Voči iránskemu raperovi, ktorý podporil pokračujúce protivládne protesty, boli vznešené obzvlášť závažné obvinenia a hrozí mu trest smrti. Oznámili to v nedeľu iránske justičné orgány, píše agentúra AFP.
Viaceré ľudskoprávne organizácie so sídlom v USA v sobotu uviedli, že s opozične orientovaným raperom Túmadžom Sálehím, sa už začal súdny proces, pričom si nemohol zvoliť ani obhajcu podľa vlastného výberu. Sálehího rodina sa obáva, že je v ohrození života.
Voči raperovi, ktorý skladá piesne kritické voči iránskemu islamskému režimu, boli vznesené obvinenia zo šírenia ,,skazenosti na Zemi". Ide o jedno z najvážnejších obvinení, aké možno vzniesť na základe iránskych zákonov, a za ktoré hrozí najvyšší trest.
,,Proces sa ešte nezačal, ale obvinenie voči Túmadžovi Sálehímu už bolo vypracované," vyhlásil súdny hovorca v stredoiránskej provincii Isfahán, kde sa celý prípad rieši.
Okrem šírenia morálnej skazenosti je obvinený aj z rozširovania lží, protištátnej propagandy, podnecovania násilia a z vytvorenia a riadenia nelegálnych skupín, ktoré chceli narušiť bezpečnosť Iránu v spolupráci s vládou nemenovanej ,,nepriateľskej" krajiny.
Iránske justičné orgány uvádzajú, že od septembra, keď Iráne vypukla vlna protestov, boli vznesené obvinenia už voči 2-tisíc osobám. Podľa úradu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva bolo zatknutých už približne 14-tisíc ľudí.
V súvislosti s protestmi už bolo vynesených šesť rozsudkov smrti. Podľa organizácie Amnesty International aktuálne súdia najmenej 21 osôb, ktorým za vznesené obvinenia hrozia tresty smrti obesením.
Protesty v Iráne vypukli po tom, ako vo väzbe mravnostnej polície zomrela mladá Kurdka Mahsá Amíniová. Irán označuje protesty za násilné nepokoje podnecované západnými nepriateľmi islamskej republiky.
Raper Sálehí zmizol koncom októbra a o niekoľko dní nato iránske štátne médiá zverejnili video, na ktorom sa zatknutý hudobník priznával ku svojím pochybeniam. Podľa aktivistov išlo o vynútené priznanie.
K Sálehího zadržaniu došlo niekoľko dní po tom, ako v rozhovore pre kanadskú televíziu označil iránske vedenie za ,,mafiu", ktoré je odhodlané zničiť aj celý národ, aby si udržalo ,,moc, peniaze a zbrane".
Opozičná SaS nepodporí v parlamente súčasný návrh budúcoročného štátneho rozpočtu. V nedeľnej diskusnej relácii TA3 v politike to povedala poslankyňa Národnej rady (NR) SR Mária Kolíková (SaS). Návrh rozpočtu nepodporia ani nezaradení poslanci parlamentu pôsobiaci v Hlase-SD, zopakoval v relácii šéf strany Peter Pellegrini.
Návrh štátneho rozpočtu považuje Kolíková za nezodpovedný. "Nechceme, aby sme išli do zadlženia štátu, z ktorého sa nikdy nevymaníme," zdôraznila. Kritizuje, že súčasťou návrhu nie sú výdavkové limity, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo v pláne obnovy. Tiež veľký balík finančných prostriedkov vo všeobecnej pokladničnej správe. "Za takýto zákon nemôžeme zahlasovať," povedala v relácii.
Aj podľa Pellegriniho je návrh budúcoročného rozpočtu zostavený nezodpovedne. "Ak vláda nevie vládnuť, nech príde za opozíciou, nech sa dohodneme na termíne predčasných volieb a garantujeme vám, že nájdeme riešenie na všetko," podotkol predseda Hlasu-SD s tým, že ide o rozpočet, ktorý narába s dvakrát vyššou sumou ako za jeho vlády.
Kauza Kažimír
Kolíková v relácii nekonkretizovala, či podporí v parlamente návrh na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO). Potvrdila, že členovia poslaneckého klubu SaS majú pri hlasovaní takzvanú zelenú kartu. Odmietla prípadnú spoluprácu liberálov so Smerom-SD a fašistickými stranami. Naznačila, že SaS nevylučuje prípadnú povolebnú spoluprácu s Hlasom-SD.
Diskutujúci sa venovali aj opätovnému obvineniu guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kažimíra z prečinu podplácania. "Vyzývam ho, nech zostane na svojej stoličke," povedal šéf Hlasu-SD. Podľa Kolíkovej je rozhodnutie v rukách guvernéra, keďže bremeno obvinenia sa dotýka celej inštitúcie.
Pellegrini k lekárom: Vláda vie konať len pod tlakom
Nezaradení poslanci pôsobiaci v Hlase-SD tiež podporia v parlamente všetky návrhy, ktoré vzídu zo sobotnej (26. 11.) dohody vlády s lekárskymi odborármi, avizoval Pellegrini. Kolíková zas vníma dohodu vlády s Lekárskym odborovým združením (LOZ) za nevyhnutnosť pre plnohodnotné poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
"Ukázalo sa, že ak má táto vláda niečo normálne spraviť, je to pod systematickým a silným tlakom," zdôraznil Pellegrini. Kritizoval, že vláda nechala občanov Slovenska dlho v neistote, lebo "požiadavky lekárov boli na stole od augusta". Myslí si, že ak by vláda rokovala s odborármi skôr, mohol byť pre ňu kompromis z finančného hľadiska menej bolestivý.
Podľa Kolíkovej proces dohody blokoval minister financií Igor Matovič (OĽANO). "Je zrejmé, že Igor Matovič bol prekážkou, aby došlo k normálnemu jednaniu," vyhlásila. Hovorí o zákernom štýle vedenia politiky z jeho strany. Kolíková tvrdí, že platy lekárov sa mali riešiť už skôr. Situáciu považuje za precedens, že bez nátlakových akcií nie je možná dohoda s vládou na zabezpečení "normálneho chodu štátu a kľúčových profesií."
Nezaradení poslanci pôsobiaci v Hlase-SD podporia v parlamente všetky návrhy, ktoré vzídu zo sobotnej (26. 11.) dohody vlády s lekárskymi odborármi. V diskusnej relácii TA3 V politike to avizoval šéf Hlasu-SD Peter Pellegrini. Poslankyňa parlamentu Mária Kolíková (SaS) vníma dohodu vlády s Lekárskym odborovým združením (LOZ) za nevyhnutnosť pre plnohodnotné poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
,,Ukázalo sa, že ak má táto vláda niečo normálne spraviť, je to pod systematickým a silným tlakom," zdôraznil Pellegrini. Kritizoval, že vláda nechala občanov Slovenska dlho v neistote, lebo ,,požiadavky lekárov boli na stole od augusta". Myslí si, že ak by vláda rokovala s odborármi skôr, mohol byť pre ňu kompromis z finančného hľadiska menej bolestivý.
Podľa Kolíkovej proces dohody blokoval minister financií Igor Matovič (OĽANO). ,,Je zrejmé, že Igor Matovič bol prekážkou, aby došlo k normálnemu jednaniu," vyhlásila. Hovorí o zákernom štýle vedenia politiky z jeho strany. Kolíková tvrdí, že platy lekárov sa mali riešiť už skôr. Situáciu považuje za precedens, že bez nátlakových akcií nie je možná dohoda s vládou na zabezpečení ,,normálneho chodu štátu a kľúčových profesií."
Mesto Kryvyj Rih na juhu Ukrajiny sa stalo terčom ruského raketového útoku, uviedli v nedeľu tamojšie úrady. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.
Šéf miestnej oblastnej vojenskej správy Valentyn Rezničenko na platforme Telegram spresnil, že dve ruské rakety zničili v meste objekt dopravnej infraštruktúry v nedeľu v ranných hodinách, podrobnosti však neuviedol.
Vojenská správa vyzvala miestnych obyvateľov, aby sa ukryli v bombových krytoch. Letecký poplach bol vyhlásený aj v niekoľkých ďalších oblastiach na východe a juhu Ukrajiny, píše DPA.
