Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ceny motorových palív by mali podľa analytikov naďalej klesať

Ceny benzínov a nafty v minulom týždni klesli o viac ako tri percentá, pričom cena najpoužívanejšieho 95-oktánového benzínu sa znížila na 1,670 eura za liter a cena nafty na 1,804 eura za liter. Tento trend by mal pokračovať aj v nasledujúcom týždni najmä pre relatívne nízke ceny ropy a pokles cien na komoditnej burze v Rotterdame, zhodli sa analytici.

"Nateraz očakávame, že vzhľadom na vývoj na ropnom trhu by mohlo dôjsť opäť k zlacneniu pohonných látok, a to hlavne v tom prípade, ak sa ceny ropy budú ďalej držať pod 90–dolárovou hladinou," uviedla pre TASR analytička 365 bank Jana Glasová.

Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v januári sa v piatok (25.11.) ráno predával po 78,25 USD (75,15 eura) a januárový kontrakt na severomorskú ropnú zmes Brent sa predával po 85,41 USD za barel. Oba referenčné druhy ropy smerujú k tretiemu týždennému oslabeniu po sebe, keď od začiatku týždňa stratili okolo 2 %.

Aktuálnou príčinou poklesu cien ropy sú podľa hlavného ekonóma Trinity bank Lukáša Kovandu úvahy EÚ o zastropovaní cien ruskej ropy na úrovni 65 - 75 dolárov za barel, čo je výrazne viac ako boli pôvodné očakávania.

Strop má byť uplatňovaný prostredníctvom západných poisťovacích spoločností. Tým by malo byť zakázané poistiť tanker s ruskou ropou, pokiaľ bude jej predajná cena vyššia. "Čím je vyššia úroveň stropu, tým nižší tlak vyvoláva na rast cien ropy, pretože ruská odveta v podobe obmedzení dodávok by mala väčší vplyv pri nižšom strope," vysvetlil Kovanda.

Ruská ropa Ural sa už v súčasnosti obchoduje práve za ceny okolo úrovne stropu, ako ju navrhuje EÚ. Od začiatku novembra barel ropy Brent zlacnel takmer o desať dolárov, čo vytvára ďalší tlak na pokles ceny Uralu. Ten sa predáva v zľave približne 20 dolárov na barel oproti Brentu.

V súčasnosti sa tak podľa Kovandu predáva pravdepodobne mierne pod úrovňou stropu navrhnutého EÚ. Pod zlacňovanie ropy sa podľa Glasovej podpisujú aj obavy trhu, že sa v Číne začalo výraznejšie šíriť ochorenie COVID-19 a tamojšia vláda opäť zavádza protipandemické opatrenia a lockdowny.

"Trhy sa teda obávajú poklesu dopytu po rope, keďže Čína je jej najväčším dovozcom," uviedla analytička. Cena ropy je dlhodobo tlačená nadol aj obavami z recesie globálnej ekonomiky, ktorá by viedla aj k poklesu dopytu po nej.

Vývoj cien v ďalších týždňoch sa však nedá jednoznačne odhadnúť. "Vývoj na ropnom trhu bude závisieť hlavne od toho, ako budú trhy ďalej vnímať obavy z recesie globálneho hospodárstva, vývoj dopytu, lockdowny v Číne a začiatok zimnej vykurovacej sezóny. Neskôr, s príchodom vianočných sviatkov, ale môže rásť dopyt po pohonných látkach, keďže ľudia budú viac cestovať, čo môže opäť zatlačiť na rast cien," dodala Glasová.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusko zrejme ostreľuje Ukrajinu starými raketami bez jadrových hlavíc, tvrdí Londýn

Rusko pravdepodobne ostreľuje Ukrajinu staršími strelami, z ktorých odstránilo jadrové hlavice, uviedlo v sobotu britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na najnovšie poznatky britských tajných služieb. TASR informuje na základe správ agentúry Reuters a denníka The Guardian.

Ministerstvo obrany v Londýne uviedlo, že na voľne dostupných snímkach vidieť trosky zostrelenej ruskej riadenej strely vypálenej na Ukrajinu, ktorá bola podľa všetkého navrhnutá ešte v 80. rokoch ako nosič jadrových hlavíc. Ako dodalo, hlavica bola v prípade zostrelenej rakety pravdepodobne nahradené balastom.

Takto upravená strela bude stále spôsobovať škody prostredníctvom svojej kinetickej energie a nevyhoreného paliva. Je však nepravdepodobné, že dosiahne spoľahlivú účinnosť proti zamýšľaným cieľom, dodalo ministerstvo v svojej pravidelnej správe o priebehu vojny na Ukrajine na sociálnej sieti Twitter.

