Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Oslo: Klimatickí aktivisti sa neúspešne pokúsili prilepiť k Munchovmu obrazu

Klimatickí aktivisti sa v piatok v Osle pokúsili prilepiť k slávnemu obrazu Výkrik od nórskeho maliara Edvarda Muncha, aby tak protestovali proti ťažbe ropy. K poškodeniu diela však nedošlo, keďže na mieste včas zasiahli strážcovia galérie. Oznámila to tamojšia polícia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Polícia v Oslo na Twitteri uviedla, že jej príslušníci dorazili do Národného múzea po hlásení zo strany tamojšej stráže, ktorá zadržala troch ľudí.

Dvaja z aktivistov sa podľa polície snažili k obrazu prilepiť, zatiaľ čo tretí ich čin nakrúcal. Aktivisti podľa polície "neboli úspešní", na ochrannom skle obrazu však po ich čine zostali "stopy lepidla". Samotné dielo ale nepoškodili.

Agentúra AP uvádza, že z miestnosti, v ktorej je tento najslávnejší Munchov obraz vystavený, vykázali návštevníkov a uzavreli ju pre verejnosť. Zvyšok galérie však zostal otvorený.

K činu sa prihlásili aktivisti z nórskej skupiny Stopp oljeletinga (Stop prieskumu ložísk ropy). Uviedli, že ich cieľom bolo "vytrhnúť ľudí za apatie", aby následne bolo možné viesť potrebný dialóg. Radi by pritom dosiahli, aby nórske úrady prestali s prieskumom možných ložísk ropy. AFP pripomína, že Nórsko je najväčším ropným producentom v západnej Európe.

Piatkový protest bol dosiaľ poslednou takouto akciou klimatických aktivistov, ktorí sa v posledných týždňoch obdobným spôsobom zameriavajú na umelecké diela v rôznych európskych mestách, aby tak protestovali proti nedostatočnému boju úradov s klimatickými zmenami.

Riaditelia takmer stovky múzeí a galérií na celom svete vydali vo štvrtok spoločné vyhlásenie, v ktorom takéto činy aktivistov odsúdili. Varovali pritom, že aktivisti veľmi podceňujú škody, ktoré by na dielach svojim konaním mohli napáchať.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán aj Erdogan sú za prímerie, rokovania a mier na Ukrajine

Na Ukrajine je potrebné čo najskôr dosiahnuť prímerie, rokovania a mier. Zhodli sa na tom v piatok v uzbeckom Samarkande predseda maďarskej vlády Viktor Orbán a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Vyplýva to z vyhlásenia, ktoré pre agentúru MTI poskytol Orbánov hovorca Bertalan Havasi, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Orbán sa v Uzbekistane stretol s Erdoganom na deviatom summite Turkickej rady, pričom obaja označili summit za úspešný.

Predseda maďarskej vlády podčiarkol, že sa nevzdávajú cieľov vzájomnej maďarsko-tureckej spolupráce, a to ani napriek situácii spôsobenej vojnovou krízou.

"Zaviazali sme sa posilňovať bilaterálne obchodné a hospodárske vzťahy. Budeme pokračovať v spolupráci vo vojenskom priemysle a máme záujem rozšíriť ju aj o nové oblasti," povedal Orbán.

Erdogan vyhlásil, že Turecko zostane spoľahlivým zázemím pre energetickú bezpečnosť Maďarska aj v budúcnosti.

Členmi Turkickej rady sú Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko, Turecko a Uzbekistan. Maďarsko má v tejto rade štatút pozorovateľa.

(tasr)

Minúta  |  

Riaditeľ Rady pre mediálne služby Ľuboš Kukliš sa rozhodol abdikovať

Doterajší riaditeľ Rady pre mediálne služby (RpMS) Ľuboš Kukliš požiadal k 10. novembru o uvoľnenie z funkcie. Ako dôvod uviedol názorovú odlišnosť s predsedníčkou RpMS Martou Danielovou i niektorými členmi regulačnej rady. TASR o tom informovala hovorkyňa RpMS Lucia Michelčíková, ktorá zároveň oznámila, že kompetencie odchádzajúceho riaditeľa dočasne preberie poverený zástupca.

"Vzhľadom na odlišné názory, týkajúce sa ďalšieho fungovania rady, som vyhodnotil ako najvhodnejší krok vzdanie sa funkcie," priblížil Kukliš, ktorý bol na svojej pozícii 16 rokov.

