Preskočiť na obsah
  |  

Twitter by mohol skrachovať, varoval Elon Musk po úteku vysokých manažérov

Nový vlastník Twitteru Elon Musk vo štvrtok (10. 11.) upozornil na možnosť bankrotu platformy. Zavŕšil tak chaotický deň, počas ktorého spoločnosť opustili vysokí manažéri a dostala varovanie od regulačných úradov v USA. TASR o tom informuje na základe správ Bloomberg a Reuters.

Musk, ktorý len pred niekoľkými týždňami platformu prevzal za 44 miliárd USD (44,20 miliardy eur), povedal jej zamestnancom v telefonáte, že nemôže vylúčiť bankrot Twittera.

Vo štvrtok zároveň odstúpili kľúčoví manažéri – Yoel Roth, ktorý mal na starosti boj proti nenávistným prejavom, dezinformáciám a spamu, Robin Wheeler, viceprezident predaja, a Lea Kissnerová, ktorá viedla oddelenie bezpečnosti.

Ich odchod prichádza po tom, ako americká Federálna obchodná komisia (FTC) oznámila, že sleduje vývoj na Twitteri s "hlbokým znepokojením". Muskov právny zástupca Alex Spiro, ktorý sa podieľa aj na každodenných operáciách na Twitteri, potvrdil rokovania s FTC.

"Hovorili sme s FTC o našich pokračujúcich záväzkoch a vedieme konštruktívny dialóg," povedal.

Podľa informácií médií Musk, ktorý je aj riaditeľom automobilky Tesla a spoločnosti SpaceX, povedal zamestnancom sociálnej siete, že je nepravdepodobné, že "prežije nadchádzajúci pokles hospodárstva", ak sa jej nepodarí nahradiť miznúce príjmy z reklamy. Miliardár predtým na Twitteri uviedol, že spoločnosť stráca takmer 4 milióny USD denne. Musk tlačí na zamestnancov Twitteru, aby čo najskôr spustili nový kontroverzný systém plateného predplatného vo výške 8 USD mesačne za overovanie používateľov.

Twitter po príchode Muska zasiahlo masívne prepúšťanie zamestnancov. Nový šéf platformy ukončil aj práce z domu a nariadil všetkým zamestnancom Twittera, aby sa vrátili do kancelárií.

(tasr)

  |  

Oblasť súostrovia Tonga zasiahlo silné zemetrasenie, hrozia vlny cunami

Oblasť okolo tichomorského súostrovia Tonga zasiahlo v piatok silné zemetrasenie s magnitúdou 7,1. Podľa agentúry AFP o tom informovala americká geologická služba (USGS), ktorá súčasne vydala varovanie pred prívalovými vlnami cunami.

Varovanie pred cunami bolo vydané pre pobrežia nachádzajúce sa do 300 kilometrov od epicentra zemetrasenia, uviedlo tichomorské centrum varovania pred cunami.

Podľa USGC sa epicentrum otrasov nadchádzalo v hĺbke asi desať kilometrov na mieste vzdialenom asi 200 kilometrov juhovýchodne od mesta Neiafu na severovýchode tichomorského súostrovia.

V oblastiach okolo Tongy – krajiny s približne 100-tisíc obyvateľmi rozprestierajúcej sa na 171 ostrovoch – je seizmická aktivita pomerne bežná.

V januári tohto roku tam došlo k erupcii sopky Hunga-Tonga-Hunga-Ha'apai, ktorá bola podľa vedcov z University of Bath jednou z najsilnejších udalostí tohto druhu v novodobých dejinách.

(tasr)

  |  

Fico považuje za dôležité odvolať Mikulca, na schôdzu Smer v utorok príde

Predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico považuje za dôležité odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Poukázal na riadenie rezortu a nezvládanie situácie s migráciou. Deklaroval, že Smer-SD v utorok (15. 11.) na mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR príde a chce rokovať.

"Mikulec mal podať demisiu, ale nemá na to mentálne vybavenie," skonštatoval Fico. Poukázal na to, že ani po rokovaní premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) s predsedom českej vlády Petrom Fialom sa nezrušia kontroly na slovensko-českej hranici. Fico skonštatoval, že ak by Česi kontroly zrušili, automaticky by ich zaviedlo Nemecko na ich hraniciach. Zlej situácii na hraničných priechodoch sa podľa neho mohla vyhnúť aj slovenská vláda, považuje to za prejav neschopnosti.

