Vyháňanie Trumpovho ducha

Prieskumy od začiatku ukazovali na viac-menej vyrovnaný súboj. Voľby do Senátu, kde sa bojovalo o 35 kresiel zo sto, podľa všetkého vyrovnané boli. V prípade Snemovne reprezentantov prieskumy síce favorizovali republikánov, ale neukazovali žiadne drvivé víťazstvo. Napriek tomu väčšina komentátorov a analytikov tieto náznaky ignorovala.

Fundamenty vychádzali zle

Dôvod je jednoduchý. Americkí merači verejnej mienky sa v niekoľkých posledných voľbách škaredo pomýlili. Sústavne podhodnocovali republikánsku podporu. Napriek tomu, že o tomto probléme vedeli a neustále sľubovali ho napraviť, vždy nakoniec volebný výsledok republikánov prekvapil. Keď si teda prieskumy a fundamenty odporovali, mnoho ľudí sa rozhodlo veriť skôr fundamentom. A tie vychádzali pre demokratov naozaj zle.

Po prvé, je tu dejinné pravidlo, že strana prezidenta si v jeho prvých midtermoch vedie vždy zle. Potom je tu Bidenova nepopularita. Pozitívne ho hodnotí 41,1 percenta Američanov, negatívne 53,5 percenta. To tradične znamená zlé výsledky pre jeho stranu.

Stav ekonomiky a všeobecne americkej spoločnosti tiež nenahrával demokratom. Ako napísal komentátor Jim Geraghty: Sedem z desiatich voličov uviedlo, že sú so stavom krajiny nespokojní, ba naň „naštvaní“. Približne tri štvrtiny voličov v krajine charakterizovali stav ekonomiky ako „zlý“ alebo „nedobrý“ a rovnaký počet uviedol, že im inflácia spôsobila vážne alebo mierne problémy. Približne dve tretiny respondentov uviedli, že im problémy spôsobujú ceny benzínu.

Rodičia sa rozčuľovali nad stratou výučby v dlho uzatvorených školách vinou covidu a nevhodným materiálom v učebných osnovách. K tomu treba pripočítať stúpajúcu kriminalitu v mnohých mestách. Predpoklad, že za takýchto podmienok sa voliči rozhodnú vytrestať stranu pri moci, sa zdal správny. Napriek tomu republikáni uhrali len nerozhodný výsledok. Namiesto obrovskej väčšiny v Snemovni reprezentantov budú mať najskôr prevahu len pár kresiel. Senát sa udrží pod kontrolou ľavice. Demokrati oslavujú, že unikli osudu. Ako sa to mohlo stať?

Republikáni neponúkli žiadnu alternatívu. Síce vo veľkom kritizovali Bidena a demokratov, ale nepredstavili svoje vlastné riešenie. To však nie je hlavný dôvod zlého výsledku. Na efektívne vládnutie v Amerike je potrebné, aby Kongres a Biely dom spolupracovali. Bez podpory oboch komôr prezident nepretlačí žiadnu legislatívu, všetko, čo mu Kongres pošle, môže vetovať. Ten síce môže veto prehlasovať dvojtretinovou väčšinou, to však naozaj nehrozí. Voliči veľmi dobre vedia, že rozdelením prezidentstva a Kongresu medzi dve strany hlasujú za paralyzáciu systému. Napriek tomu sa to v minulosti opakovane dialo.

Aktivizácia mladých

Ako dôvod dobrého výsledku demokratov sa občas spomína aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ohľadom práva na potrat, presnejšie, že nie je zahrnuté v ústave. Tým sa spor presunul do politickej arény a demokrati sa vyhrážali, že republikáni právo na interrupciu značne obmedzia alebo úplne zrušia. Lenže to tiež celkom nevysvetľuje relatívny úspech demokratov. Mnoho protipotratových republikánov vyhralo, niekedy aj s veľkou väčšinou. Mohlo to však pomôcť s aktivizáciou mladších voličov, ktorí príliš voliť nechodia, ale na sociálnych otázkach, ako sú potraty, im záleží.

