Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vatikán bude vyšetrovať francúzskeho kardinála za zneužitie maloletého dievčaťa

Vatikán bude vyšetrovať francúzskeho kardinála Jeana-Pierra Ricarda, ktorý sa verejne priznal k "zavrhnutiahodnému" činu na 14-ročnom dievčati. V piatok to uviedol hovorca Vatikánu Matteo Bruni. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

"Aby sa riadne preskúmalo, čo sa stalo, rozhodli sme sa spustiť predbežné vyšetrovanie," povedal Bruni. Dodal, že Vatikán ešte musí vymenovať hlavného vyšetrovateľa. Podľa jeho slov by malo ísť o osobu "s potrebnou autonómiou, nestrannosťou a skúsenosťami".

Ricard, ktorého za kardinála vymenoval v roku 2006 pápež Benedikt XVI., je jedným z 11 vysokopostavených cirkevných predstaviteľov, ktorí boli obvinení zo sexuálneho násilia. V pondelok to uviedol predseda Konferencie biskupov Francúzska Eric de Moulins-Beaufort.

V nadväznosti na toto vyhlásenie začala francúzska prokuratúra vyšetrovanie vo veci zneužívania maloletých.

"Pred 35 rokmi som spáchal zavrhnutiahodný skutok na 14-ročnom dievčati. Moje konanie tejto osobe nepochybne spôsobilo závažné a dlhotrvajúce následky," uviedol Ricard vo vyhlásení, ktoré prečítal na biskupskej konferencii v Lurdoch. Dodal, že odvtedy požiadal ženu o odpustenie. Ricard v minulosti pôsobil ako biskup vo francúzskom meste Bordeaux.

Pápež František v nedeľu uviedol, že katolícka cirkev pracuje v boji proti zneužívaniu detí zo strany duchovných "najlepšie, ako vie". Zároveň však priznal, že v tejto veci existujú nedostatky.

(tasr)

Minúta  |  

Švédsko nechce, aby na jeho území mohli byť rozmiestnené jadrové zbrane

Švédsko plánuje vyhlásiť, že po vstupe do Severoatlantickej aliancie na jeho území nebudú môcť byť rozmiestnené jadrové zbrane. V piatok to uviedol švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström v rozhovore pre tlačovú agentúru TT. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Billström povedal, že Švédsko sa takýmto rozhodnutím pridá k Dánsku a Nórsku, ktoré sa zaviazali, že na ich území nemôžu byť rozmiestnené jadrové zbrane v období mieru. "Stále je to dlhodobý postoj (vládnej) Umiernenej strany. Nikdy sme nemali v úmysle meniť podmienky žiadosti, ktorú predložila predchádzajúca vláda," povedal.

Deje sa tak aj napriek tomu, že veliteľ švédskej armády v novembri odporučil novej vláde, aby neurčovala žiadne neústupné požiadavky v záverečných rokovaniach s NATO, akými sú práve zákazy základní NATO či rozmiestnenie jadrových zbraní na švédskom území.

Fínsko a Švédsko v máji oficiálne požiadali o vstup do NATO pre obavy spojené s ruskou inváziou na Ukrajinu. Po desaťročiach sa odchýlili od politiky neutrality. Ich začlenenie do NATO doposiaľ ratifikovalo 28 z 30 členských štátov. Stále tak neurobilo Maďarsko a Turecko.

(tasr)

Minúta  |  

Biden na COP27: Vojna na Ukrajine zvýšila naliehavosť skončenia s fosílnymi palivami

Ruská invázia na Ukrajinu spôsobila, že potreba zbaviť sa závislosti od fosílnych palív sa stala ešte naliehavejšou. Na klimatickom summite OSN (COP27) v Egypte to v piatok povedal americký prezident Joe Biden, informuje TASR.

"Klimatická kríza je o bezpečnosti ľudstva, bezpečnosti hospodárstva, bezpečnosti životného prostredia, národnej bezpečnosti a o samotnom živote na planéte," vyhlásil Biden. Svet podľa jeho slov musí vyvinúť viac úsilia pri znižovaní emisií skleníkových plynov v nádeji, že sa podarí udržať globálne otepľovanie pod kontrolou.

"Každá krajina musí zintenzívniť úsilie. Na tomto zhromaždení musíme obnoviť a zvýšiť naše klimatické ambície," povedal šéf Bieleho domu s tým, že štáty, ktoré môžu pomôcť, by mali podporovať rozvojové krajiny.

Spojené štáty podľa jeho slov ku klimatickej kríze pristupujú s naliehavosťou a odhodlaním s cieľom zaistiť čistejšiu, bezpečnejšiu a zdravšiu planétu pre všetkých.

USA podľa prezidenta smerujú k naplneniu sľubu znížiť do roku 2030 emisie o 50 až 52 percent v porovnaní z hodnotami z roku 2005. "Spojené štáty svoje ciele splnia," povedal.

