Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj: Vyše 6 miliónov domácností je stále postihnutých výpadkami elektriny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok oznámil, že výpadky elektriny ešte trápia vyše šesť miliónov domácností na Ukrajine. Povedal to dva dni po mohutnom ruskom raketovom útoku cielenom na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

,,Dnes večer ešte pokračujú výpadky elektriny vo väčšine (ukrajinských) oblastí a v Kyjeve. Celkovo je nimi postihnutých vyše šesť miliónov odberateľov," povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore, zverejnenom na sociálnych sieťach.

Dodal, že počet domácností postihnutých výpadkami elektriny sa od stredy znížil ,,o polovicu".

Zelenskyj ďalej informoval, že výpadky prúdu zažíva okolo 600-tisíc odberateľov v hlavnom meste Kyjev, pričom medzi najviac postihnutými oblasťami je Odeská, Ľvovská, Vinnycká a Dnepropetrovská oblasť.

Systematické a cielené ruské útoky v posledných týždňoch položili energetickú infraštruktúru Ukrajiny na kolená. S prichádzajúcou zimou to vyvoláva strach zo vzniku zdravotnej krízy a z ďalšieho masového odchodu ľudí z krajiny trpiacej vojnou.

Ruská armáda začala sústredene útočiť na kritickú ukrajinskú infraštruktúru a zdroje výroby a prenosu elektrickej energie začiatkom októbra. Zatiaľ posledný raketový útok v stredu spôsobil po celej Ukrajine výpadky dodávok elektriny a vody. Dôsledky hlásili aj v susednom Moldavsku.

(tasr)

  |  

Ukrajina: V Kyjeve by do soboty mali obnoviť dodávky elektriny

Dodávky elektrickej energie v ukrajinskej metropole Kyjev sa vrátia na ,,takmer normálnu úroveň" v sobotu. Uviedol to v piatok poradca ministerstva energetiky Olexandr Charčenko. Citovala ho spravodajská stanica CNN, od ktorej TASR správu prevzala.

Riaditeľ Výskumného energetického centra Charčenko na brífingu povedal, že kľúčovým faktorom obnovenia dodávok elektriny v Kyjeve i celej Ukrajine je prevádzka troch fungujúcich jadrových elektrární v krajine.

,,Súdiac podľa situácie, naše jadrové elektrárne dosiahnu normálnu plánovanú kapacitu do dnešného večera. To bude znamenať, že sa vrátime k harmonogramom plánovaných odstávok a ľudia budú dostávať elektrinu minimálne 16 až 18 hodín denne," uviedol Charčenko.

,,Kyjev bude mať viac-menej normálne pokrytie elektrinou zajtra," spresnil s tým, že po ruských raketových útokoch je poškodená viac než polovica z ,,kľúčových zariadení" vysokonapäťovej prenosovej siete. V tejto súvislosti vyzval zahraničie na poskytnutie generátorov s cieľom zmierniť následky ďalších útokov.

Ukrajina je vo veľkej miere závislá od jadrovej energie. Pred februárovou inváziou Ruska vyrábalo 15 reaktorov jej štyroch atómových elektrární približne polovicu z elektriny v krajine, vyplýva z údajov Svetovej jadrovej asociácie (WNA).

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v piatok oznámila, že všetky ukrajinské jadrové elektrárne boli znova napojené na rozvodovú sieť. Od tej boli odpojené v dôsledku stredajšieho rozsiahleho raketového úderu Ruska na Ukrajinu, pripomenula agentúra Reuters.

(tasr)

  |  

Novým predsedom Socialistickej internacionály sa stal španielsky premiér Sánchez

Španielskeho premiéra Pedra Sáncheza v piatok v Madride vymenovali za nového šéfa Socialistickej internacionály (SI). Sánchez (50) prevzal funkciu od bývalého gréckeho premiéra Jorgosa Papandrea. TASR o tom informuje na základe správy prevzatej z tlačovej agentúry AFP.

Socialistická internacionála je medzinárodná organizácia politických strán, ktoré sa usilujú o nastolenie demokratického socializmu. Tvoria ju najmä socialistické a robotnícky orientované politické strany a organizácie.