Nikopolský okres severne od rieky Dneper bol podľa ukrajinských zdrojov takisto zasiahnutý raketami a delostrelectvom.
V noci na nedeľu zasiahli dve strely aj statok na okraji juhoukrajinského mesta Záporožie, uviedla ukrajinská armáda.
Ruská invázia na Ukrajinu sa začala 24. februára a Moskva odvtedy vyhlásil štyri oblasti na východe a juhu Ukrajiny za súčasť ruského územia. Bojové línie sa v uplynulých týždňoch zmenili len v malej miere, všíma si DPA.
20:41 Generálny prokurátor: Ruské útoky na energetickú sieť Ukrajiny sú genocídou
Útoky Ruska na ukrajinskú energetickú infraštruktúru sa rovnajú genocíde, tvrdí ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin. Cieľom úderov na kľúčové zariadenia v krajine je totiž podľa neho "celý ukrajinský národ", pričom Moskva sa tým usiluje prinútiť Kyjev ku kapitulácii. Kostin to povedal v nedeľu v rozhovore pre spravodajskú stanicu BBC News.
19:49 Lukašenko vyzval Ukrajinu, aby si nekládla podmienky pre rokovania s Ruskom
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v nedeľu povedal, že Kyjev robí "chybu", keď si kladie podmienky na to, aby začal rokovať s Ruskom. Podľa Lukašenka práve kladenie podmienok začatie takýchto rokovaní znemožňuje. "Chyba Ukrajincov, (ukrajinského prezidenta) Volodymyra Zelenského, je v tom, že porušujú typické princípy vyjednávacieho procesu. Obzvlášť pri rozhovoroch s obrovským Ruskom. Nuž, nemôžete si klásť podmienky vopred," povedal Lukašenko. "Sadnite si k rokovaciemu stolu a (až) tam predložte všetky podmienky. A druhý typický princíp (vyjednávania) - kompromisy," dodal bieloruský prezident.
18:25 Rusko: Aktivisti vrátane matiek vojakov spustili petíciu za odsun z Ukrajiny
Skupina matiek ruských vojakov sa pridala k hnutiu aktivistov a spoločne v nedeľu spustili internetovú petíciu žiadajúcu stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny. Za iniciatívou stojí ruské Feministické protivojnové združenie (FAS). Iniciatíva je adresovaná predsedníčkam výborov zaoberajúcich sa otázkami rodiny a sociálnych vecí v ruskej Štátnej dume aj Rade federácie. Petíciu do nedele 17.30 h SEČ podpísalo 2000 ľudí. "Už deväť mesiacov prebieha takzvaná špeciálna vojenská operácia, ktorá prináša skazu, zármutok, krv a slzy. Naše srdcia znepokojuje všetko, čo sa deje na Ukrajine a v Rusku. Bez ohľadu na to, akej sme národnosti, náboženstva alebo aké máme sociálne postavenie, spája nás - matky Ruska - jedna túžba: žiť v mieri a harmónii, vychovávať naše deti pod pokojnou oblohou a nebáť sa o ich budúcnosť," píše sa v petícii.
17:42 Belgický premiér navštívil vojnou zničené ukrajinské mestá
Belgický premiér Alexander De Croo a belgická ministerka zahraničných vecí Hadja Lahbibová v nedeľu spoločne navštívili ukrajinské mestá Boroďanka a Buča. "Brutalita tejto ruskej vojny sa zdá byť úplne neskutočná," poznamenal De Croo pri pohľade na bojisko. Premiér a jeho delegácia si v Boroďanke prezreli škody spôsobené raketovou paľbou a leteckými útokmi Moskvy, následne sa zastavili pred dielom britského streetartového umelca Banksyho vytvoreným na stene zničenej budovy. "Je to dojímavý pohľad. Žili tu stovky ľudí a desiatky z nich zomreli. Nie sú tu žiadne vojenské zariadenia - Rusi ostreľovali obytné oblasti," povedal De Croo. Belgická delegácia sa potom presunula do Buče, kde sa po stiahnutí ruských okupantov z danej oblasti v apríli našli stovky tiel zastrelených civilistov. "Bežní obyvatelia vrátane detí boli bezdôvodne zavraždení. Toto zločinné konanie môžeme len odsúdiť. Musíme však myslieť aj na obnovu a nastolenie mieru," vyhlásila Lahbibová.
15:29 Británia: Je nepravdepodobné, že Rusko v Doneckej oblasti dosiahne prielom
Ruské sily utrpeli ťažké straty počas bojov v centrálnej časti Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a je nepravdepodobné, že by tam dosiahli prielom, uviedlo v nedeľu britské ministerstvo obrany. Ministerstvo ďalej uviedlo, že územie v okolí obce Pavlivka a mesta Vuhledar na východe Ukrajiny bolo počas uplynulých dvoch týždňov dejiskom "intenzívnych bojov". "Rusko aj Ukrajina majú pre tento sektor vyčlenené značné sily, pričom ruská námorná pechota utrpela ťažké straty," uviedol. rezort. O spomínané územie sa podľa neho vedú ťažké boje. Je to čiastočne z toho dôvodu, že Rusko toto územie považuje za potenciálny štartovací bod pre budúci väčší postup s cieľom dobyť zvyšok Doneckej oblasti ovládanej Ukrajinou. "Je však nepravdepodobné, že by Rusko dokázalo sústrediť dostatočne kvalitné sily na dosiahnutie operačného prielomu," dodalo ministerstvo.
13:06 Armáda nemá ponožky, trenírky ani lekárov, vraví nacionalista Sluckij
Líder populistickej Liberálnodemokratickej strany Ruska a predsedu výboru pre zahraničné vzťahy v dolnej komore parlamentu, Leonid Sluckij na sobotňajšom stretnutí s matkami mobilizovaných vojakov uviedol, že ruská armáda trpí viacerými problémami. "Musíme pochopiť, že nás sleduje celý svet. Sme najväčší štát a keď nemáme ponožky, trenírky, lekárov, inteligenciu, komunikáciu, alebo sa jednoducho nestaráme o naše deti, vynárajú sa otázky, na ktoré sa bude veľmi ťažko odpovedať,“ skonštatoval Sluckij. Komentáre boli nezvyčajným verejným priznaním problémov v armáde, ktorá na bojisku utrpela sériu neúspechov.
11:55 Ruské rakety zasiahli mesto Kryvyj Rih na juhu krajiny
Mesto Kryvyj Rih na juhu Ukrajiny sa stalo terčom ruského raketového útoku, uviedli v nedeľu tamojšie úrady. Šéf miestnej oblastnej vojenskej správy Valentyn Rezničenko na platforme Telegram spresnil, že dve ruské rakety zničili v meste objekt dopravnej infraštruktúry v nedeľu v ranných hodinách, podrobnosti však neuviedol. Vojenská správa vyzvala miestnych obyvateľov, aby sa ukryli v bombových krytoch. Letecký poplach bol vyhlásený aj v niekoľkých ďalších oblastiach na východe a juhu Ukrajiny, píše DPA.
11:08 Estónsky minister: Ruská hrozba sa po deviatich mesiacoch vojny nezmenšila
Rusko nie je ani po deviatich mesiacoch vojny na Ukrajine zásadne oslabené a hrozba, ktorú predstavuje pre západné krajiny, sa nijako nezmenšila. Počas návštevy Berlína to uviedol estónsky minister obrany Hanno Pevkur. "Povedzme to úprimne a jasne: ruské námorníctvo a letectvo, je viac-menej také veľké, ako bolo pred vojnou," povedal šéf estónskeho rezortu obrany. Ruské pozemné jednotky síce podľa neho prišli v priebehu bojov na Ukrajine o značnú časť svojej sily. Skôr či neskôr, ale zrejme v kratšom časovom horizonte, však budú opäť rovnako početné ako pred vypuknutím vojny, alebo možno ešte početnejšie, uviedol Hanno Pevkur.
