Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Atlantickom oceáne je časť zničeného raketoplánu Challenger

Po viac ako troch desaťročiach našli na dne Atlantického oceánu trosky raketoplánu Challenger. Od jeho nehody má ísť zatiaľ o najväčšiu nájdenú časť.

 "Emócie sa vracajú. V mysliach sme sa všetci preniesli do roku 1986. Je to však bolestivá spomienka," uviedol manažér Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Michael Ciannilli, ktorý potvrdil pravosť tohto nálezu.

Podľa Ciannilliho ide o jeden z najväčších kusov Challengera nájdených za desaťročia od nehody a prvý objavený zvyšok od roku 1996, keď na breh vyplavilo dva úlomky z ľavého krídla.

Potápači pracujúci pre televízny dokument prvýkrát zbadali tento kus v marci, keď hľadali trosky lietadla z druhej svetovej vojny. NASA pred niekoľkými mesiacmi prostredníctvom videozáznamu overila, že daný kus je súčasťou raketoplánu, ktorý vybuchol krátko po štarte 28. januára 1986.

Trosky majú rozmery zhruba 4,5 krát 4,5 metra; nález je pravdepodobne väčší, pretože jeho časť je pokrytá pieskom. Ciannilli uviedol, že nález pochádza z dolnej časti raketoplánu.

„Tento objav nám dáva príležitosť opäť sa zastaviť, pozdvihnúť dedičstvo siedmich priekopníkov, ktorých sme stratili, a zamyslieť sa nad tým, ako nás táto tragédia zmenila. V NASA je kľúčová hodnota bezpečnosti – a musí navždy zostať – našou najvyššou prioritou, najmä keď naše misie skúmajú viac z vesmíru ako kedykoľvek predtým,“ povedal Bill Nelson, administrátor NASA.

Dňa 28. januára 1986 sa v raketopláne nachádzala sedemčlenná posádka smerujúca do vesmíru. Ten explodoval len niekoľko sekúnd po štarte a zrútil sa do oceánu. Na palube zahynuli všetci členovia posádky. Táto tragédia, ktorá otriasla celým svetom, sa dejinách pilotných vesmírnych letov zapísala ako doposiaľ najväčšia katastrofa.

Odborníci v osudný deň upozorňovali na to, že by let mohol skomplikovať mráz. Obavy sa potvrdili a misia raketoplánu Challenger s označením STS-51-L bola tak posledná.

Po tejto udalosti boli lety raketoplánov na dva a pol roka vládnou agentúrou NASA (Národný ústav pre letectvo a vesmír) pozastavené.

(TASR, Echo24, NASA)

Minúta  |  

Pri útoku nožom v Belgicku zahynul policajt

Pri útoku nožom v Bruseli vo štvrtok zahynul policajt. Podľa zdrojov z vyšetrovania išlo zrejme o teroristický útok. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AP.

Správu aktualizujeme.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusi sa budú z Chersonu sťahovať najmenej týždeň, tvrdí Reznikov

Ruskej armáde potrvá najmenej týždeň, kým sa stiahne z juhoukrajinského mesta Cherson. Myslí si to ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. Agentúre Reuters vo štvrtok taktiež povedal, že nadchádzajúce zimné obdobie zrejme spomalí bojové operácie, čo umožní obom stranám preskupiť sily, informuje TASR.

Rusi majú podľa neho v Chersonskej oblasti 40-tisíc vojakov, pričom ruské jednotky sú aj v samotnom hlavnom meste oblasti a jeho okolí. "Nie je ľahké stiahnuť tieto jednotky z Chersonu za deň alebo dva. Treba na to najmenej týždeň," povedal s tým, že je však ťažké predvídať úmysly Ruska.

Moskva v stredu oznámila, že stiahne svoje jednotky spoza rieky Dneper. Týka sa to aj Chersonu, ktorý je jedinou oblastnou metropolou na Ukrajine obsadenou Rusmi od začiatku invázie vo februári. Ruské jednotky sa začali z Chersonu sťahovať vo štvrtok.

Odchod Rusov z Chersonu by umožnil obom stranám presunúť svoje sily inam, uviedol Reznikov a vysvetlil, že Ukrajina má milión vojakov, ktorí musia chrániť celkovo 2500 kilometrov dlhé hranice s Bieloruskom, Ruskom a okupovanými oblasťami.

Reznikov podľa vlastných slov nepovažuje za reálny ruský jadrový útok na Ukrajine. Špekulácie, že ruské jednotky by mohli počas sťahovania sa vyhodiť do povetria hrádzu na vodnej elektrárni Kachovka, označil za šialené. Ako pripomenul, Rusi by tak zaplavili oblasti, ktoré sami okupujú, a tiež by prerušili dodávky vody na anektovaný Krym.