Rusko takmer určite dúfa, že takéto rakety budú fungovať ako návnady na odklonenie ukrajinskej protivzdušnej obrany, píše The Guardian. "Bez ohľadu na zámer Ruska, táto improvizácia poukazuje na úroveň vyčerpania ruských zásob rakiet dlhého doletu," dodal britský rezort obrany.

Ministerstvo obrany v Londýne od začiatku ofenzívy s odvolaním sa na poznatky svojich tajných služieb každodenne zverejňuje informácie o priebehu vojny na Ukrajine. Moskva v tejto súvislosti Londýnu vyčíta cielenú dezinformačnú kampaň.

(tasr, min)

Minúta  |  

O spájanie vysokých škôl mali záujem v Trnave, uviedol minister Horecký

O spájanie viacerých vysokých škôl do jedného celku mali záujem dve školy v Trnave. Uvažovali o tom aj školy v Košiciach. V rozhovore pre TASR to uviedol minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Ján Horecký.

"Prekvapuje ma opatrnosť vysokých škôl, respektíve postoj, že toto nie je najlepší nápad spájať sa," povedal Horecký. Poukázal pritom na vysoké školy vo svete, ktoré sa spájajú a vytvárajú jednu školu. Následne táto škola, ktorá vznikla zlúčením dvoch alebo viacerých škôl, dokáže podľa Horeckého efektívnejšie dosahovať svoje ciele a má aj lepšie výsledky vo vede a výskume.

Horecký by veľmi chcel, aby Slovensko bolo inšpiratívnou krajinou, ktorá prinesie do Európy veci, ktoré chýbajú. "To, aby boli školy úspešné, môžu dosiahnuť aj tým, že sa spoja," povedal. Minister by vysokým školám doprial, aby hľadali spoločné dobro nielen pre seba, ale aj pre krajinu.

Koncom augusta ministerstvo školstva v rámci plánu obnovy vyhlásilo výzvu na podporu strategického rozvoja vysokých škôl, ktorej cieľom je podporiť spájanie vysokých škôl, budovanie integrovanej infraštruktúry, ako aj komplexnú modernizáciu výskumnej, vzdelávacej a ubytovacej infraštruktúry.

"Partnerské vysoké školy, ktoré majú záujem spájať sily a zlúčiť sa či splynúť do jednej spoločnej inštitúcie, sa môžu uchádzať o prostriedky vo výške do 60 miliónov eur na jednu žiadosť. Na výzvu je celkovo alokovaných 120 miliónov eur bez DPH z plánu obnovy," uvádza sa na webe Plánu obnovy a odolnosti SR. Výzva umožňuje vysokým školám najmä obnoviť a modernizovať svoje budovy. Okrem toho aj kúpiť pozemky a nehnuteľnosti alebo vybudovať nové spoločné priestory či vonkajšie areály.

(tasr, min)

Minúta  |  

Káčer si uctil obete hladomoru v Ukrajine z obdobia Sovietskeho zväzu

Šéf slovenského rezortu diplomacie Rastislav Káčer si v sobotu uctil pamiatku obetí hladomoru, ktorý si najmä na území dnešnej Ukrajiny medzi rokmi 1932 a 1933 vyžiadal mnohé ľudské životy. Urobil tak pri príležitosti Dňa spomienky na obete hladomoru. TASR o tom informovali z komunikačného odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

"Hoci utrpenie počas hladomoru bolo nesmierne, nedokázalo zlomiť ducha ukrajinského národa. Podobnú odvahu Ukrajincov vidíme aj dnes, napriek tomu, že čelia vojenskej agresii, deportáciám a ničeniu ich majetku," zdôraznil Káčer s tým, že Rusko sa nedokázalo vyrovnať s minulosťou sovietskej diktatúry a opäť používa hlad ako zbraň. "Znovu sú to nevinní ľudia, ktorí sú ohrození nedostatkom potravín, a to predovšetkým na Blízkom východe či v Afrike," vyhlásil minister.

Zopakoval, že civilizovaný svet takéto konanie odsudzuje. Podľa šéfa slovenskej diplomacie je dôležité vyvinúť maximálne úsilie, aby sa zabránilo podobným tragédiám. Pripomenul úlohu svetového spoločenstva pri sprostredkovaní takzvanej obilnej dohody, ktorá umožnila vývoz potravín z ukrajinských prístavov, či úlohu Európskej únie pri spustení takzvaných koridorov solidarity, ktoré vedú aj cez Slovensko.