Nie, pravým dôvodom zlého výsledku je Donald Trump. Republikáni dobre vedeli, že v nadchádzajúcom súboji je ich hlavnou slabinou „kvalita kandidátov“. Už v auguste šéf republikánov v Senáte Mitch McConnell varoval, že pre ten dôvod republikáni nemusia ovládnuť hornú komoru. Medzi najproblematickejších kandidátov patria tí podporení Donaldom Trumpom.

V New Hampshire prehral Don Bolduc, v Arizone Blake Masters a v Pensylvánii Mehmet Oz. V republikánskej Georgii Herschel Walker zaostáva za demokratom a súboj ide do druhého kola. Trump ich podporil z rôznych dôvodov. Bolduc a Masters sú konšpirační teoretici, ktorí tvrdia, že prezidentské voľby v roku 2020 boli sfalšované a v skutočnosti ich vyhral Trump. Oz a Walker sú zase celebrity, to Trumpovi imponuje. Dr. Oz má vlastnú televíznu šou, kde radí so zdravotnými problémami, Walker je bývalý hráč amerického futbalu. Trumpova podpora bola kľúčová v primárkach. Bolduc vďaka tomu porazil Chucka Morsa, ktorý by zrejme vyhral. Oz zase prekonal o 0,1 percentuálneho bodu Davida McCormicka, ktorému prieskumy dávali oveľa lepšiu šancu poraziť demokrata Johna Fettermana.

Podobné je to aj v prípade guvernérov. Trumpovi favoriti, Doug Mastriano, ktorý pohorel v Pensylvánii, a Kari Lakeová najskôr v Arizone.

Prečo neuspeli?

Nie je ťažké odhadnúť, prečo neuspeli. V prípade Bolduca, Mastersa, Mastriana a Lakeovej ide o radikálov, ktorí kandidovali v prelietavých štátoch. Tie si vyžadovali umierneného republikána. Dobre to vidieť na prípade v štáte New Hampshire: relatívne populárny guvernér Chris Sunun obhájil kreslo s rozdielom nejakých 17 percentných bodov, Bolduc asi o 9 percentných bodov prehral.

Oz je síce známy, ale nie príliš populárny. Vo svojej šou často presadzoval pochybné prípravky a liečby. Navyše nebol z Pensylvánie, ale zo susedného New Jersey. Do Pensylvánie sa presťahoval len nedávno a podľa mnohých iba papierovo, aby tam mohol kandidovať. Walkera zase prenasledovalo množstvo škandálov, hlavne objavené nemanželské deti aj to, že vraj niektoré svoje milenky donútil ísť na potrat, čo u sociálneho konzervatívca, tváriaceho sa ako obranca tradičných hodnôt, nepôsobilo práve dobre.

Jediný z Trumpových vyvolených, ktorý uspel, je J. D. Vance v Ohiu. Od ostatných ho však delí niekoľko rozdielov. Po prvé, Ohio je relatívne pravicový štát. Zatiaľ čo ostatní napospol iba prázdne tliachajú a sú televízne hviezdičky, Vance je celkom obstojný intelektuál, ktorý o problémoch Ameriky premýšľa. Preslávil sa najmä svojím životopisom Americká elégia, v ktorom okrem iného skúma problémy chudobných Američanov v deindustrializovaných oblastiach. Aj tak zaostal za očakávaním. Vyhral zhruba o 6,6 percentuálneho bodu, republikánsky guvernér Ohia Mike DeWine obhájil svoju pozíciu s rozdielom 25,6 percentuálneho bodu.

Záver je jasný. Trump je toxická značka, ktorá republikánom škodí. Takto spätne sa zdá, že jeho výhra v roku 2016 bola otázkou šťastia a došlo k nej preto, že to bolo de facto referendum o Hillary Clintonovej. Odvtedy žiadne ďalšie voľby nevyhral. Hnutie za vytlačenie Trumpa sa pomaly rozbieha. Postavili sa proti nemu napríklad vplyvné denníky podporujúce republikánov, New York Post a Wall Street Journal. Nebude to však ľahké, Trump má stále veľkú fanúšikovskú základňu a schopnosť pôsobiť chaos ako nikto iný. Mohlo by sa to však podariť z dvoch dôvodov. Jednak na Trumpovi teraz uľpel punc „lúzra“ a objavil sa relevantný protikandidát.