10:00 Do Poľska prišlo od začiatku vojny už osem miliónov utečencov z Ukrajiny
Na územie Poľska vstúpilo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu už 8,01 milióna ukrajinských utečencov. Informovala o tom v nedeľu ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž (SG), podľa ktorej sa za rovnaké obdobie vrátilo na Ukrajinu 6,19 milióna osôb.
09:18 V Kyjeve pretrvávajú výpadky elektriny; čaká sa silné sneženie a mráz
Silné sneženie s teplotami pod bodom mrazu sa očakáva v priebehu nedele v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev, kým milióny ľudí v ukrajinskej metropole i jej okolí stále majú nedostatočné dodávky elektriny a tepla. Štátna spoločnosť Ukrenerho, ktorá prevádzkuje elektrickú prenosovú sústavu, v sobotu uviedla, že výrobcovia elektriny dokázali pokryť len tri štvrtiny potrieb spotreby, čo si vyžiadalo obmedzenia a výpadky v celej krajine. Stredajšie ruské bombardovanie spôsobilo doposiaľ najhoršie škody na energetickej infraštruktúre a milióny ľudí na Ukrajine zostali bez svetla, vody a tepla.
03:22 Ukrajina obvinila Rusko z používania genocídnej taktiky
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v sobotu obvinilo Rusko z používania genocídnej taktiky a snáh zlikvidovať ukrajinský národ. Ukrajina si v týchto dňoch pripomína 90. výročie začiatku hladomoru zo stalinistickej éry, známeho ako Holodomor, ktorý v rokoch 1932-33 zabil milióny Ukrajincov. "Pri príležitosti 90. výročia Holodomoru na Ukrajine v rokoch 1932-1933 sleduje ruská genocídna agresívna vojna rovnaký cieľ ako počas genocídy v rokoch 1932-1933: likvidáciu ukrajinského národa a jeho štátnosti," uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.
SOBOTA
21:49 V Chersone od oslobodenia zahynulo 32 civilistov
Celkovo 32 civilistov zahynulo v juhoukrajinskom Chersone od 9. novembra, keď sa z mesta stiahli ruské jednotky a prišli tam ukrajinskí vojaci, oznámil v sobotu šéf ukrajinskej polície Ihor Klymenko. Väčšinu z obetí podľa neho zabili ruské rakety. Len 24. novembra vypálili Rusi na Cherson 17 rakiet, ktoré podľa slov Klymenka zabili sedem ľudí a zranili 21 osôb.
19:14 Francúzsko poskytne šesť miliónov eur na podporu vývozu ukrajinského obilia
Francúzsko poskytne prostredníctvom Svetového potravinového programu (WFP) ďalších šesť miliónov eur na podporu vývozu obilia z Ukrajiny do Jemenu a Sudánu. Oznámil to v sobotu francúzsky prezident Emmanuel Macron. "Najslabšie krajiny nesmú platiť za vojnu, ktorú nechceli," uviedol Macron vo videu zverejnenom na svojom konte na Twitteri pri príležitosti 90. výročia hladomoru, ktorý na Ukrajine vyvolal vtedajší sovietsky diktátor Josif V. Stalin.
17:34 Ukrajina a Rusko si v sobotu opäť vymenili vojnových zajatcov
V rámci výmeny bolo prepustených 12 Ukrajincov a deväť Rusov. Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak oznámil, že medzi 12 prepustenými Ukrajincami sú aj traja civilisti. Domov sa podľa jeho slov vracajú aj vojaci, ktorí pred Rusmi bránili Mariupol, Černobyľskú atómovú elektráreň či Hadí ostrov. "Za posledný týždeň sa nám podarilo dostať nazad 98 Ukrajincov… Snažíme sa o prepustenie všetkých našich občanov. Nezastavíme sa," dodal Jermak.
16:27 Poľsko poskytne Ukrajine 20 miliónov dolárov na podporu vývozu obilia do Afriky
Poľský premiér Mateusz Morawiecki v sobotu uviedol, že Poľsko poskytne Ukrajine sumu 20 miliónov dolárov na podporu vývozu ukrajinského obilia do Afriky. "Chceme podporovať vývoz obilia z Ukrajiny do Afriky a na Blízky východ," uviedol Morawiecki v Kyjeve na konferencii s názvom Obilie z Ukrajiny - statočnosť kŕmi planétu. Poľský premiér vo svojom prejave tiež obvinil Rusko z podnecovania globálnej potravinovej krízy. "Rusko to dnes chce urobiť s Afrikou a Blízkym východom… Vyhladovať svet a získať nad ním kontrolu," podotkol.
16:01 Kličko po kritike od Zelenského vyzval na súdržnosť
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko varoval v sobotu po kritických vyjadreniach zo strany ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pred politickým sporom. "Kľúčom k úspechu Ukrajiny po útoku Ruska je súdržnosť, národná i politická," povedal Kličko pre noviny Bild am Sonntag. "Naďalej musíme spoločne dbať na to, aby sme chránili krajinu a infraštruktúru," podotkol ďalej starosta Kyjeva. Zelenskyj prekvapivo skritizoval v piatok Vitalija Klička za pomalosť v práci v súvislosti so zriaďovaním núdzových centier na pomoc obyvateľom, ktorí sú v dôsledku ruských útokov bez elektriny a tepla.
15:07 Vojnové zločiny na Ukrajine budú témou ministerskej schôdzky G7 v Berlíne
Ministri spravodlivosti skupiny G7 chcú na nadchádzajúcej schôdzke v nemeckej metropole Berlín podporiť snahu o vyšetrovanie a potrestanie vojnových zločinov na Ukrajine. "Budeme hovoriť predovšetkým o otrasných vojnových zločinoch, ku ktorým dochádza na území Ukrajiny a ktoré chceme stíhať a trestať," povedal nemecký spolkový minister spravodlivosti Marco Buschmann v sobotu vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Twitter. Schôdzka šéfov rezortu spravodlivosti skupiny G7 sa v nemeckej metropole uskutoční v pondelok a v utorok.
14:06 Lídri krajín EÚ na výročie hladomoru podporili Ukrajinu, niektorí prišli osobne
Európski lídri v sobotu opätovne prisľúbili podporu Ukrajine, a to pri príležitosti 90. výročia začiatku hladomoru z rokov 1932 – 33, ktorý postihol milióny Ukrajincov. Do Kyjeva v sobotu pricestovalo niekoľko európskych predstaviteľov. Podľa poľských a litovských médií boli na Ukrajine premiéri oboch týchto členských krajín EÚ na rokovaniach, ktoré sa týkali najmä možnej novej vlny migrácie z Ukrajiny v priebehu nadchádzajúcej zimy. Na návšteve Kyjeva bol aj belgický premiér Alexander de Croo – prvýkrát od konca februára, keď Rusko vojensky napadlo Ukrajinu. Do Kyjeva v sobotu pricestovala aj maďarská prezidentka Katalin Nováková.
13:46 Ruská raketa zasiahla obytnú štvrť v Dnipre
Najmenej šesť ľudí utrpelo v sobotu zranenia, keď ruská raketa zasiahla obytnú štvrť v ukrajinskom meste Dnipro. Oznámil to gubernátor ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko. Podľa gubernátora dopad rakety čiastočne zničil sedem súkromných rodinných domov a spôsobil požiar. Jednu zranenú ženu museli v kritickom stave previezť do nemocnice. Primátor Dnipra Borys Filatov ubezpečil, že pri ruskom útoku nebola poškodená mestská infraštruktúra ani komunikačné zariadenia. Varoval však pred výpadkami elektrického prúdu v dôsledku automatického vypnutia viacerých transformačných staníc.
12:50 V Kyjeve plánujú obnoviť komunikačné spojenia a dodávky vody do 24 hodín
„Do 24 hodín je plánované ukončenie všetkých opráv. Dodávky vody, tepla a komunikácie sa vrátia do bežnej prevádzky. Elektrina bude dodávaná v súlade s harmonogramami stabilizačných odstávok,“ uviedla na Telegrame mestská vojenská správa v Kyjeve.
