Dobré a horšie správy o energiách. Na normál si však ešte počkáme

Použijem na to prevažne nástroje, ktoré som predstavil v októbrovom komentári Rukoväť hobby energoanalytika, a ktorými sa aj vy môžete tešiť (alebo strašiť) počas dlhých jesenných večerov.

Najskôr dobré plynové správy. Rýchle získavanie nových LNG kontraktov, úspory v spotrebe, ale v nemalej miere aj veľmi teplá jeseň prispeli k tomu, že 14. novembra bola priemerná naplnenosť zásobníkov v EÚ 95,5 percenta. Ešte unikátnejší je fakt, že aj v polovici novembra zásobníky zaznamenávali čistý prítok, pričom čistý odtok bežne začína už koncom októbra.

To sa prejavilo aj na cenách plynu. Decembrové futures sa v novembri ocitli aj pod úrovňou 100 eur a dodávky na rok 2023 sa v istých momentoch dali kúpiť aj pod 110 eur. Kto si však počkal na spotové ceny, ten ušetril najviac. Vďaka plným zásobníkom sa plyn na nasledujúci deň prvé jesenné týždne predával pod 50 eur. Trh je však veľmi citlivý – len čo trošku vonku prituhne, ceny idú svižne nahor. No s rýchlo pribúdajúcou LNG infraštruktúrou (v septembri nový terminál otváralo Holandsko, dodávať bude aj do Českej republiky) smerujú skúmavé pohľady už skôr na zimu 2023/2024.

Teraz tie horšie správy. V lete sa ceny elektriny ťahali za plynom ako káčer na šnúrke, na jeseň si však začínajú žiť svojím vlastným životom. Kým Brusel vymýšľal decoupling (oddelenie cien plynu a elektriny), spravil to zaň trh. Akurát skôr opačným smerom, než chcela EÚ. Do nemalej miery za to môže Francúzsko, kde sa nedarí spĺňať termíny reštartu mnohých jadrových reaktorov – aj vďaka preslávenej chuti Francúzov štrajkovať. Boli dni, keď sa januárová a februárová francúzska elektrina predávala za viac ako 800 eur za MWh. Cena elektriny na nasledujúce kvartály sa drží stále pomerne vysoko: na úrovni 200 až 400 eur za MWh v jednotlivých členských krajinách. No aj tu platí, že kto nekupuje na dlhodobé kontrakty a nakupuje zo dňa na deň na spote, výrazne šetrí.