O vymenovaní sa nehlasovalo, keďže Sánchez, ktorý od roku 2014 vedie Španielsku socialistickú robotnícku stranu (PSOE), bol jediným kandidátom. Delegátom povedal, že sa ujíma funkcie ,,s jediným zámerom - aby sa táto organizácia stala veľkou ideologickou platformou pre progresívne medzinárodné hnutie".

Sánchez, ktorý sa sám označuje za feministu a ktorého vládny kabinet tvoria prevažne ženy, ubezpečil svoje kolegyne, že ako šéf SI bude ,,bojovať za rodovú rovnosť". Predsedom SI sa stal rok pred parlamentnými voľbami v Španielsku, v ktorých podľa prieskumov nemá veľkú šancu na víťazstvo, analyzuje AFP.

,,Tento symbolický post by mohol byť pre Sáncheza spôsobom, ako získať späť uznanie španielskych voličov tým, že sa bude prezentovať ako vplyvná osobnosť na svetovej scéne," tvrdí Pablo Simón, politológ z Univerzity Karola III. v Madride.

,,Môže to byť aj tak, že plánuje využiť sieť medzinárodných kontaktov", ktorú mu tento post ponúka, aby ,,neskôr zohral významnú úlohu" vo vrcholnom svetovom orgáne," dodal Simón.

Aj bývalý portugalský premiér António Guterres viedol SI ešte predtým, ako sa v roku 2005 stal šéfom Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a v roku 2017 generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov.

(tasr)

  |  

Von der Leyenová volala so Zelenským: EÚ dá Ukrajine generátory a transformátory

Európska únia zintenzívni pomoc pre Ukrajinu a pomôže jej obnoviť, udržiavať a chrániť elektrickú sieť a vykurovanie. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová to oznámila v piatok po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. TASR prevzala správu z portálu britského denníka The Guardian.

Von der Leyenová potvrdila, že EÚ pripravuje pre Ukrajinu ,,čo najrýchlejšie" doručenie veľkých darov od jednotlivých členských štátov a z rezerv EK.

EÚ podľa nej poskytne 200 stredne veľkých transformátorov a veľký autotransformátor z Litvy, autotransformátor strednej veľkosti z Lotyšska a 40 generátorov s vysokým výkonom z rezerv EÚ v Rumunsku.

Každý z týchto generátorov ,,dokáže poskytovať nepretržitý elektrický prúd malej až stredne veľkej nemocnici", dodala von der Leyenová.

Informovala tiež, že v telefonáte so Zelenským vyjadrila ,,plnú solidaritu" EÚ s ukrajinským ľudom, ktorý musí znášať ,,zámerné a barbarské ostreľovanie" ukrajinskej civilnej infraštruktúry, nariadené ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

O vzájomnom telefonáte informoval aj prezident Zelenskyj na Twitteri. V tvíte uviedol: ,,S predsedníčkou EK sme diskutovali o iniciatíve na vývoz obilnín z Ukrajiny. Poďakoval som sa za obrovskú finančnú pomoc EÚ, za začatie práce na deviatom sankčnom balíku. Vyjadril som sa, že zavedenie cenového stropu na ruskú ropu by bol účinný nástroj. Debatovali sme aj o zaistení energetickej stability na Ukrajine."

(tasr)

  |  

Macron chce hovoriť s Bidenom o obavách EÚ zo stimulov pre americký priemysel

Francúzsky prezident Emmanuel Macron chce hovoriť o obavách Európy z dôsledkov amerických priemyselných dotácií a daňových úľav počas rokovaní s prezidentom Joeom Bidenom na budúci týždeň vo Washingtone. Vyhlásil to v piatok vysokopostavený francúzsky predstaviteľ, ktorý nechcel byť menovaný. TASR správu prevzala z AFP.

Macron poukáže na riziká pre európsku ekonomiku vyplývajúce z amerického zákona o redukcii inflácie (Inflation Reduction Act, IRA), ktorý Biden podpísal v auguste. A ,,vyvodí z rozhovorov potrebné závery pre nás ako Európanov", povedal vysoký poradca Macrona pod podmienkou zachovania anonymity.

