Islamisti a autoritatívne štáty utláčajú kresťanov najviac za posledné desaťročia, upozorňuje pápežská nadácia

Prenasledovaní viac než kedykoľvek predtým. Takto znie názov správy o perzekúcii kresťanov vo svete, ktorú vydala talianska pobočka organizácie Pomoc trpiacej Cirkvi. Vo svojej ročenke zaznamenala nárast prenasledovania v troch štvrtinách sledovaných krajín.

“Bože môj, je ťažké byť spútaná a bitá, ale žijem aj túto chvíľu tak, ako mi ju ponúkaš… A napriek všetkému nechcem, aby sa prihodilo niečo zlé ktorémukoľvek z týchto mužov [únoscov]“.

Povedala to františkánska sestra Gloria Narvaezová, ktorú niekoľko rokov väznili islamisti v západoafrickom Mali. Jej svedectvo ukazuje utrpenie tých, ktorých jediným „zločinom“ je ich kresťanská viera, zdôrazňuje pápežská nadácia. Pomoc trpiacej Cirkvi vo výročnej správe mapuje obdobie od októbra 2020 do septembra 2022 v 24 krajinách, kde sa náboženská sloboda zvlášť potláča. Uznáva síce, že neposkytuje vyčerpávajúce údaje, no dôraz na najviac problematické krajiny možno zahaľuje skutočný obraz potierania náboženskej slobody aj inde.

KresťanstvoKresťanov stále prenasledujú viac než iných

Pomoc trpiacej Cirkvi odsudzuje náboženský nacionalizmus v Afganistane, Indii, Pakistane a štátne autoritárstvo najmä v Mjanmarsku, Číne a vo Vietname. Celá Afrika čelí rastúcej hrozbe islamského terorizmu. Podľa autorov správy hrozí, že rozširujúci sa džihádizmus urobí z Nigérie nefunkčný štát. V roku 2021 tam zabili 7 600 kresťanov.

Dokonca tvrdí, že na Blízkom východe teraz kresťania žijú v horších podmienkach než počas vyčíňania samozvaného Islamského štátu. Nepriaznivo na to vplývajú aj migračné vlny.

Naopak, v Egypte, Izraeli, Iráne a na Maldivách sa náboženská sloboda nezhoršila ani nezlepšila.

Nadácia pripomína, že perzekúcia rastie už niekoľko rokov. Odvoláva sa pritom na dáta výskumného centra Pew Research Center v USA. Cituje zistenia organizácie Open Doors, ktorá mapuje 50 krajín sveta. Tá vo svojej poslednej ročenke s názvom World Watch List 2022 konštatuje najväčšie prenasledovanie kresťanov za posledných 30 rokov. Open Doors označila za tohtoročné škodlivé trendy rozmáhajúci sa islamský terorizmus a používanie technológie a sociálnych médií na identifikáciu a útlak kresťanov.

Netolerancia rastie aj v Európe, kultivuje sa atmosféra neznášanlivosti

Na nárast protikresťanského správania v Európe pred niekoľkými dňami upozornila viedenská nezisková organizácia. Pozorovateľské centrum netolerancie a diskriminácie voči kresťanom v Európe mapuje nenávistné zločiny (takzvané „hate crimes“), ako aj autocenzúru a negatívne stereotypy voči tejto náboženskej skupine. Autori štúdie za rok 2021 upozorňujú na viac než 500 takýchto nenávistných činov. Najviac z nich sa vyskytlo v Nemecku a vo Francúzsku. Toto číslo je však podľa nich „pravdepodobne omnoho vyššie“, lebo máme obmedzené zdroje a tiež preto, že tieto zločiny sa málo skúmajú a prezentujú v médiách.

KresťanstvoRäsänenová: Znepokojuje ma falošné svedectvo fínskej prokuratúry

Pri 14 fyzických útokoch na starom kontinente prišli o život štyria nasledovníci Krista. Negatívne stereotypy a necitlivosť médií a politických skupín zakúšali najmä katolíci v Španielsku. V tejto krajine, vo Francúzsku a niekoľkých nemeckých mestách, médiá i politici stigmatizovali protestantské denominácie ako širiteľov koronavírusu, píše sa v publikácii.

Zatiaľ čo niektoré kresťanské organizácie údajne vykázali zo sociálnych médií za prejav viery, urážky a nenávistné prejavy proti nim boli na rovnakých platformách dovolené. Autori sa ďalej sťažujú na nejednoznačné zákony o takzvaných nenávistných prejavoch (hate speech) a upozorňujú v tejto súvislosti na oslabenie slobody slova. Pozorovateľské centrum netolerancie a diskriminácie voči kresťanom v Európe pritom odsudzuje „rozšírený politický sekularizmus vo viacerých európskych krajinách“ a takzvanú sekulárnu netoleranciu, teda marginalizáciu a vylúčenie náboženstva a viery z verejnej sféry v mene sekularizmu:

„To kultivuje atmosféru neznášanlivosti, v ktorej niektorí kresťania čelia spoločenským či právnym problémom po tom, ako vyjadrili svoje presvedčenie. Mnohí kresťania sa preto rozhodli skrývať či zmierniť svoju vieru, aby sa vyhli negatívnym dôsledkom.“

Ako vystríhajú, neustála autocenzúra môže viesť mladých ľudí alebo tých, ktorí práve objavujú Krista, aby vieru opustili.

Výročná správa sa snaží vyvrátiť opakujúcu sa výhradu na tému, že kresťania nečelia diskriminácii, len strácajú svoje historické výsady. Aj keď tie autori ročenky nepopreli, objasnili, že nie sú ani diskriminačné, ani negatívne voči iným náboženstvám. Naopak, privilégiá vraj nesú silný pocit identity a tradície pre obyvateľstvo, vysvetlili. Odstránenie kresťanských symbolov a odňatie výsad súvisiacich s kresťanskou tradíciou je neprirodzený rozchod s históriou a identitou. Takéto činy možno použiť ako zbrane a viesť k nepriateľstvu a marginalizácii, dodávajú.