Ministerstvo priblížilo, že hladomor v Ukrajine a iných častiach Sovietskeho zväzu vyvolala politika diktátora Josifa Stalina. Komunistický režim spôsobil smrť niekoľkých miliónov Ukrajincov, väčšinou roľníkov a ich rodín, ktorí odporovali násilnej kolektivizácii poľnohospodárstva. Odhady počtu obetí sa rôznia, zväčša sa pohybujú od tri a pol do desiatich miliónov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Zelenskyj prekvapivo kritizoval starostu Klička pre núdzové centrá v Kyjeve

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prekvapivo skritizoval v piatok starostu Kyjeva Vitalija Klička za nedostatočnú prácu v súvislosti so zriaďovaním núdzových centier na pomoc obyvateľom, ktorí sú v dôsledku ruských útokov bez elektriny a tepla. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Po ničivom ruskom ostreľovaní ukrajinskej energetickej infraštruktúry Ukrajina zriadila tisícky takzvaných "centier neporaziteľnosti", kde majú ľudia prístup k teplu, vode či internetovej a mobilnej sieti.

Vo svojom pravidelnom videoposolstve v noci na sobotu však Zelenskyj poznamenal, že Kličko a predstavitelia jeho úradu nevynaložili dostatočné úsilie na pomoc obyvateľom. "Žiaľ, miestne úrady nepostupovali dobre vo všetkých mestách. Sťažnosti sú najmä v Kyjeve… Mierne povedané, je potrebné toho urobiť viac," povedal s tým, že úroveň dostupných služieb v Kyjeve nie je postačujúca.

"Prosím, venujte tomu pozornosť – ľudia v Kyjeve potrebujú viac podpory… mnohí sú bez prúdu 20 alebo dokonca 30 hodín. Od úradu starostu očakávame kvalitnú prácu," uviedol. Zelenskyj tiež kritizoval tých, ktorí podľa neho klamali vo svojich oficiálnych správach, podrobnosti však neuviedol. Doteraz bolo zriadených viac než 4 000 takýchto centier.

Zo strany Zelenského išlo o nezvyčajné výroky, pretože sa počas vojny snažil pestovať obraz národnej jednoty a zvyčajne na adresu svojich predstaviteľov nešetrí chválou, všíma si agentúra Reuters. Vitalij Kličko (51), bývalý boxerský šampión, bol za starostu Kyjeva zvolený v roku 2014. Jeho úrad na Zelenského vyjadrenia doposiaľ bezprostredne nereagoval.

(tasr, min)

Minúta  |  

Musk podporí za prezidenta Trumpovho rivala DeSantisa, ak bude kandidovať

Miliardár Elon Musk by v prezidentských voľbách v USA podporil republikánskeho guvernéra Floridy Rona DeSantisa, ak by sa ten rozhodol kandidovať. Musk to napísal v piatok na Twitteri, informuje agentúra Reuters.

Jediným republikánskym uchádzačom o prezidentský úrad je zatiaľ bývalý šéf Bieleho domu Donald Trump, ktorý svoju kandidatúru ohlásil krátko po novembrových voľbách do amerického Kongresu. O znovuzvolenie sa bude pravdepodobne uchádzať aj súčasný demokratický prezident Joe Biden.

Pozorovatelia považujú za možného vyzývateľa Trumpa aj Rona DeSantisa, ktorého označujú za "stúpajúcu hviezdu" Republikánskej strany. Konzervatívec DeSantis v novembrových voľbách obhájil svoj mandát floridského guvernéra s takmer 20-percentným náskokom, čo mu podľa komentátorov poskytlo dobrú pozíciu pre prípadnú prezidentskú kandidatúru.

Guvernér Floridy však takéto rozhodnutie zatiaľ neoznámil a nie je jasné, či ho naozaj zvažuje. Donald Trump ho však už od takéhoto kroku verejne odrádzal, pričom mu pohrozil aj zverejnením bližšie nešpecifikovaných kompromitujúcich informácií.

"V prezidentských voľbách v roku 2024 by som preferoval rozumného a centristického kandidáta. Pôvodne som dúfal, že by takáto mohla byť Bidenova vláda, ale zatiaľ som v tomto smere sklamaný," napísal v piatok Elon Musk na svojej sociálnej sieti Twitter.

Zároveň odpovedal "áno" na otázku, či by vo voľbách v roku 2024 podporil Rona DeSantisa. Už pred niekoľkými mesiacmi Musk vyjadril presvedčenie, že DeSantis by v prezidentských voľbách poľahky porazil Joea Bidena.

Miliardár Musk v minulosti podporoval demokratického prezidenta Baracka Obamu a v posledných prezidentských voľbách dal podľa vlastných slov "neochotne" prednosť Bidenovi pred Trumpom. Pred nedávnymi voľbami do Kongresu Musk vyzval Američanov, aby v rámci vyvažovania vplyvu oboch hlavných politických strán hlasovali za republikánskych kandidátov.

Podľa nového prieskumu, ktorý bol zverejnený tento týždeň, by Trump v republikánskych prezidentských primárkach porazil DeSantisa s vysokým 30-percentným náskokom. V samotných voľbách by potom nad Trumpom so štvorpercentným náskokom zvíťazil Biden, vyplýva z prieskumu univerzity Emerson College, informuje stanica CNBC.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.