12:36 V Chersone obnovili dodávky elektriny
V juhoukrajinskom meste Cherson, z ktorého sa pred vyše dvoma týždňami stiahli ruské okupačné jednotky, obnovili dodávky elektrickej energie. Oznámil to v sobotu zástupca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko, ktorého citovala agentúra Reuters. "Najskôr dodávame elektrinu zariadeniam kritickej mestskej infraštruktúry a potom okamžite odberateľom v jednotlivých domácnostiach," napísal Tymošenko na sociálnej sieti Telegram, informuje TASR. Ruská armáda pred svojím ústupom zničila miestnu infraštruktúru do tej miery, že mesto zostalo bez dodávok elektriny, vody a kúrenia. Miestni obyvatelia musia čakať v radoch na prídely potravín, vody a pomoci.
11:56 V Kyjeve je naďalej bez elektriny 130.000 ľudí
Po piatkových rozsiahlych útokoch zo strany Ruska bolo v sobotu v ukrajinskej metropole Kyjev bez elektriny 130.000 ľudí. Dodávky prúdu by mali podľa úradov obnoviť do 24 hodín. Dodávky vody už v ukrajinskom hlavnom meste medzičasom fungujú. Problémy so zásobovaním vodou sa však môžu podľa úradov vyskytnúť ešte na najvrchnejších poschodiach výškových obytných budov.
11:38 Fínsko pošle na Ukrajinu energetické zariadenia
Fínsko môže na budúci týždeň poslať na Ukrajinu prvú dodávku energetických zariadení. V rozhovore pre fínsku verejnoprávnu rozhlasovú a televíznu spoločnosť Yle to povedal tamojší minister hospodárstva Mika Lintilä. Po stredajších masových raketových útokoch Ruska na ukrajinskú energetickú infraštruktúru začal Lintilä diskutovať s fínskymi podnikmi v energetickom sektore „s cieľom koordinovať úsilie na pomoc Ukrajincom“. Expert z fínskeho ministerstva vnútra Pekka Tiainen potvrdil, že na Ukrajinu poputujú transformátory, generátory a ďalšie zariadenia a zásoby potrebné na opravu elektrických sietí.
11:35 Maďarská prezidentka je v Kyjeve
Maďarská prezidentka Katalin Nováková pricestovala v sobotu ráno do Kyjeva po nočnej ceste vlakom z Poľska. Uviedla to webová stránka komerčnej televízie ATV s odvolaním sa na diplomatické zdroje. K ceste Novákovej, ktorú do Kyjeva pozval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, kancelária maďarskej prezidentky v piatok uviedla iba toľko, že o programe hlavy štátu bude informovať v "patričnom čase". Ide o prvú návštevu najvyššieho predstaviteľa Maďarska na Ukrajine od začiatku rusko-ukrajinskej vojny.
11:32 Američania opravujúv Poľsku delá z Ukrajiny
Americká armáda má v Poľsku zariadenie, v ktorom sa opravujú delá ukrajinskej armády poškodené počas bojov. Informovala o tom v sobotu poľská agentúra PAP s odvolaním sa na správy amerického denníka The New York Times (NYT). V opravovni zriadenej na území Poľska sa vymieňajú hlavne húfnic západnej výroby, ktoré sú opotrebované v dôsledku intenzívneho nasadenia do bojov na Ukrajine. "Proces opravy zbraní v Poľsku, o ktorom sa doposiaľ neinformovalo, začal v uplynulých mesiacoch," napísal v piatok NYT.
10:49 Rusko zrejme ostreľuje Ukrajinu starými raketami bez jadrových hlavíc, tvrdia Briti
Rusko pravdepodobne ostreľuje Ukrajinu staršími strelami, z ktorých odstránilo jadrové hlavice, uviedlo v sobotu britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na najnovšie poznatky britských tajných služieb. Na voľne dostupných snímkach vraj vidno trosky zostrelenej ruskej riadenej strely vypálenej na Ukrajinu, ktorá bola podľa všetkého navrhnutá ešte v 80. rokoch ako nosič jadrových hlavíc. Ako dodalo britské ministerstvo, hlavica bola v prípade zostrelenej rakety pravdepodobne nahradené balastom. Takto upravená strela je schopná spôsobovať škody vďaka kinetickej energii a nevyhorenému palivu. Je však nepravdepodobné, že dosiahne spoľahlivú účinnosť proti zamýšľaným cieľom, dodáva Londýn.
9:45 Káčer si uctil obete hladomoru v Ukrajine z obdobia Sovietskeho zväzu
Šéf slovenského rezortu diplomacie Rastislav Káčer si v sobotu uctil pamiatku obetí hladomoru, ktorý si najmä na území dnešnej Ukrajiny medzi rokmi 1932 a 1933 vyžiadal mnohé ľudské životy. Urobil tak pri príležitosti Dňa spomienky na obete hladomoru. „Hoci utrpenie počas hladomoru bolo nesmierne, nedokázalo zlomiť ducha ukrajinského národa. Podobnú odvahu Ukrajincov vidíme aj dnes, napriek tomu, že čelia vojenskej agresii, deportáciám a ničeniu ich majetku,“ zdôraznil Káčer s tým, že Rusko sa nedokázalo vyrovnať s minulosťou sovietskej diktatúry a opäť používa hlad ako zbraň.
9:40 Zelenskyj prekvapivo kritizoval Klička
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prekvapivo skritizoval v piatok starostu Kyjeva Vitalija Klička za nedostatočnú prácu v súvislosti so zriaďovaním núdzových centier na pomoc obyvateľom, ktorí sú v dôsledku ruských útokov bez elektriny a tepla. „Prosím, venujte tomu pozornosť – ľudia v Kyjeve potrebujú väčšiu podporu… mnohí sú bez prúdu 20 alebo dokonca 30 hodín. Od úradu starostu očakávame kvalitnú prácu,“ uviedol. Zelenskyj tiež kritizoval tých, ktorí podľa neho klamali vo svojich oficiálnych správach, podrobnosti však neuviedol.
9:00 V Mariupole vybuchlo auto, zahynul predstaviteľ okupačnej správy
Pri výbuchu auta v Mariupole zahynul jeden člen ruskej okupačnej správy a dvaja ďalší Rusi utrpeli zranenia. Informoval o tom na Telegrame poradca ukrajinského starostu Mariupola Petro Andriuščenko a telegramová stránka Mariupolský odpor. Výbuch neprežil vodič auta, ďalšiu osobu z auta hospitalizovali s ťažkými popáleninami. Jeden pasažier utrpel zranenie mozgu, okrem toho má aj zlomenú ruku.
6:32 Ukrajinská vláda začala evakuovať Cherson
Ukrajinská vláda začala evakuovať civilistov z mesta Cherson na juhu krajiny, ktoré len nedávno oslobodila ukrajinská armáda po mesiacoch ruskej okupácie. Sto ľudí previezli vlakom do mesta Chmeľnyckyj na západe Ukrajiny, uviedlo ukrajinské ministerstvo infraštruktúry. Medzi evakuovanými civilistami bolo 26 detí a šesť chorých ľudí.
PIATOK
22:16 Zelenskyj: Vyše 6 miliónov domácností je stále postihnutých výpadkami elektriny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok oznámil, že výpadky elektriny ešte trápia vyše šesť miliónov domácností na Ukrajine. Povedal to dva dni po mohutnom ruskom raketovom útoku cielenom na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Informuje o tom agentúra AFP.
"Dnes večer ešte pokračujú výpadky elektriny vo väčšine (ukrajinských) oblastí a v Kyjeve. Celkovo je nimi postihnutých vyše šesť miliónov odberateľov," povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore, zverejnenom na sociálnych sieťach.
Dodal, že počet domácností postihnutých výpadkami elektriny sa od stredy znížil "o polovicu".
21:20 V Kyjeve by do soboty mali obnoviť dodávky elektriny
Dodávky elektrickej energie v ukrajinskej metropole Kyjev sa vrátia na "takmer normálnu úroveň" v sobotu. Uviedol to v piatok poradca ministerstva energetiky Olexandr Charčenko. Citovala ho spravodajská stanica CNN.
Riaditeľ Výskumného energetického centra Charčenko na brífingu povedal, že kľúčovým faktorom obnovenia dodávok elektriny v Kyjeve i celej Ukrajine je prevádzka troch fungujúcich jadrových elektrární v krajine.