Líder Smeru-SD ďalej reagoval na výzvu poslancov SaS, aby sa opozícia v utorok nezúčastnila na odvolávaní Mikulca rovnako ako oni, čím by sa rokovanie presunulo na neskôr. Fico zdôraznil, že sa nebude prispôsobovať strane, ktorá nevie, čím vlastne je. Liberáli sa podľa neho musia rozhodnúť, či sú opozícia alebo koalícia. Za dôležité považuje rokovať o Mikulcovom odvolaní už v utorok. Otázne je podľa neho, kedy sa bude hlasovať.

Minister vnútra už uviedol, že je pripravený čeliť odvolávaniu. Hovorí o legitímnom práve opozície, ale aj o klamstvách jej predstaviteľov. Slovensko podľa Mikulca migračnú vlnu zvláda dobre. Poukázal napríklad na policajné hliadky po celom Slovensku na zachytávanie migrantov, spoločné hliadky s Maďarskom, ako aj na policajtov na srbsko-maďarskej hranici na posilnenie vonkajšej hranice. Slovensko podľa neho vytvára tlak na riešenie situácie zo strany Európskej komisie.

Vláda už návrh na Mikulcovo odvolanie takisto odmietla.

(tasr)

  |  

Švédska prokuratúra obvinila dvoch bratov zo špionáže pre ruskú tajnú službu

Švédska prokuratúra v piatok obvinila dvoch bratov zo "špionáže s priťažujúcimi okolnosťami". Podľa zistení prokuratúry bratia v rokoch 2011 – 2021 pracovali ako špióni pre ruskú vojenskú tajnú službu GRU. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Informácie, ktoré získali, šírili a vyzradili, by mohli v prípade, že sa dostanú do rúk cudzej mocnosti, narušiť bezpečnosť Švédska," uviedol švédsky generálny prokurátor Per Lindqvist.

Prokuratúra identifikovala bratov ako 35-ročného Payama Kiu a 42-ročného Peymana Kiu. Súrodenci pochádzajú z Iránu.

Starší brat Peyman pracoval v švédskej bezpečnostnej agentúre Säpo a v spravodajských zložkách švédskej armády. Podľa zdrojov agentúry AFP istý čas pracoval aj pre Úrad na zhromažďovanie špeciálnych informácií (KSI), čo je vôbec najtajnejšia sekcia švédskej vojenskej spravodajskej služby.

Peyman je obvinený z toho, že počas práce pre Säpo a armádu nelegálne získaval informácie. Jeho brat Payam zasa čelí obvineniam zo "spoluúčasti na plánovaní skutku a udržiavaní kontaktov s Ruskom a GRU vrátane odovzdávania informácií a preberania odmeny".

Ak súd bratov uzná za vinných, môžu byť odsúdení na doživotie. Súrodenci však svoju vinu popierajú.

(tasr)

  |  

Prieskum: Voľby by vyhral Hlas pred Smerom. Republika je prvýkrát tretia, OĽaNO mimo parlamentu

Ak by sa voľby konali na prelome októbra a novembra, najvyššiu podporu by získala strana Hlas-SD s 18,6 percenta hlasov. Druhý by bol Smer-SD so 14,2 percenta, tretia Republika s 11,8 percenta.

Vyplýva to z prieskumu agentúry Median SK pre RTVS, ktorý realizovali na reprezentatívnej vzorke 1 011 respondentov vo veku nad 18 rokov v období od 25. októbra do 8. novembra.

Do Národnej rady SR by sa dostalo aj Progresívne Slovensko s podporou 9,8 percenta. SaS by podľa prieskumu získala 6,5 percenta hlasov. KDH a Sme rodina by mali zhodne podporu 5,8 percenta voličov.

Pred bránami parlamentu by zostali OĽaNO a ĽSNS, obe s 3,9-percentnou podporou. Za ľudí by získalo 2,4 percenta hlasov.

