Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fico považuje za dôležité odvolať Mikulca, na schôdzu Smer v utorok príde

Predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico považuje za dôležité odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Poukázal na riadenie rezortu a nezvládanie situácie s migráciou. Deklaroval, že Smer-SD v utorok (15. 11.) na mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR príde a chce rokovať.

"Mikulec mal podať demisiu, ale nemá na to mentálne vybavenie," skonštatoval Fico. Poukázal na to, že ani po rokovaní premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) s predsedom českej vlády Petrom Fialom sa nezrušia kontroly na slovensko-českej hranici. Fico skonštatoval, že ak by Česi kontroly zrušili, automaticky by ich zaviedlo Nemecko na ich hraniciach. Zlej situácii na hraničných priechodoch sa podľa neho mohla vyhnúť aj slovenská vláda, považuje to za prejav neschopnosti.

Líder Smeru-SD ďalej reagoval na výzvu poslancov SaS, aby sa opozícia v utorok nezúčastnila na odvolávaní Mikulca rovnako ako oni, čím by sa rokovanie presunulo na neskôr. Fico zdôraznil, že sa nebude prispôsobovať strane, ktorá nevie, čím vlastne je. Liberáli sa podľa neho musia rozhodnúť, či sú opozícia alebo koalícia. Za dôležité považuje rokovať o Mikulcovom odvolaní už v utorok. Otázne je podľa neho, kedy sa bude hlasovať.

Minister vnútra už uviedol, že je pripravený čeliť odvolávaniu. Hovorí o legitímnom práve opozície, ale aj o klamstvách jej predstaviteľov. Slovensko podľa Mikulca migračnú vlnu zvláda dobre. Poukázal napríklad na policajné hliadky po celom Slovensku na zachytávanie migrantov, spoločné hliadky s Maďarskom, ako aj na policajtov na srbsko-maďarskej hranici na posilnenie vonkajšej hranice. Slovensko podľa neho vytvára tlak na riešenie situácie zo strany Európskej komisie.

Vláda už návrh na Mikulcovo odvolanie takisto odmietla.

(tasr)

Minúta  |  

Švédska prokuratúra obvinila dvoch bratov zo špionáže pre ruskú tajnú službu

Švédska prokuratúra v piatok obvinila dvoch bratov zo "špionáže s priťažujúcimi okolnosťami". Podľa zistení prokuratúry bratia v rokoch 2011 – 2021 pracovali ako špióni pre ruskú vojenskú tajnú službu GRU. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Informácie, ktoré získali, šírili a vyzradili, by mohli v prípade, že sa dostanú do rúk cudzej mocnosti, narušiť bezpečnosť Švédska," uviedol švédsky generálny prokurátor Per Lindqvist.

Prokuratúra identifikovala bratov ako 35-ročného Payama Kiu a 42-ročného Peymana Kiu. Súrodenci pochádzajú z Iránu.

Starší brat Peyman pracoval v švédskej bezpečnostnej agentúre Säpo a v spravodajských zložkách švédskej armády. Podľa zdrojov agentúry AFP istý čas pracoval aj pre Úrad na zhromažďovanie špeciálnych informácií (KSI), čo je vôbec najtajnejšia sekcia švédskej vojenskej spravodajskej služby.

Peyman je obvinený z toho, že počas práce pre Säpo a armádu nelegálne získaval informácie. Jeho brat Payam zasa čelí obvineniam zo "spoluúčasti na plánovaní skutku a udržiavaní kontaktov s Ruskom a GRU vrátane odovzdávania informácií a preberania odmeny".

Ak súd bratov uzná za vinných, môžu byť odsúdení na doživotie. Súrodenci však svoju vinu popierajú.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Voľby by vyhral Hlas pred Smerom. Republika je prvýkrát tretia, OĽaNO mimo parlamentu

Ak by sa voľby konali na prelome októbra a novembra, najvyššiu podporu by získala strana Hlas-SD s 18,6 percenta hlasov. Druhý by bol Smer-SD so 14,2 percenta, tretia Republika s 11,8 percenta.

Vyplýva to z prieskumu agentúry Median SK pre RTVS, ktorý realizovali na reprezentatívnej vzorke 1 011 respondentov vo veku nad 18 rokov v období od 25. októbra do 8. novembra.

Do Národnej rady SR by sa dostalo aj Progresívne Slovensko s podporou 9,8 percenta. SaS by podľa prieskumu získala 6,5 percenta hlasov. KDH a Sme rodina by mali zhodne podporu 5,8 percenta voličov.

Pred bránami parlamentu by zostali OĽaNO a ĽSNS, obe s 3,9-percentnou podporou. Za ľudí by získalo 2,4 percenta hlasov.