Zákon, ktorý má urýchliť prechod USA na nízkouhlíkové hospodárstvo, obsahuje dotácie na zelenú energiu vo výške približne 370 miliárd USD (356,63 miliardy eur), ako aj zníženie daní na elektrické autá a batérie vyrobené v USA.

,,Nemôžeme riskovať ďalšiu deindustrializáciu v Európe v čase, keď sa snažíme o reindustrializáciu," povedal novinárom Macronov poradca. Najväčšie obavy podľa neho vyvoláva ,,repatriácia amerických investícií v Európe".

Macronova návšteva bude prvou zahraničnou štátnou návštevou od nástupu Bidena do úradu, keďže pandémia ochorenia COVID-19 obmedzila stretávanie.

Hoci podľa Macrona v zákone, ktorý sa považuje za jeden z Bidenových hlavných legislatívnych úspechov, nie je možné urobiť žiadne zásadné zmeny, dúfa, že sa mu podarí získať "výnimky" pre európsky priemysel.

,,Vieme si predstaviť, že americká administratíva bude súhlasiť s výnimkami pre určitý počet európskych priemyselných odvetví, možno rovnakým spôsobom, ako to robí v prípade Kanady a Mexika," dodal poradca.

Macron už dlho presadzuje zákon Buy Europe Act, ktorý by spotrebiteľom a vládam ponúkal stimuly a podporu pri nákupe zariadení vyrobených v Európskej únii (EÚ). Tento nápad však naráža na odpor krajín ako Holandsko a Nemecko, ktoré sa obávajú nákladov a vplyvu na obchod.

Priemyselná politika USA vyvolala napätie medzi Bruselom a Washingtonom. Krajiny Únie sú tiež frustrované z obrovských ziskov, ktoré generujú americkí exportéri energií vďaka dodávkam skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európy po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári.

,,Európa dáva a trpí najviac, pokiaľ ide o sankcie proti Rusku," povedal francúzsky predstaviteľ. ,,Vidíme riziko vzniku priepasti medzi Európou a Spojenými štátmi," dodal a zdôraznil potrebu novej ,,synchronizácie".

Macron by mal pricestovať do Washingtonu v utorok (29.11.) večer pred začiatkom dvojdňového oficiálneho programu, v rámci ktorého ho čaká vo štvrtok (1.12.) štátna návšteva v Bielom dome.

Vzťahy medzi Macronom a Bidenom vážne zasiahol už spor o dodávku ponoriek Austrálii v roku 2021, ale odvtedy došlo k ich obnoveniu, pričom obaja prezidenti sa pravidelne rozprávali a stretávali.

Macrona bude v USA sprevádzať početná delegácia ministrov a vedúcich predstaviteľov podnikateľskej sféry, pričom návšteva bude zahŕňať rozhovory o jadrovej energii a spolupráci vo vesmíre.

(tasr)

  |  

Lengvarský požiadal nemocnice o preplánovanie plánovanej starostlivosti

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) poslal riaditeľom nemocníc list, v ktorom im odporúča zvážiť všetky potrebné kroky na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti od 1. decembra. Na zabezpečenie lôžok ich žiada o preplánovanie pacientov objednaných na plánovanú zdravotnú starostlivosť. List má TASR k dispozícii.

Minister chce, aby nemocnice pokračovali v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pri liečbe onkologických pacientov, ako aj pri pacientoch, ktorým sa poskytuje dialyzačná alebo biologická liečba.

Požiadal tiež o vyčlenenie a zabezpečenie maximálnej kapacity lôžok pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktoré budú sledované prostredníctvom aplikácie e-Lôžko ako počas pandémie ochorenia COVID-19.

,,Verím, že spojením síl všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti prevádzkujúcich ústavné zdravotnícke zariadenia v rámci jednotlivých krajov zabezpečíme neodkladnú zdravotnú starostlivosť pre pacientov, ktorí ju budú vyžadovať," uviedol Lengvarský.

(tasr)