Pohon predných kolies mal vyriešiť krízu

Dánsky podnikateľ Jørgen Skafte Rasmussen (1878 – 1964) sa narodil v meste Nakskov a začiatkom 20. storočia sa usídlil v Nemecku. Založil alebo odkúpil mnoho firiem. Už pred prvou svetovou vojnou sa zaoberal aj výrobou parných vozidiel pomenovaných Dampf Kraft Wagen, podľa ktorých vznikol názov firmy DKW.

Najprv motocykle DKW

Geniálny konštruktér, ale neúspešný obchodník Hugo Ruppe presvedčil Rasmussena, aby vo svojej firme v Zschopau začal vyrábať namiesto parných strojov dvojtaktné spaľovacie motory, ktoré Ruppe vymýšľal a neustále zdokonaľoval. Najprv vyrábali pomocné motory na bicykle, koncom dvadsiatych rokov však Rasmussenova firma DKW vyrábala 60-tisíc jednostopových strojov ročne a stala sa najväčším výrobcom motocyklov na svete.

Ľudové auto

Už v roku 1928 Jørgen Skafte Rasmussen pripravoval výrobu ľahkého ľudového auta. Na jar predstavila značka DKW dvojmiestne auto P15 s dvoma núdzovými sedadlami v kufri. Dvojtaktný dvojvalec s výkonom 15 koní (11 kW) poháňal zadné kolesá. Rám karosérie bol z dreva a lepenky, povrch z koženky. Historici automobilizmu tu už vidia náznak hľadania alternatívnych materiálov namiesto drahej ocele na povrchové dielce karosérie, ktoré nakoniec vyústilo do bavlnenej živice. Nazvali ju Duroplast a preslávila sa vďaka výrobe auta značky Trabant.

Pohon predných kolies s motorom naprieč

V roku 1929 prišla svetová kríza a konštruktéri DKW pracovali na novom lacnom aute. Rasmussen vymyslel, že nové auto by pre zjednodušenie mohlo mať pohon predných kolies. Konštruktérom z DKW sa však nedarilo. Od roku 1928 Rasmussen vlastnil aj väčšinový podiel automobilky Audi v meste Zwickau, preto oslovil v októbri 1930 aj ich konštruktérov. Požiadal ich o urýchlený vývoj a dodal im motocyklový dvojtaktný, vodou chladený motor zo Zschopau. V Audi mali núdzu o zákazníkov, nový nápad ich motivoval a pustili sa do vývoja. Bola reálna nádej, že nové auto budú v Zwickau aj vyrábať. Do konca roku 1930 mali hotové tri prototypy, dva s motorom s objemom 500 ccm a jeden s objemom 350 ccm. Auto bolo postavené na ráme s dvoma pozdĺžnymi nosníkmi, kolesá niesli nad sebou naprieč umiestnené dvojice listových pier. Nebol čas na vývoj novej prevodovky, preto použili trojstupňovú motocyklovú. Pre jednoduchosť motor s prevodovkou umiestnili tak, ako im to najviac sedelo. Motor bol naprieč. Asi si to ani neuvedomovali, akú konštrukčnú či koncepčnú revolúciu tým spustili. Dnes, takmer o sto rokov neskôr, má toto usporiadanie absolútna väčšina áut. Dokonca ani predný pohon s motorom pozdĺžne sa takmer nevyskytuje, výnimkou je, paradoxne, Audi A4.

DKW Front F1 bolo čulé autíčko, podnikateľov syn Ove Rasmussen (1909 – 1995) s ním na prelome januára a februára 1931 úspešne pretekal na snehu v Garmisch-Partenkirchene. V polovici februára 1931 sa s autom zoznámili zástupcovia značky DKW v Norimbergu a o pár dní bola premiéra DKW Front 1 na autosalóne v Berlíne.

V máji 1931 už vyrobili 530 kusov DKW Front F1 a o mesiac neskôr bola značka DKW na druhom mieste v počte vyrobených áut v Nemecku po značke Opel. DKW Front F1 poháňal v rokoch 1931 až 1932 dvojvalec s objemom 584 ccm, s výkonom 18 k (13 kW) umiestneným naprieč za prednou nápravou v bloku s trojstupňovou prevodovkou. Auto malo rázvor 2,1 metra, dĺžku tri metre a pohotovostnú hmotnosť 450 kilogramov. Maximálna rýchlosť bola okolo 70 km/h a spotreba približne sedem litrov zmesi benzínu a oleja na 100 kilometrov. V jeseni 1931 prišla na trh predĺžená štvormiestna verzia s rázvorom 2,4 metra a dĺžkou 3,4 m. Vyrábali sa nakoniec všetky druhy karosérií, kabriolet, limuzíny aj dodávky s drevenou nadstavbou.

Na jar 1932 prišiel ešte väčší model F2. V lete 1932 dostal typ F2 voľnobežku. Dvojtaktný motor naprieč, pohon predných kolies, voľnobežku aj povrch karosérie z iného materiálu ako oceľ, dostal v roku 1957 aj Trabant. Mini prišlo o dva roky neskôr. Trabanty vyrábali do roku 1991 v Zwickau v tej istej výrobnej hale ako DKW Front F1. Bola to jediná hala na svete, v ktorej vyrábali autá nepretržite až 80 rokov. Jørgen Skafte Rasmussen v roku 1929 začal vyrábať aj chladničky pre domácnosť, bol iniciátorom vzniku koncernu Auto Union a v rokoch 1932 – 1934 bol členom predstavenstva. V roku 1935 z koncernu odišiel a po druhej svetovej vojne sa vrátil do Dánska, kde ako 86-ročný v Kodani zomrel.