"Súdiac podľa situácie, naše jadrové elektrárne dosiahnu normálnu plánovanú kapacitu do dnešného večera. To bude znamenať, že sa vrátime k harmonogramom plánovaných odstávok a ľudia budú dostávať elektrinu minimálne 16 až 18 hodín denne," uviedol Charčenko.
18:56 Ukrajina: Ruské ostreľovanie zabilo v piatok v Chersone 15 civilistov
Ruské ostreľovanie mesta Cherson na juhu Ukrajiny usmrtilo v piatok 15 civilistov, uviedla starostka nedávno oslobodeného mesta Halyna Luhovová. Informuje o tom agentúra AFP.
"Dnes bolo zabitých 15 obyvateľov mesta Cherson a 35 ďalších utrpelo zranenia, vrátane jedného dieťaťa. Je to následok nepriateľského ostreľovania," napísala Luhovová na sociálnych sieťach. "Pri útokoch bolo poškodených niekoľko súkromných domov a výškových budov," dodala.
18:57 Wallace: Ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru sú znakom Putinovho zúfalstva
Ruské útoky na kritickú infraštruktúru Ukrajiny sú znakom "zúfalstva" ruského prezidenta Vladimira Putina. Vyhlásil to v piatok britský minister obrany Ben Wallace.
Wallace v príhovore počas návštevy lodenice v Glasgowe uviedol, že Ukrajinci "musia pritlačiť, aby dokázali Rusov zatlačiť späť". "Na civilnom fronte musia chrániť národnú infraštruktúru, na ktorú sa Putin schválne zameriava v nádeji, že zničí ich ekonomiku. Znamená to, že cez zimu budú mať ťažkosti," povedal šéf britského rezortu obrany.
16:03 Ukrajinské úrady evakuujú pacientov z nemocníc v oslobodenom Chersone
Ukrajinské úrady začali pre neustále ruské ostreľovanie evakuáciu pacientov z nemocníc v nedávno oslobodenom meste Cherson na juhu Ukrajiny. V piatok to uviedol gubernátor Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč.
O evakuácii pacientov z nemocníc informoval Januševyč v príspevku na sociálnej sieti. Dodal, že deti z miestnej nemocnice previezli do susednej Mykolajivskej oblasti.
Cherson bol prvým veľkým mestom, ktoré po februárovej invázii obsadili moskovské jednotky. Ukrajinská armáda opätovne obsadila Cherson 11. novembra, keď sa odtiaľ na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli okupačné vojská na druhý breh rieky Dneper.
15:43 Nemecký kancelár: Ukrajina sa na nás môže spoľahnúť; Rusko nesmie vojnu vyhrať
Nemecký kancelár Olaf Scholz ubezpečil Ukrajinu, že Nemecko ju bude podporovať tak dlho, ako bude potrebné. Povedal to v interview pre nemecký magazín Focus, ktoré bolo zverejnené v piatok, deväť mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajine.
"Ukrajina sa môže na nás spoľahnúť, že jej budeme ďalej poskytovať rozsiahlu finančnú a humanitárnu pomoc a aj zbrane - tak dlho, ako bude treba," uviedol Scholz.
Nemecko patrí medzi krajiny, ktoré poskytujú Ukrajine najväčšiu pomoc vrátane dodávok zbraní. Veľmi účinné sú najmä samohybné húfnice, protilietadlové tanky Gepard, raketomety a systém protivzdušnej obrany IRIS-T.
Scholz nechcel špekulovať o tom, ako dlho bude vojna trvať, ale zdôraznil: "Rusko nesmie túto vojnu vyhrať." A nesmú byť použité jadrové zbrane, čo medzinárodné spoločenstvo dalo veľmi jasne najavo.
15:33 Stoltenberg tvrdí, že je na Nemecku, či Ukrajine dodá systémy Patriot
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v piatok povedal, že je na rozhodnutí Nemecka, či chce Ukrajine poslať systémy protivzdušnej obrany Patriot. O ich zaslanie na Ukrajinu požiadal Berlín poľský minister obrany Mariusz Blaszczak.
Nemecko ponúklo Poľsku Patrioty po tom, ako minulý týždeň dopadla raketa na obec Przewodów pri hraniciach s Ukrajinou a zabila dvoch ľudí.
Blaszczak však požiadal Berlín, aby Patrioty poslalo namiesto Poľska na Ukrajinu. Proti tomuto návrhu je však poľský prezident Andrzej Duda, podľa ktorého by mali byť rozmiestnené priamo v Poľsku.
"Vítam nemeckú ponuku na posilnenie protivzdušnej obrany Poľska ponukou na nasadenie batérií Patriot," povedal Stoltenberg. Dodal, že akékoľvek plány poslať konkrétne zbrane na Ukrajinu sú na rozhodnutiach jednotlivých štátov.
14:38 OSN: Videá so streľbou na ruských zajatcov sú zrejme autentické, no upravované
Videozáznamy, ktoré majú zachytávať ukrajinských vojakov strieľajúcich na ruských vojnových zajatcov, sú podľa predbežnej analýzy "s vysokou pravdepodobnosťou autentické", uviedla v piatok Organizácia Spojených národov (OSN).
Záznam podľa všetkého zachytáva zabitie 11 ruských vojakov vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti, ktorí sa predtým vzdali.
Na zázname je vidieť, ako ruskí vojaci ležia na zemi, keď sa jeden z nich objaví v pozadí a spustí paľbu. Ukrajinskí vojaci paľbu opätujú. Vzápätí nasleduje strih a opäť je vidieť tých istých ruských vojakov, ako ležia na zemi mŕtvi, opisuje Sky News. Televízia konštatuje, že video je na niektorých miestach upravované, a je preto ťažké usúdiť, čo sa presne stalo.
14:27 Putin matkám ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine: "Zdieľame vašu bolesť"
Ruský prezident Vladimir Putin sa v piatok stretol s matkami ruských vojakov, ktorí bojujú na Ukrajine, a povedal im že celé vedenie Ruska s nimi zdieľa ich utrpenie.
"Chcel by som, aby ste vedeli, že ja osobne i celé vedenie krajiny zdieľame vašu bolesť," uviedol.
"Rozumieme, že nič nemôže nahradiť stratu syna – predovšetkým matke," dodal ďalej Putin, ktorý počas rozprávania sťažka dýchal a často si odkašliaval, všíma si Reuters.
Matky počúvali Putinove výroky, ale ich vlastné vyjadrenia určené prezidentovi v nahranom televíznom príspevku bezprostredne neodzneli.
13:44 Stoltenberg: NATO nepoľaví v podpore Ukrajiny
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v piatok na tlačovej konferencii v Bruseli zdôraznil, že NATO nepoľaví vo svojej podpore Ukrajiny, a vyzval členské krajiny Aliancie, aby Kyjevu poskytli ďalšiu pomoc.
"Väčšina vojen sa skončí rokovaniami," povedal šéf NATO. Zároveň však dodal: "Avšak čo sa bude diať za rokovacím stolom, závisí od toho, čo sa stane na bojisku... Preto je najlepším spôsobom, ako zvýšiť šance na mierové riešenie, podpora Ukrajiny," zdôraznil.
"NATO bude teda naďalej stáť pri Ukrajine – dovtedy, kým to bude potrebné," dodal. "Ak zvíťazí agresor, nebude trvalý mier," podotkol.
13:25 Duda: Európa bude v bezpečí, len ak Rusko zlyhá politicky, ekonomicky i vojensky
Rusko musí na Ukrajine zlyhať politicky, ekonomicky aj vojensky – len tak bude Európa v bezpečí. V piatok to v litovskom meste Kaunas povedal poľský prezident Andrzej Duda.
"Zlyhanie Ruska znamená zaistenie bezpečnosti Ukrajine, Poľsku, Litve, Lotyšsku, Rumunsku i zvyšku Európy," vyhlásil Duda.
Podľa poľského prezidenta by európske krajiny mali navýšiť svoje obranné kapacity aj napriek tomu, že Európa sa v súčasnosti nachádza v ekonomickej kríze spôsobenej koronavírusovou pandémiou a ruskou inváziou na Ukrajinu.