Poďakoval sa zároveň spolupracovníkom, že počas tohto obdobia dokázali spoločne úspešne previesť radu všetkými turbulentnými zmenami v mediálnom prostredí. Kuklišovu prácu ocenila aj šéfka RpMS. Danielová vyzdvihla predovšetkým "význam a kvalitu aktivít Ľuboša Kukliša v rámci medzinárodnej agendy, v zastupovaní rady v nadnárodných združeniach a organizáciách regulátorov".

Kukliš do Rady pre vysielanie a retransmisiu (predchádzajúci názov regulačného orgánu) nastúpil v roku 2004 na pozíciu referenta právneho odboru, od januára 2006 bol jeho vedúcim, v septembri 2006 ho členovia rady zvolili za riaditeľa kancelárie. V rokoch 2018 a 2019 zastával pozíciu predsedu ERGA (Európska skupina regulátorov pre audiovizuálne mediálne služby), v ktorej od roku 2018 zároveň vedie aj pracovnú skupinu zameranú na problematiku boja proti dezinformáciám. Od roku 2021 je zvolený za predsedu EPRA, profesionálneho zoskupenia regulačných orgánov pre oblasť rozhlasového a televízneho vysielania z viac ako päťdesiatich krajín.

(tasr, sak)

Minúta  |  

Podozrivé financovanie kampane kandidáta na primátora Bratislavy Kusého preverí polícia

Polícia preverí financovanie volebnej kampane neúspešného kandidáta na primátora Bratislavy Rudolfa Kusého. V piatok to potvrdil policajný prezident Štefan Hamran.

Mimoparlamentné hnutie KDH a Kusý, ktorý je dosluhujúcim starostom bratislavského Nového Mesta, mali podľa Denníka N v kampani utajiť sponzorov. Líder KDH Milan Majerský v rozhovore pre denník uviedol, že Kusý na kampaň dostal aj peniaze od darcov, ktorých nevidno na transparentných účtoch strán. Na Kusého účte sa malo objaviť 80-tisíc eur od KDH, ktoré však podľa Majerského neboli peniaze hnutia.

Majerský vo svojej piatkovej reakcii povedal, že v rozhovore neuviedol presné informácie. "Zároveň platí, čo som povedal, že všetky príspevky finančného charakteru musia byť transparentné a určite aj sú transparentné," skonštatoval.

KDH podľa jeho slov prijalo tento rok dary v celkovej výške 219-tisíc eur od vyše 120 darcov, ktoré použili aj na volebné kampane ich kandidátov. Hnutie si na voľby zobralo aj pôžičku vo výške 100-tisíc eur.

Líder KDH tvrdí, že podporili kampaň spoločného kandidáta na primátora v Bratislave, podobne ako ďalších kandidátov po celom Slovensku z darov, respektíve pôžičiek, a nie z financií, ktoré majú zo štátneho rozpočtu.

"Kampaň Kusého podporilo KDH sumou 105-tisíc eur. V tom je zarátaný aj dar od Rudolfa Hrubého vo výške 25-tisíc eur, ktorý sme dostali v posledný týždeň pred voľbami s určením na túto konkrétnu kampaň. Je to zároveň najvyšší dar, aký sme tento rok dostali," uviedol Majerský.

Avizuje prípravu záverečnej správy zo spojených volieb podľa platnej legislatívy. "Rovnako každý rok zverejňujeme výročnú správu, ktorej súčasťou je aj kompletný zoznam darcov a správa audítora," podotkol.

Kusý v septembri pre TASR deklaroval, že financovanie jeho kampane je transparentné. "Celá moja kampaň je financovaná prostredníctvom transparentných účtov politických strán, ktoré podporili moju kandidatúru," uviedol s tým, že informácie sa dajú ľahko overiť. Taktiež tvrdil, že čerpanie finančných prostriedkov následne prebieha v súlade so zákonmi a predpismi SR.

V októbrových spojených samosprávnych voľbách Kusého podporovali strany a hnutia Sme rodina, KDH, Za ľudí, Dobrá voľba a Umiernení, Aliancia. Neskôr sa k ním pridal aj Hlas-SD. V boji o post bratislavského primátora skončil druhý so ziskom 27,72 percenta hlasov. Funkciu primátora hlavného mesta obhájil Matúš Vallo, ktorý vo voľbách získal 60,20 percenta hlasov.

(tasr)

Minúta  |  

Belgicko: Muž, ktorý útočil na policajtov, bol na zozname extrémistov

Belgické úrady v piatok informovali, že útočník, ktorý vo štvrtok v Bruseli dobodal na smrť príslušníka polície a jedného ďalšieho zranil, konal sám. Tento muž pritom už dlhšie figuroval na belgickom zozname osôb podozrivých z extrémizmu.