"Ak sa pozriete na miestny terén, tak zistíte, že západný breh je položený vyššie a východný nižšie," vysvetlil. Ako pripomína Reuters, z plánov odpáliť priehradu sa už navzájom obvinili obe strany.

(tasr, min)

Minúta  |  

Matovič: Cigániková je vulgárna „zrúda" a „tepša", ktorú vlastne potopili saskári

Strana SaS si sama odvolala svoju poslankyňu Janu Bittó Cigánikovú z postu predsedníčky parlamentného zdravotníckeho výboru. Je o tom presvedčený šéf hnutia OĽaNO Igor Matovič, ktorý na sociálnej sieti nazval poslankyňu Cigánikovú tepšou a vulgárnou zrúdou.

„Keď mi naši poslanci z OĽaNO povedali, že nebudú mať krvavé oči – ukážu gesto voči SaS a nezúčastnia sa na hlasovaní o odvolaní Cigánikovej, povedal som si, že frajeros. Podržať takú neschopnú vulgárnu „zrúdu", to chce fakt tonu pokory a sebazaprenia. Prišla voľba. A výsledok? Zúčastnilo sa 91 poslancov a z toho 67 bolo za odvolanie. Takže odvolaná. Lenže úplná krása je skrytá v pravidlách – ak by sa na voľbe nezúčastnilo 20 saskárov, voľby by boli neplatné a „tepša" by naďalej bola šéfkou zdravotníckeho výboru,“ napísal Matovič.

Matovič nechápe, ako sa niekto môže roky hrať na fachmana v matematike a neovláda ani jej základy. „Ale možno je to všetko inak. Saskári Janu sami neznášajú a predpokladať, že sú všetci takí neschopní, je trochu naivné. A tak ešte reálnejší môže byť scenár, že ju úmyselne potopili vlastní, aby im už nerobila hanbu v takej dôležitej pozícii,“ konštatoval Matovič.

sita

Minúta  |  

Nemeckí poslanci diskutovali o sprísnení trestov pre klimatických aktivistov

Poslanci nemeckého Spolkového snemu (Bundestag) vo štvrtok diskutovali o zavedení prísnejších trestov pre protestujúcich klimatických aktivistov. Ide o reakciu na sériu klimatických protestov v nemeckých mestách. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Poslanci z opozičného bloku CDU/CSU navrhujú za určité formy klimatických protestov väzenie. Podľa ich návrhu by aktivisti, ktorí blokujú cestu či bránia v prejazde napríklad polícii, hasičom a záchranárom, mali byť potrestaní odňatím slobody od troch mesiacov až do päť rokov. Opoziční poslanci žiadajú väzenie aj za poškodzovanie alebo ničenie kultúrnych pamiatok.

"Klimatické zmeny sú dôležité, no neospravedlňujú trestné činy," povedala poslankyňa Andrea Lindholzová (CDU/CSU). Dodala, že pokuty nezastavia narastajúcu radikalizáciu v tejto oblasti.
Sonja Eichwedeová, poslankyňa z koaličnej sociálnodemokratickej strany (SPD) návrh kritizovala.

"Sprísnením trestov nedosiahneme skutočné posilnenie orgánov činných v trestnom konaní a súdov," povedala. Poslanec Lukas Benner z koaličnej strany Zelených označil návrhy na sprísnenie trestov za "neprimerané".

Debatu o tejto téme v nemeckom Bundestagu vyvolala smrť cyklistky, ktorú minulý týždeň v Berlíne zrazilo nákladné auto. Záchranári, ktorí mali zranenej žene pomôcť, podľa hasičov uviazli v zápche, ktorú zrejme spôsobil klimatický protest, píše DPA.

(tasr, min)

Minúta  |  

Heger bude na pracovnej večeri s Fialom rokovať aj o situácii na hraniciach

Predseda slovenskej vlády Eduard Heger (OĽaNO) absolvuje vo štvrtok v Prahe pracovnú večeru s českým premiérom Petrom Fialom. Okrem iného budú rokovať aj o riešení situácie s nelegálnou migráciou na česko-slovenských hraniciach.

"Myslím si, že to bude veľmi otvorená diskusia. Chceme rozobrať to, čo sa momentálne deje, a nastaviť proces, ako zabezpečiť, že Schengen bude v Európe fungovať," uviedol Heger pre TASR.
Okrem predsedov vlád sa na pracovnej večeri zúčastnia aj ministri vnútra oboch krajín a policajní prezidenti.

Český minister Vít Rakušan si nemyslí, že výsledkom rokovania bude rýchle zrušenie dočasných kontrol. V dôsledku nárastu prevádzačstva a nelegálnej migrácie zaviedla ČR na hranici so SR dočasné kontroly zatiaľ do 12. decembra.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.