Prvý: Hrubý patrí k zakladateľom spoločnosti Eset, ktorí sa presadzujú ako nová generácia slovenských oligarchov. Investovali do médií, konkrétne do Denníka N. Investovali do tretieho sektora, respektíve do nadácie Zastavme korupciu. Investovali do politických strán ako Progresívne Slovensko alebo Team Bratislava. Finančne podporovali prezidentských kandidátov.

A aktívni sú aj na komunálnej úrovni. V roku 2018 podporovali Matúša Valla. A podporili ho aj pred voľbami 2022. Aj vďaka mediálnej a finačnej podpore oligarchov z Esetu boli Vallovi progresívci takí úspešní v ovládnutí Bratislavy.

Jednoducho, majitelia Esetu sa už neobmedzujú len na biznis. Čoraz aktívnejší sú v politike. Na všetkých stupňoch.

Ak jeden z nich utajene financuje kandidáta na primátora, treba to preveriť.

Druhý dôvod: na finančných aktivitách majiteľov Esetu je zvláštne, že boli namierené na obe strany. Kandidáta aj protikandidáta. Bolo predsa známe, že majitelia Esetu podporovali progresívcov, teda Matúša Valla. Najväčším sponzorom jeho novej strany Team Bratislava bol podnikateľ Peter Paško z Esetu. Prispel sumou 50-tisíc eur.

Oligarchovia z Esetu (medzi nimi aj Hrubý) finančne podporovali Valla už od roku 2018. Ich spolupráca je dlhodobá. Vo voľbách 2022 si Vallo zriadil hlavný stan v priestoroch Binaria, za ktorým stoja zakladatelia Esetu Trnka a Paško.

Je preto zarážajúce, ak ďalší spoločník Esetu – Hrubý – utajene (cez KDH) financoval kampaň Vallovho protikandidáta.

Vyzerá to ako hra na dve strany, kde si sponzori poisťujú volebný výsledok podporou oboch hlavných rivalov.

Tretím dôvodom na pochybnosti je fakt, že tento problém sa opakuje. Scenár, keď jedna partia (Eset) financuje oboch favoritov volieb, nie je nový.

Videli sme to už v roku 2019 pri prezidentských voľbách. Majitelia Esetu financovali Progresívne Slovensko a jeho kandidátku Čaputovú. A súbežne s tým platili aj kampaň Mistríka.

Pôvodne bol favoritom prezidentských volieb Mistrík. Až neskôr, vo finále mediálnej kampane pred prvým kolom, ho predbehla Čaputová. Verejnosť mohla tento súboj vnímať ako napínavý.

Majitelia Esetu mohli ostať pokojnejší. Obe veľké postavy „súťaže“ boli ich ľudia.

Majitelia Esetu zvyknú byť podráždení, ak ich niekto označí za oligarchov. Je to pochopiteľné. Toto slovo sa spája s kriminálnymi skupinami z pozadia Smeru. Zakladatelia Esetu do tejto sorty ľudí nepatrili a nepatria.

Označenie oligarchovia však pri nich nie je ani trochu prehnané. Ak niekto vlastní aj vplyvný denník, aj nadáciu, aj kandidátov vo voľbách, tak už nie je len podnikateľ. Je viac. A zaslúži si primeranú pozornosť a kritiku. Najmä ak prechádza od transparentných foriem financovania politických kampaní k tým skrytým a pochybným. Nikto príčetný predsa nechce, aby sa voľby zúžili na divadlo, kde „súťažia“ kone z tej istej stajne.

Samozrejme, je tu aj možnosť, že Hrubý konal pri podpore Kusého celkom nezávisle od ostatných spoločníkov Esetu. Priznať treba aj to, že ako majiteľ hokejového klubu Slovan mal spory s magistrátom Bratislavy. A v posledných rokoch vybočoval z progresívnej línie ostatných kolegov z Esetu. Nič to však nemení na podstate problému – pochybných finančných a politických praktikách, ktoré vrhajú pochybnosti aj na neho, aj na jeho spoločníkov. Teda na Eset. Nie je predsa známe, že by sa od jeho aktivít dištancovali.

Kauza, ktorú odštartovalo priznanie nešťastníka Majerského z KDH, súvisí s kresťanskými demokratmi len okrajovo. Ich vrecko ostalo po transakcii prázdne. Príbeh má pointu inde. V novom druhu politicky aktívnej oligarchie. Alebo v novej a dobre maskovanej odrode „našich ľudí“.