Tento Belgičan v minulosti strávil šesť rokov vo väzení. "Bol na zozname OCAD," uviedol Eric Van Der Sypt, hovorca belgickej federálnej prokuratúry. Odkazoval tým na belgický Koordinačný úrad pre analýzu hrozieb (OCAD), ktorý analyzuje potenciálne teroristické hrozby, informuje agentúra AP.

Van Der Sypt uviedol, že muž počas útoku nožom kričal "Alláhu akbar!", čo po arabsky znamená Boh je najväčší. Takýto pokrik často používajú páchatelia teroristických činov z radov islamských extrémistov. Útok sa odohral vo štvrtok okolo 19.15 h SEČ v blízkosti železničnej stanice Brussel-Noord.

Útočníka identifikovali ako Yassina M., narodeného v Bruseli v roku 1990. Vo väzení bol v rokoch 2013 – 2019 za trestné činy, ktoré úrady verejne nešpecifikovali. Teraz čelí obvineniam z vraždy a pokusu o vraždu v kontexte terorizmu, spresnil Van Der Sypt.

Páchateľ navštívil vo štvrtok ešte pred samotným útokom aj jednu z bruselských policajných staníc, kde deklaroval svoju nenávisť voči polícií. Sám však zároveň požiadal o psychologickú pomoc a nebol tak v súlade so stanovenými postupmi zatknutý. Polícia ho len odviedla do nemocnice, z ktorej však krátko nato odišiel, uviedla hovorkyňa bruselskej prokuratúry Sarah Durantová.

Útočníka bezprostredne po útoku postrelil a zranil ďalší policajt. Informácie o zdravotnom stave páchateľa úrady nezverejnili. V piatok však informovali, že je naďalej hospitalizovaný a nie je možné ho vypočuť.

Napadnutý 29-ročný policajt identifikovaný ako Thomas M., ktorého útočník bodol do krku, zraneniam krátko nato podľahol. Druhý 23-ročný policajt utrpel zranenia pravej ruky, v ohrození života však nie je, uvádza agentúra AFP.

Úroveň teroristickej hrozby v krajine ponechali belgické úrady na druhom z celkovo štyroch stupňov, čo značí "stredné" riziko útoku, uvádza AP. Belgický premiér Alexander De Croo kondoloval rodine a blízkym zabitého policajta a vyjadril nádej, že zranený príslušník polície sa čoskoro zotaví.

(TASR)

Minúta  |  

Nemeckí poslanci schválili odklad zatvorenia zvyšných troch jadrových elektrární

Nemeckí zákonodarcovia schválili plány na predĺženie životnosti zostávajúcich troch jadrových elektrární v krajine do polovice apríla. Podľa pôvodného plánu mali byť totiž na konci roka zatvorené. TASR o tom informuje na základe správy AP.

Dolná komora parlamentu v piatok schválila predĺženie životnosti elektrární do 15. apríla 2023 vzhľadom na energetickú krízu, ktorú vyvolala invázia Ruska na Ukrajinu.

Rusko totiž výrazne zredukovalo dodávky energií Nemecku. Vláda v Berlíne sa preto rozhodla ponechať jadrové elektrárne v rezerve ešte počas tejto zimy pre prípad nedostatku elektriny z iných zdrojov. Plán, ktorý pripravil minulý mesiac kancelár Olaf Scholz, vyvolal rozkoly vo vládnej koalícii troch strán.

Minister hospodárstva Robert Habeck a jeho environmentálna strana Zelených tvrdia, že iba dve jadrové elektrárne v južnom Nemecku, Isar 2 a Neckarwestheim 2, by mali byť schopné pokračovať v prevádzke aj po 31. decembri, aby sa zmiernil prípadný výpadok elektriny cez zimu.

Minister financií Christian Lindner z podnikateľom naklonenej strany Slobodných demokratov zase navrhol, aby všetky tri zostávajúce jadrové reaktory vrátane reaktora Emsland na severozápade krajiny zostali v rezerve pre prípad potreby aj po apríli. Niektorí slobodní demokrati dokonca volali po zapnutí troch ďalších jadrových elektrární vzhľadom na vysoké ceny energie a hrozbu možných výpadkov.

Plán, ktorý v piatok schválil parlament, umožní všetkým trom reaktorom pokračovať v prevádzke, ale len do polovice apríla. Nemecká stredopravá opozícia tvrdí, že to nestačí a že reaktory by mali zostať online do konca roku 2024.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.