(tasr)

  |  

Jesenné prognózy naznačujú vstup EÚ a eurozóny do recesie

Zvýšená neistota, vysoké tlaky na ceny energií, erózia kúpnej sily domácností a prísnejšie podmienky financovania privedú EÚ, eurozónu a väčšinu členských štátov v poslednom štvrťroku 2022 do recesie. Vyplýva to z jesenných ekonomických prognóz, ktoré v piatok zverejnila Európska komisia.

Hospodárstvo EÚ koncom roka 2022 vstupuje do náročnejšej fázy, čo je zapríčinené otrasmi ruskej agresie proti Ukrajine, ktoré narúšajú globálny dopyt a posilňujú globálne inflačné tlaky.

EÚ pre svoju geografickú blízkosť k vojne a veľkú závislosť od dovozu plynu z Ruska patrí medzi ekonomiky, ktoré sú najviac vystavené tejto situácii. Energetická kríza narúša kúpnu silu domácností a zaťažuje výrobu a výsledkom je, že hoci rast v roku 2022 má byť lepší, ako sa pôvodne predpokladalo, výhľad na rok 2023 je výrazne slabší z pohľadu rastu a vyšší pre infláciu v porovnaní s letnou priebežnou prognózou EK.

Očakáva sa, že zvýšená neistota, vysoké tlaky na ceny energií, erózia kúpnej sily domácností, slabšie vonkajšie prostredie a prísnejšie podmienky financovania privedú EÚ, eurozónu a väčšinu členských štátov v poslednom štvrťroku do recesie. Silná dynamika rastu z roku 2021 a silný rast v prvej polovici roka 2022 by mali zvýšiť tohtoročný rast reálneho HDP na 3,3 percenta v EÚ (3,2 percenta v eurozóne), čo je výrazne nad letnými prognózami na úrovni 2,7 percenta.

Pokles ekonomickej aktivity by mal pokračovať aj v prvom štvrťroku 2023 a EK očakáva, že rast sa do Európy vráti na jar, keď inflácia postupne uvoľní svoju kontrolu nad ekonomikou. Keďže však dopyt brzdí "silný protivietor", hospodárska aktivita bude pravdepodobne utlmená, pričom rast HDP v roku 2023 ako celok v EÚ aj v eurozóne dosiahne 0,3 percenta.

Predpokladá sa, že do roku 2024 sa hospodársky rast postupne obnoví, v priemere o 1,6 percenta v EÚ a 1,5 percenta v eurozóne.

Vyššie hodnoty inflácie počas prvých desiatich mesiacov 2022 a rozširujúce sa cenové tlaky posunuli vrchol inflácie na koniec roka a zvýšili prognózu ročnej miery inflácie na 9,3 percenta v EÚ a 8,5 percenta v eurozóne. Očakáva sa, že inflácia v roku 2023 klesne, ale zostane vysoká na úrovni 7,0 percenta v EÚ a 6,1 percenta v eurozóne a potom sa v roku 2024 zmierni na 3,0 percenta a 2,6 percenta.

Trh práce v EÚ si aj naďalej vedie dobre, pričom zamestnanosť je najvyššia a nezamestnanosť najnižšia za posledné desaťročia. Silný hospodársky rast prilákal v prvej polovici roku 2022 do zamestnania ďalšie dva milióny ľudí, čím sa počet zamestnaných osôb v Únii zvýšil na historické maximum 213,4 milióna osôb. Miera nezamestnanosti bola v septembri na rekordnom minime 6,0 percenta.

Rast zamestnanosti v EÚ v roku 2022 dosiahne 1,8 percenta, v roku 2023 sa zastaví a v roku 2024 mierne klesne na 0,4 percenta. Miera nezamestnanosti v EÚ sa predpokladá na úrovni 6,2 percenta v roku 2022, 6,5 percenta v roku 2023 a 6,4 percenta v roku 2024.

Ekonomický výhľad EÚ čelí vysokému stupňu neistoty, keďže ruská vojna proti Ukrajine pokračuje a potenciál pre ďalšie ekonomické narušenia nie je ani zďaleka vyčerpaný. Najväčšiu hrozbu prináša nepriaznivý vývoj na trhu s plynom a riziko jeho nedostatku v zime 2023-24. EÚ zostáva priamo a nepriamo vystavená ďalším šokom na iných komoditných trhoch, ktoré sa odrážajú v dôsledku geopolitického napätia.

(tasr)