Ron DeSantis nastupuje

Tým je guvernér Ron DeSantis, jeden z mála skutočných republikánskych úspechov volieb. Florida je tradične prelietavý štát, oscilujúci medzi demokratmi a republikánmi, aj keď v posledných niekoľkých rokoch sa nakláňal skôr k pravici. DeSantis v ňom získal takmer 60 percent a porazil svojho protivníka o nejakých 20 percentuálnych bodov. To z neho robí favorita republikánskych primárok o dva roky. Trump si to zjavne uvedomuje. Už pred voľbami naňho zaútočil, keď ho počastoval prezývkou Ron DeSanctimonious, čo by sa dalo preložiť ako Ron DePokrytec. Po voľbách Trump publikoval rozsiahlu tirádu, v ktorej označil DeSantisa za „priemerného“ a tvrdí, že mu zariadil víťazstvo v roku 2018.

Je pravda, že pred štyrmi rokmi bol DeSantis považovaný za predstaviteľa trumpovského krídla a vyhral iba veľmi tesne s rozdielom 0,4 percentuálneho bodu. Vzostup DeSantisa preto nie je odmietnutie trumpizmu v celej jeho šírke. DeSantis sa rozhodne nebojí kultúrnych vojen. Presadil zákon zakazujúci LGBT indoktrináciu v školách. Keď sa proti tomu postavila korporácia Disney, odobral jej daňové výhody. Bol jedným z prvých guvernérov, ktorí sa vzpriečili lockdownizmu.

Odhalil pokrytectvo progresivistov, keď nechal do New Yorku odviezť nelegálnych migrantov. Demokrati, obhajujúci otvorené hranice, pokiaľ migranti prúdili do republikánskych pohraničných štátov, zrazu začali používať tvrdú antiimigračnú rétoriku. Zároveň je to však efektívny guvernér, ktorý vie riadiť svoj štát. Za to ho voliči odmenili, vyhral napríklad aj v tradičnej demokratickej bašte Miami-Dade.

DeSantis ukazuje republikánom cestu dopredu. Musia spojiť ambiciózne kroky v sociálnej a kultúrnej oblasti s kompetentnosťou, a pritom nepôsobiť ako úplní šialenci. Nie je náhodou, že tí republikánski guvernéri, ktorí s ľahkosťou obhájili svoj mandát, napríklad už spomínaní Sununu, DeWine alebo Brian Kemp v Georgii a Tony Abbott v Texase, sú považovaní za solídnych a skúsených manažérov.

V tom je práve DeSantisova sila, môže spojiť trumpovské krídlo, ktoré chce hlavne „vidieť liberálov plakať“, a tradičnejších republikánov, ktorým záleží na dobrom vládnutí. Dokázal, že vie získať Hispáncov, kľúčovú a rýchlo rastúcu demografickú skupinu. Relatívne mladý, má 44 rokov, a energický guvernér má teda dobrú šancu poraziť starého Joea Bidena v roku 2024.

Predtým však Republikánska strana bude musieť vyhnať Trumpovho ducha, ktorý ju straší. Nezabúdajme, že Trump, ktorý už oficiálne ohlásil svoju kandidatúru na prezidenta, je majster v strhávaní pozornosti na seba. Oslabenie mu môže, paradoxne, pomôcť, pokiaľ to znamená, že do primárok naskočí viac kandidátov, čím by sa rozštiepili protitrumpovské hlasy.

Republikáni už raz vyzerali ako na pokraji exorcizmu. Strana sa od Trumpa odvrátila na začiatku roku 2020 po útoku na Kapitol a hlavne po tom, čo im svojou intervenciou prehral kľúčové senátne voľby v Georgii. Trump vtedy vyzval ľudí, aby nechodili voliť, pretože hlasovanie je vraj takisto sfalšované. Exprezident však republikánov rýchlo zrovnal do radu. Isté je, že túto partaj čaká tvrdý vnútorný boj, a nie Trumpova korunovácia. Čo je, nakoniec, pre stranu aj Ameriku jedine dobre.

Text vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.