(tasr)

Minúta  |  

Jesenné prognózy naznačujú vstup EÚ a eurozóny do recesie

Zvýšená neistota, vysoké tlaky na ceny energií, erózia kúpnej sily domácností a prísnejšie podmienky financovania privedú EÚ, eurozónu a väčšinu členských štátov v poslednom štvrťroku 2022 do recesie. Vyplýva to z jesenných ekonomických prognóz, ktoré v piatok zverejnila Európska komisia.

Hospodárstvo EÚ koncom roka 2022 vstupuje do náročnejšej fázy, čo je zapríčinené otrasmi ruskej agresie proti Ukrajine, ktoré narúšajú globálny dopyt a posilňujú globálne inflačné tlaky.

EÚ pre svoju geografickú blízkosť k vojne a veľkú závislosť od dovozu plynu z Ruska patrí medzi ekonomiky, ktoré sú najviac vystavené tejto situácii. Energetická kríza narúša kúpnu silu domácností a zaťažuje výrobu a výsledkom je, že hoci rast v roku 2022 má byť lepší, ako sa pôvodne predpokladalo, výhľad na rok 2023 je výrazne slabší z pohľadu rastu a vyšší pre infláciu v porovnaní s letnou priebežnou prognózou EK.

Očakáva sa, že zvýšená neistota, vysoké tlaky na ceny energií, erózia kúpnej sily domácností, slabšie vonkajšie prostredie a prísnejšie podmienky financovania privedú EÚ, eurozónu a väčšinu členských štátov v poslednom štvrťroku do recesie. Silná dynamika rastu z roku 2021 a silný rast v prvej polovici roka 2022 by mali zvýšiť tohtoročný rast reálneho HDP na 3,3 percenta v EÚ (3,2 percenta v eurozóne), čo je výrazne nad letnými prognózami na úrovni 2,7 percenta.

Pokles ekonomickej aktivity by mal pokračovať aj v prvom štvrťroku 2023 a EK očakáva, že rast sa do Európy vráti na jar, keď inflácia postupne uvoľní svoju kontrolu nad ekonomikou. Keďže však dopyt brzdí "silný protivietor", hospodárska aktivita bude pravdepodobne utlmená, pričom rast HDP v roku 2023 ako celok v EÚ aj v eurozóne dosiahne 0,3 percenta.

Predpokladá sa, že do roku 2024 sa hospodársky rast postupne obnoví, v priemere o 1,6 percenta v EÚ a 1,5 percenta v eurozóne.

Vyššie hodnoty inflácie počas prvých desiatich mesiacov 2022 a rozširujúce sa cenové tlaky posunuli vrchol inflácie na koniec roka a zvýšili prognózu ročnej miery inflácie na 9,3 percenta v EÚ a 8,5 percenta v eurozóne. Očakáva sa, že inflácia v roku 2023 klesne, ale zostane vysoká na úrovni 7,0 percenta v EÚ a 6,1 percenta v eurozóne a potom sa v roku 2024 zmierni na 3,0 percenta a 2,6 percenta.

Trh práce v EÚ si aj naďalej vedie dobre, pričom zamestnanosť je najvyššia a nezamestnanosť najnižšia za posledné desaťročia. Silný hospodársky rast prilákal v prvej polovici roku 2022 do zamestnania ďalšie dva milióny ľudí, čím sa počet zamestnaných osôb v Únii zvýšil na historické maximum 213,4 milióna osôb. Miera nezamestnanosti bola v septembri na rekordnom minime 6,0 percenta.

Rast zamestnanosti v EÚ v roku 2022 dosiahne 1,8 percenta, v roku 2023 sa zastaví a v roku 2024 mierne klesne na 0,4 percenta. Miera nezamestnanosti v EÚ sa predpokladá na úrovni 6,2 percenta v roku 2022, 6,5 percenta v roku 2023 a 6,4 percenta v roku 2024.

Ekonomický výhľad EÚ čelí vysokému stupňu neistoty, keďže ruská vojna proti Ukrajine pokračuje a potenciál pre ďalšie ekonomické narušenia nie je ani zďaleka vyčerpaný. Najväčšiu hrozbu prináša nepriaznivý vývoj na trhu s plynom a riziko jeho nedostatku v zime 2023-24. EÚ zostáva priamo a nepriamo vystavená ďalším šokom na iných komoditných trhoch, ktoré sa odrážajú v dôsledku geopolitického napätia.

(tasr)

Minúta  |  

V Chersone zaviala ukrajinská vlajka. Podľa Kremľa mesto zostáva súčasťou Ruska

V centre juhoukrajinského mesta Cherson, ktoré od marca okupovala ruská armáda, zaviala vlajka Ukrajiny, ktorú tam zrejme vyvesili ukrajinskí partizáni. Uviedol to v piatok poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko s odkazom na zábery vlajky, ktoré sa objavili na sociálnych sieťach.