13:20 MAAE preverí opatrenia vo všetkých jadrových elektrárňach na Ukrajine
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) preskúma bezpečnostné opatrenia vo všetkých jadrových elektrárňach na území Ukrajiny, informuje agentúra DPA, ktorá sa v piatok odvolala na diplomatické zdroje.
Návštevy Juhoukrajinskej, Chmeľnyckej a Rivnenskej jadrovej elektrárne, ako aj odstaveného reaktora v Černobyle sú v súčasnosti v štádiu prípravy a mali by sa uskutočniť v najbližšom čase. Túto inšpekciu, o ktorú požiadal Kyjev, naznačil vo štvrtok večer na sociálnej sieti Twitter aj generálny tajomník MAAE Rafael Grossi.
Podľa správy MAAE zo začiatku novembra by mohli experti tejto organizácie okrem iného skontrolovať technické systémy a havarijné plány z pohľadu bezpečnosti a prípadne vydať aj príslušné odporúčania.
V Rusmi obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES) sa misia MAAE nachádza už od septembra, ktorí neustále monitorujú situáciu.
12:05 Cleverly ohlásil v Kyjeve nový balík britskej pomoci pre Ukrajinu
Britský minister zahraničných vecí James Cleverly počas návštevy Kyjeva ohlásil nový balík pomoci pre Ukrajinu. Obsahuje 35 záchranných vozidiel – vrátane 24 sanitiek a šiestich ozbrojených vozidiel – a takisto aj podporu pre obete sexuálneho násilia páchaného ruskými vojakmi.
Po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským Cleverly v príspevku zverejnenom na sociálnej sieti Twitter v piatok ráno uviedol, že Británia podporuje Kyjev nielen slovami, ale aj činmi. "Dnes som vám dal tento sľub. Spojené kráľovstvo ho aj dodrží," napísal.
AFP pripomína, že britský premiér Rishi Sunak počas návštevy ukrajinskej metropoly minulý víkend oznámil nový balík vojenskej pomoci za 50 miliónov libier (58 miliónov eur).
Cleverly priblížil, že dodatočné tri milióny libier (3,5 milióna eur) budú určené na obnovu infraštruktúry, vrátane škôl a núdzových prístreškov zničených v dôsledku útokov, a tiež na financovanie podpory tým, čo "prežili sexuálne násilie páchané ruskou armádou".
12:00 Duda je za umiestnenie systémov Patriot od Nemecka v Poľsku, nie na Ukrajine
Poľský prezident Andrzej Duda v piatok uviedol, že systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktoré Varšave ponúklo Nemecko, by mali byť rozmiestnené priamo v Poľsku. Duda je proti návrhu ministra obrany Mariusza Blaszczaka, ktorý Berlín vyzval, aby ich dal Kyjevu a boli rozmiestnené na západných hraniciach Ukrajiny.
Duda je podľa slov šéfa prezidentskej kancelárie Pawla Szrota presvedčený, že systémy Patriot by mali byť využité na ochranu Poľska. "Postoj prezidenta Dudu je v tejto veci celkom jasný — ak sa Nemecko rozhodne poskytnúť systémy Patriot, ktoré má vo svojom arzenáli, potom by tieto rakety mali brániť poľské územie a poľských občanov," vyhlásil Szrot pre poľský rozhlas.
Blaszczakov návrh odmietla aj nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová s odvolaním na obmedzenia týkajúce sa rozmiestnenia zbraní NATO mimo členských krajín Aliancie. Zároveň navrhla, že nemecké stíhačky by mohli pomáhať s hliadkovaním v poľskom vzdušnom priestore.
11:32 Zelenskyj: Mier nebude, kým sa Krym nevráti Ukrajine
Trvalý mier sa nedosiahne, kým nebude Krym vrátený Ukrajine. V piatok to v rozhovore pre britský ekonomický denník Financial Times povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zdôraznil, že ruské jednotky by mali byť vytlačené zo všetkých častí ukrajinského územia – nielen z Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré boli anektované v októbri, ale aj z polostrova Krym. Ten Rusko anektovalo ešte v roku 2014.
"Ak sa nepodarí získať späť územie v plnom rozsahu, vojna sa dostáva na bod mrazu. A je len otázkou času, kedy sa opäť obnoví," upozornil najvyšší ukrajinský predstaviteľ. Zelenskyj dodal, že zmätkom spôsobeným súčasnou situáciou a budúcim osudom Krymu on rozumie. Zároveň uviedol, že privíta všetky návrhy na to, ako sa nevojenským spôsobom pričiniť o stiahnutie vojenských jednotiek z tohto polostrova. "Ak také riešenie nebude zahŕňať stiahnutie ruských jednotiek z Krymu, bude to len stratou času," vyhlásil Zelenskyj.
Správy o stiahnutí ruských jednotiek z niektorých ukrajinských území vyvolali v krajine nádej, že by Ukrajina mohla získať späť anektovaný Krym. Volodymyr Zelenskyj v tejto súvislosti v auguste povedal: "Všetko sa začalo na Kryme a tam sa to aj skončí."
10:54 Kličko: Polovica domácností v Kyjeve je po ruských útokoch stále bez elektriny
Polovica obyvateľov Kyjeva je dva dni po masívnych ruských raketových útokoch stále bez dodávok elektriny. V piatok ráno to na platforme Telegram uviedol starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko.
Ako ďalej uviedol Kličko, do tretiny domácností v Kyjeve už boli obnovené dodávky tepla. Úplne funkčné je už v celom Kyjeve znova zásobovanie vodou, uviedla vojenská správa hlavného mesta s tým, že niektorí odberatelia môžu mať nízky tlak vody.
V nasadení sú tímy, ktoré opravujú zasiahnuté energetické zariadenia. Hneď, ako bude zastabilizovaná rozvodná sieť, začne vo všetkých obvodoch Kyjeva znova fungovať aj mobilná sieť.
10:26 Ukrajina: Na Kryme zabili iránskych poradcov, ktorí pomáhali Rusom
Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov potvrdil, že na anektovanom Krymskom polostrove boli zabití iránski poradcovia pomáhajúci Rusku. Danilov zároveň upozornil, že cieľom útoku na okupovaných územiach Ukrajiny budú aj všetci ostatní Iránci podporujúci vojenskú inváziu Moskvy.
Podľa Danilova sa uvedení Iránci nachádzali na Kryme, aby pomohli Rusku s pilotovaním ozbrojených dronov Šáhid-136, ktoré Moskve dodáva vláda v Teheráne. Počet Iráncov, ktorí prišli o život, však nespresnil.
Izraelská tlač ešte v októbri uviedla, že Iráncov v dôsledku ukrajinských vojenských úderov na okupovanom Kryme prišlo o život desať. Danilov však zdôraznil, že cieľom útokov sa stanú všetci ďalší iránski vojenskí predstavitelia.
"Nemali by ste byť tam, kde byť nemáte," povedal v rozhovore v Kyjeve. "Boli na našom území. My sme ich sem nepozvali – a ak kolaborujú s teroristami a podieľajú sa na ničení nášho štátu, musíme ich zabiť," dodal.
09:46 Prieskum: Väčšina Poliakov chce, aby si ukrajinskí utečenci hradili časť nákladov
Väčšina Poliakov chce, aby si utečenci z Ukrajiny žijúci momentálne v Poľsku sami hradili aspoň časť životných nákladov. Vyplýva to z nového prieskumu poľského inštitútu pre výskum trhu a spoločnosti IBRiS pre denník Rzeczpospolita.
Poľská vláda v októbri rozhodla, že od februára budúceho roku si budú utečenci z Ukrajiny čiastočne financovať vlastné náklady spojené so životom v Poľsku. Výnimku majú zraniteľné osoby vrátane ľudí s postihnutím a starších ľudí, napísala v piatok Rzeczpospolita.
Tento krok vlády vo Varšave podľa prieskumu inštitútu IBRiS podporuje 57,7 percenta Poliakov. Len 21 percent respondentov uviedlo, že Poľsko by nemalo od Ukrajincov očakávať nijaké dodatočné platby.
