. 11.). Návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra inicioval takisto Smer-SD. Vyčíta mu nezvládanie situácie s nelegálnou migráciou.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.