Heraščenko v tejto súvislosti citoval slová miestneho novinára Konsťantyna Ryženka: "Odbojové hnutie zasiela pozdrav. Sláva Ukrajine. Záber (vlajky) je aktuálny". Informuje o tom agentúra AFP.

https://twitter.com/MattiMaasikas/status/1591035102460805121

Rusko vo štvrtok deklarovalo, že jeho vojaci začali z mesta Cherson ustupovať. Rozkaz na ich odsun z Chersonu vydal údajne v stredu ruský minister obrany Sergej Šojgu. V piatok  ruské ozbrojené sily tvrdili, že sa už z Chersonu stiahli. Podľa rozkazu sa mali presunúť z pravého na ľavý breh rieky Dneper.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok vyhlásil, že odsunom ruských vojsk z Chersonu sa postavenie tohto mesta ani rovnomennej oblasti na Ukrajine nemení a naďalej zostáva súčasťou Ruska.

https://standard.sk/275137/ruski-vojnovi-blogeri-tvrdia-ze-armada-dokoncila-ustup-z-chersonu-za-dneper-antonovsky-most-vyhodili-do-vzduchu/

Rusko anektovalo 30. septembra okupované časti Chersonskej a Záporožskej oblasti a tiež Doneckú a Luhanskú oblasť. Stalo sa tak po narýchlo zorganizovaných pseudoreferendách, ktoré odsúdili Kyjev aj Západ.

V súvislosti s deklarovaným odsunom Rusov z Chersonu sa predtým objavili podozrenia, že by mohlo ísť len o krycí manéver, ktorý by mohol ukrajinských vojakov rozmiestnených v blízkosti mesta vlákať do pasce.

Peskov v piatok novinárom povedal, že štatút Chersonskej oblasti zostáva napriek odsunu "nemenný". "Ide o subjekt patriaci k Ruskej federácii – to je právne stanovené a nemenné... Nijaké zmeny (v tomto smere) nie sú možné," uviedol.

Hovorca Kremľa dodal, že Moskva "neľutuje" vyhlásenie pripojenia Chersonskej a troch ďalších oblastí na Ukrajine k Rusku.

Cherson bol prvým veľkým ukrajinským mestom a súčasne jedinou metropolou niektorej z ukrajinských oblastí, ktorú ruské ozbrojené sily ovládli po začiatku invázie z 24. februára.

https://standard.sk/275053/tazka-noc-pre-rusov-ukrajinci-su-vraj-uz-v-chersone-a-bombarduju-prechody-cez-rieku/

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko a Česko volajú po posilnení vonkajšej hranice Európskej únie

Vonkajšia hranica Európskej únie, resp. schengenského priestoru by mala byť posilnená a kľúčovou je ochrana maďarsko-srbskej hranice. Zhodli sa na tom po stretnutí v Prahe premiér ČR Petr Fiala a premiér SR Eduard Heger (OĽANO). Zároveň oznámili, že obe krajiny chcú pri riešení migračnej krízy intenzívnejšie spolupracovať. Pomôcť chcú aj Maďarsku.

"Cieľom schengenu bolo odstrániť vnútorné hranice a posilniť vonkajšiu hranicu schengenského priestoru. Práve preto, keď vidíme, že tam je slabé miesto, musíme ho posilniť. Musíme pomôcť Maďarsku, aby dokázalo eliminovať ilegálnu migráciu," uviedol Heger. Doplnil, že tlak na maďarsko-srbskú hranicu rastie, preto je podľa neho potrebné zapojenie ďalších krajín.

Heger vyhlásil, že cieľom je spriechodniť všetky hraničné priechody pre občanov EÚ. "Preto sme sa dohodli aj na úzkej spolupráci a konkrétnych krokoch medzi policajnými prezidentmi, ale aj ministrami vnútra, aby priniesli konkrétny akčný plán," priblížil. Vďaka nemu by sa mali krajiny podľa neho vrátiť do pôvodného, voľného režimu schengenu.

Aktuálny problém s nelegálnou migráciou je podľa Hegera potrebné riešiť spoločne. "Ak ho riešime každý samostatne, nevieme ho dostatočne vyriešiť a v skutočnosti neriešime ozajstný problém. A tým je rastúci tlak na maďarsko-srbskú hranicu," zdôraznil Heger. Poukázal, že je potrebné spojiť sily a iniciatívu rozšíriť o ďalšie krajiny.

Fiala doplnil, že české opatrenia na hraniciach neboli namierené proti Slovensku. "Reagovali sme na rastúce problémy s nelegálnou migráciou," vysvetlil. Vyhlásil, že s Hegerom sa dohodli, že česká a slovenská polícia bude koordinovať svoju činnosť aj na česko-slovenskej hranici. "S cieľom efektívnejšej a rýchlejšej kontroly osôb, bývajúcich na území oboch štátov nelegálne, a to aj formou spoločných hliadok, najmä na železniciach," doplnil.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.