Pripomenul aj program svojej vlády na zmiernenie rizík vyplývajúcich z klimatickej krízy vrátane opätovného pristúpenia USA k parížskej klimatickej dohode z roku 2015 či zákon o klimatickej zmene, zdravotnej starostlivosti a daniach z augusta tohto roka.

Biden pricestoval na klimatický samit COP27 v piatok a počas dňa rokoval s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím. V letovisku Šarm aš-Šajch, kde sa podujatie koná, strávi iba niekoľko hodín.

(tasr)

Minúta  |  

Prepojovací plynovod Poľsko-Slovensko je pripravený na prevádzku

Prepojovací plynovod Poľsko-Slovensko je pripravený na komerčnú prevádzku. Kapacita nového prepojovacieho bodu na hranici medzi Poľskom a Slovenskom bude dostupná od 12. novembra. Na svojej internetovej stránke o tom informoval prepravca plynu eustream.

Prepojovací plynovod Poľsko-Slovensko má celkovú dĺžku 164 kilometrov (km). Na poľskej strane má plynovod dĺžku 61,3 km (Strachocina-hranica). Dĺžka slovenskej časti je 103 km od štátnej hranice po kompresorovú stanicu Veľké Kapušany.

Význam diela pre energetickú bezpečnosť EÚ bol potvrdený jeho opakovaným zaradením do zoznamu projektov spoločného záujmu (PCI) vydávaného Európskou komisiou od roku 2013. Realizácia projektu je spolufinancovaná z Nástroja na prepájanie Európy.

Plynovod oficiálne otvoril premiér Eduard Heger (OĽANO) spoločne s predsedom vlády Poľska Mateuszom Morawieckim ešte koncom augusta, do komerčnej prevádzky sa po splnení všetkých administratívnych procesov dostane až v novembri. Prvá denná aukcia sa má podľa eustreamu uskutočniť už v piatok.

(tasr)

Minúta  |  

Premiéri Heger a Kallasová sa zhodli na potrebe pokračovania pomoci Ukrajine

Predseda slovenskej vlády Eduard Heger (OĽANO) a estónska premiérka Kaja Kallasová sa zhodli na potrebe pokračovania pomoci Ukrajine, ktorá čelí ruskej agresii. Uviedli to na piatkovom brífingu po spoločnom rokovaní v estónskom Tallinne, informuje spravodajca TASR.

"Je potrebné hovoriť o bezpečnosti, obrane, jednote," povedal Heger. Poukázal na to, že Estónsko susedí s Ruskom, ktoré napadlo Ukrajinu. Premiérka zdôraznila, že spoločnosť trápi okrem vojny na Ukrajine aj hybridná či kybernetická vojna.

"Je veľa oblastí, v ktorých môžeme s Estónskom v budúcnosti spolupracovať," povedal Heger a upozornil na vysokú kvalitu vzdelávania v Estónsku, ako aj na úroveň digitalizácie a e-governmentu v pobaltskej krajine. S estónskou premiérkou diskutoval okrem iného aj o otázke kyberbezpečnosti.

Heger absolvoval v piatok po príchode do Tallinnu rokovanie s estónskou premiérkou Kajou Kallasovou. Následne sa uskutočnil bezpečnostný brífing o súčasnej situácii v Európe. Slovenská delegácia na čele s premiérom absolvuje aj návštevu e-Estonia Briefing Centre a estónskeho parlamentu.

(tasr)

Minúta  |  

Biden pricestoval na COP27, stretol sa so Sísím

Americký prezident Joe Biden v piatok pricestoval do Egypta na klimatický summit COP27, v rámci ktorého rokoval s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

Biden strávi v egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch, v ktorom sa klimatická konferencia OSN koná, iba niekoľko hodín. V nasledujúcich dňoch sa totiž v Ázii zúčastní na summitoch Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a skupiny G20.

Americký prezident počas rozhovoru so Sísím pochválil Egypt za to, že sa dôrazne vyjadril k vojne na Ukrajine na pôde Organizácie Spojených národov. Zároveň povedal, že Káhira je kľúčovým sprostredkovateľom pri konflikte v pásme Gazy.

Sísí počas rokovania svojmu americkému kolegovi povedal, že Egypt prijal národnú stratégiu pre ochranu ľudských práv a chce sa v tomto smere rozvíjať.

Biden vystúpi neskôr na klimatickom summite s príhovorom, v ktorom bude podľa vyhlásenia Bieleho domu hovoriť o "úsilí stavať na bezprecedentnej práci USA na znižovaní emisií, napredovaní v medzinárodnom boji proti zmene klímy a pomoci najzraniteľnejším pri budovaní odolnosti voči vplyvom zmeny klímy".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.