Z vládnych predpisov vyplýva, že ukrajinskí občania, ktorí sú v Poľsku dlhšie ako 120 dní, si budú musieť počnúc februárom 2023 platiť 50 percent zo svojich životných nákladov, avšak táto suma nebude vyššia než 40 zlotých (8,50 eura) na osobu na deň. Od mája by sa mala spoluúčasť na platbách zvýšiť na 75 percent pre tých, čo sú v Poľsku dlhšie ako 180 dní.
09:30 Nemecko: Bundestag označí Stalinom vyvolaný hladomor na Ukrajine za genocídu
Nemecký Spolkový snem na základe vôle vládnucej koalície a opozičných kresťanských demokratov uzná cielený hladomor, ktorý pred 90 rokmi vyvolal na Ukrajine sovietsky diktátor Josif Vissarionovič Stalin, za genocídu. V piatok o tom informovali nemecké denníky Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) a Spiegel s odvolaním sa na spoločný návrh z dielne Sociálnodemokratickej strane Nemecka (SPD), Zelených, Slobodnej demokratickej strany (FDP) a bloku CDU/CSU.
O návrhu tohto uznesenia má Bundestag rokovať i rozhodnúť v stredu. Počas hladomoru v rokoch 1932 a 1933 zahynuli takmer štyri milióny Ukrajincov. K obetiam na životoch vtedy došlo aj v ostatných častiach Sovietskeho zväzu vrátane Kazachstanu i juhu Ruska. Viacero krajín už tento hladomor odsúdilo a označilo za genocídu ukrajinského národa. Vo štvrtok tak v súvislosti s ruskou útočnou vojnou na Ukrajine urobili aj Írsko, Moldavsko a Rumunsko.
09:20 Ukrajinská prvá dáma Zelenská: Bez víťazstva nemôže prísť mier
krajinská prvá dáma Olena Zelenská v rozhovore pre britskú stanicu BBC zverejnenom vo štvrtok zdôraznila, že jej krajina vydrží nadchádzajúcu zimu napriek výpadkom dodávok elektriny spôsobeným ruskými raketovými útokmi. Ukrajina bude podľa jej slov pokračovať vo „vojne svetonázorov“, pretože "bez víťazstva nemôže prísť mier".
"Sme pripravení to vydržať," povedala manželka prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského. "Čelili sme toľkým strašným výzvam, videli sme toľko obetí, toľko skazy, že výpadky dodávok energií nie sú to najhoršie, čo sa nám stalo," uviedla.
V tejto súvislosti citovala najnovší prieskum verejnej mienky, podľa ktorého je 90 percent Ukrajincov pripravených žiť s výpadkami dodávok elektriny dva až tri roky, ak budú mať perspektívu vstupu do Európskej únie. Myslí si tiež, že Ukrajinci budú v dôsledku tejto vojny silnejší.
09: 10 Londýn: Ruskí záložníci na Ukrajine sú slabo vycvičení a zle vybavení
Ruskí záložníci vyslaní do bojov na Ukrajine sú slabo vycvičení a zle vybavení. Niektorí z nich musia slúžiť aj napriek svojmu "závažnému chronickému zdravotnému stavu". Vo svojej pravidelnej správe to v piatok na sociálnej sieti Twitter uviedlo britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na najnovšie poznatky britských tajných služieb.
Dva mesiace, odkedy šéf Kremľa Vladimir Putin vyhlásil "čiastočnú mobilizáciu", nasadenie záložníkov podľa Londýna často charakterizuje "zmätok v súvislosti so spôsobilosťou na službu, s nedostatočným výcvikom a osobným vybavením a s chýbajúcim odhodlaním vykonávať veľmi náročné bojové misie.
Mobilizovaní záložníci pravdepodobne utrpeli mimoriadne početné straty po tom, čo dostali za úlohu budovať zákopové systémy v okolí mesta Svatove v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, pričom boli pod ťažkou delostreleckou paľbou ukrajinských síl, približuje Londýn.
09:04 Ukrajina: Zelenskyj ocenil nezlomnú vôľu ľudu, ktorý odoláva ruskej invázii
"Deväť mesiacov sme vydržali rozsiahlu vojnu a Rusko nenašlo spôsob, ako nás zlomiť. A ani nijaký nenájde," povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore. "Musíme takto pokračovať ďalej — v jednote a vzájomne si pomáhať," dodal.
Obnovenie dodávok elektriny a vody po stredajšom masívnom ruskom ostreľovaní ukrajinských miest pokračovalo celý štvrtok i v noci na piatok. Podľa Zelenského Rusko nechce iba to, aby boli Ukrajinci bez elektriny a tepla, ale chce ich aj "navzájom izolovať".
07:14 Experti na umelú inteligenciu pobavili Putina deepfake videom s Olafom Scholzom
Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi ukázali na výstave projektov v oblasti umelej inteligencie "deepfake" video nemeckého kancelára Olafa Scholza. Falošný kancelár hovoril po nemecky.
Ako v piatok informovala agentúra DPA, Putin sledoval krátky videoklip so značným pobavením, najmä v závere, keď "Scholz" priznáva, že Nemecko sa bez ruského plynu nedokáže zaobísť. Po niekoľkých protiamerických vetách prevzatých z populárneho ruského akčného filmu Brat-2 falošný Scholz hovorí: "Chceli sme sa vzdať ruského plynu. Ale slovami ruského klasika: Chceli sme to spraviť čo najlepšie, ale dopadlo to ako vždy."
Ide o legendárny bonmot ruského premiéra Viktora Černomyrdina, ktorý už v Rusku medzičasom zľudovel. DPA dodala, že Putin rozumel slovám "kancelára" aj bez prekladu. Následne poznamenal, že hoci je kancelár "falošný, hovorí správne veci – zmysluplné a hlboké".
ŠTVRTOK
20:51 Ukrajina a Rusko si vymenili ďalších vojnových zajatcov
Výmenu vo štvrtok potvrdili predstavitelia oboch znepriatelených strán. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina prepustila 50 ruských vojakov, ktorí boli v zajatí. Výmenu potvrdil aj vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na sociálnej sieti Telegram, kde napísal, že Ukrajina dostala naspäť 48 vojakov a dvoch dôstojníkov.
"Podarilo sa nám dostať naspäť 19 obrancov mesta Mariupol, ako aj 15 vojnových zajatcov z jadrovej elektrárne Černobyľ a sedem z Hadieho ostrova," spresnil Jermak.
19:05 Zelenskyj spochybnil členstvo Ruska v OBSE
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyzval na prehodnotenie členstva Ruska v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vzhľadom na pokračujúcu ruskú inváziu na Ukrajinu. Uviedol to prostredníctvom videoodkazu na zasadnutí Parlamentného zhromaždenia OBSE vo Varšave.
Zelenskyj povedal, že v súčasnosti hľadajú rôzne medzinárodné platformy riešenia, aby "pomohli zastaviť ruský teror, čo najviac izolovať teroristický štát a nájsť cestu von z brutálnych svetových kríz, ktoré Rusko spôsobilo".
"Prečo však medzi týmito platformami stále nie je OBSE? Prečo je teroristický štát – aj po deviatich mesiacoch nepretržitých zločinov – stále členom vášho Parlamentného zhromaždenia?" pýtal sa ukrajinský prezident. Dodal, že "vojna Ruska proti Ukrajine je skúškou pre každú medzinárodnú organizáciu".
18:20 Lukašenko: Ak Ukrajina neprestane, čaká ju skaza
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vyzval vo štvrtok Ukrajinu, aby prestala bojovať, inak ju čaká "skaza". Lukašenko apeloval na Ukrajinu, aby sa prestala brániť proti Rusku, a dodal, že "všetko je teraz v rukách Ukrajiny". Takto mimoriadne sporne sa vyjadril pred novinármi. Podľa neho všetko závisí od Ukrajiny, "ak nechce, aby zomrel obrovský počet ľudí".
"Je to ťažké, je to zložité, ale ak chcú, môžu to zastaviť... Inak bude nasledovať skaza Ukrajiny," varoval Lukašenko. Dodal však, že nechce z vojny obviňovať Ukrajinu ani prezidenta Volodymyra Zelenského.
18:17 Berlín: Nemecké protivzdušné systémy Patriot sú určené pre územie NATO
Berlín vo štvrtok objasnil, že systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktoré ponúkol Poľsku, sú určené na obranu územia Severoatlantickej aliancie. Odmietol tak požiadavky Varšavy, aby Nemecko tieto systémy poslalo Ukrajine.
"Tieto Patrioty sú súčasťou integrovanej protivzdušnej obrany NATO, čo znamená, že sú určené na nasadenie na území NATO," povedala nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová. Použitie týchto systémov mimo územia NATO by si podľa nej vyžadovalo najskôr konzultácie spojencov v rámci Aliancie.
Na archívnej snímke z 17. marca 2022 systém protiraketovej obrany Patriot na letisku v nemeckom Schwesingu. Foto: TASR/DPA
17:51 Merkelová chcela v roku 2021 zorganizovať rozhovory európskych lídrov s Putinom
Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová povedala, že rok pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu plánovala zorganizovať rozhovory európskych lídrov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Usúdila však, že pre svoje končiace funkčné obdobie už nemá dostatočný vplyv na ruského prezidenta.
Bývalá spolková kancelárka povedala, že nezávislý formát rozhovorov s Putinom plánovala usporiadať v rámci summitu EÚ v lete 2021 spoločne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.
Ako kancelárka Moskvu poslednýkrát navštívila v auguste 2021. Počas tejto návštevy podľa vlastných slov cítila, že v súvislosti s "mocenskou politikou skončila". "Pre Putina sa ráta iba moc," dodala.
16:10 Maďarsko podporuje vstup Fínska a Švédska do NATO
"Vláda sa už rozhodla, informovali sme o tom už aj Švédsko a Fínsko. Neprišli ani o jednu sekundu členstva v NATO. Maďarsko určite poskytne potrebnú pomoc na ich pričlenenie sa k NATO," povedal maďarský premiér Viktor Orbán.
Predseda poľskej vlády Mateusz Morawiecki ešte pred samitom avizoval, že Poľsko spolu s Českom a Slovenskom na ňom požiada Maďarsko, aby vstup uvedených dvoch krajín do Severoatlantickej aliancie urýchlene ratifikovalo. "Dostali sme prísľub, že by k tomu malo dôjsť na prvom zasadnutí parlamentu počas nadchádzajúceho roka, k ratifikácii tak dôjde zhruba o mesiac a niečo," povedal na spoločnej tlačovej konferencii. To, že všetky krajiny V4 podporujú vstup Fínska a Švédska do NATO, potvrdil aj slovenský premiér Eduard Heger (OĽaNO) i český premiér Petr Fiala.
15:46 Boris Johnson sa stal čestným občanom Kyjeva
Bývalý britský premiér Boris Johnson sa stal čestným občanom Kyjeva. Oznámil to vo štvrtok starosta ukrajinského hlavného mesta Vitalij Kličko. Johnsona zároveň označil za "veľkého priateľa" Ukrajiny. "Johnson urobil veľa - a som si istý, že v tom bude pokračovať - pre to, aby Veľká Británia a svetoví lídri poskytovali potrebnú pomoc Ukrajine. Vďaka za podporu! Čakáme vás v Kyjeve, aby sme vám mohli odovzdať toto čestné ocenenie!" vyhlásil Kličko.
14:25 MV pripravuje humanitárnu pomoc pre Ukrajinu na zimné mesiace
Ministerstvo vnútra (MV) SR pripravuje humanitárnu pomoc pre Ukrajinu na zimné mesiace. Rezort obstaráva elektrocentrály, deky či posteľné súpravy. TASR o tom informovala hovorkyňa MV Zuzana Eliášová.
"Humanitárna pomoc posielaná na Ukrajinu nielenže pomáha zvládať krízové situácie spojené s nedostatkom komodít, ale zároveň vytvára predpoklad na lepšie zvládnutie prípadnej vlny odídencov. Mnoho občanov Ukrajiny chce na jej území aj ostať, ak však nebudú mať vhodné podmienky na prečkanie zimy, neostane im nič iné, ako presunúť sa do bezpečných krajín, teda aj na Slovensko," vysvetlil minister vnútra Roman Mikulec.
Odbor hospodárskeho zabezpečenia sekcie ekonomiky MV SR obstaráva elektrocentrály (119 kusov), flísové deky (12 940 kusov), paplóny (2 300 kusov), vankúše (2 300 kusov), plachty (2 300 kusov) či posteľné súpravy (2 300 kusov). Rezort tiež pracuje na zabezpečení autolekárničiek.
14:22 Von der Leyenová: EÚ pripravuje deviaty balík sankcií voči Rusku
Európska únia intenzívne pracuje na deviatom balíku sankcií voči Moskve za ruskú agresiu voči Ukrajine. Počas návštevy Fínska to vo štvrtok uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
"Usilovne pracujeme na tom, aby sme zasiahli Rusko na bolestivom mieste, aby sme znížili jeho kapacitu viesť vojnu voči Ukrajine. Dnes môžem oznámiť, že naplno pracujeme na deviatom balíku sankcií," povedala von der Leyenová na tlačovej konferencii v Helsinkách.
Aké opatrenia by mal pripravovaný deviaty balík sankcií obsahovať, predsedníčka EK nekonkretizovala. Predchádzajúci sankčný balík, ktorý okrem iného zaviedol obmedzenia na dovoz a vývoz rôznych priemyselných produktov, EÚ schválila začiatkom októbra.
14:12 Maďarsko odmieta úver EÚ na pomoc Ukrajine a poskytne pomoc z vlastných zdrojov
Maďarská vláda rozhodla, že svoj podiel 187 miliónov eur z pomoci Európskej únie Ukrajine, ktorú Brusel rieši úverom v celkovej výške 18 miliárd eur, poskytne Maďarsko priamo Ukrajine bez čerpania úveru, a to z vlastných rozpočtových zdrojov. Uviedol to vo štvrtok na Facebooku politický riaditeľ úradu premiéra Balázs Orbán.
"Maďarsko je pripravené pomôcť Ukrajine, ale výhradne na bilaterálnej báze, pretože spoločné čerpanie úveru neznamená nič iné, než spoločné zadlžovanie sa a stratu finančnej suverenity. Spoločný dlh teda nie je riešením!" varoval Balázs Orbán.
Podporný balík pre Ukrajinu vo výške 18 miliárd eur na rok 2023 schválili poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok. Tento najnovší úver musí byť teraz schválený jednomyseľne v Rade EÚ 6. decembra – prv, než eurokomisia osloví finančné trhy. Sľúbenú podporu vyplatí Európska komisia začiatkom roka 2023.
14:06 EP schválil dohodu o neprijímaní pasov vydávaných Ruskom na okupovaných územiach
Európsky parlament (EP) vo štvrtok schválil rozhodnutie neakceptovať pasy a iné cestovné doklady vydávané Ruskou federáciou v nelegálne okupovaných regiónoch Ukrajiny a Gruzínska.
Parlament schválil dohodu s Radou EÚ (členské štáty) o neakceptovaní cestovných dokladov vydaných Ruskom na okupovaných ukrajinských územiach a v separatistických oblastiach Gruzínska. Takéto doklady by sa podľa tejto dohody nemali akceptovať na účely vydávania víz ani prekračovania vonkajších hraníc EÚ.
Za tento postoj sa kladne vyjadrilo 531 europoslancov, siedmi boli proti a 34 sa zdržali hlasovania.
14:01 EP odobril pre Ukrajinu pôžičku 18 miliárd eur
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili vo štvrtok Ukrajine pôžičku 18 miliárd eur ako reakciu na ruskú agresiu.
Podľa tlačovej správy europarlamentu suma 18 miliárd eur pokryje v roku 2023 približne polovicu z odhadovaných nákladov Ukrajiny, ktoré mesačne činia tri až štyri miliardy eur. Peniaze sa podľa návrhu Európskej komisie použijú na podporu základných verejných služieb – na prevádzkovanie nemocníc a škôl, na poskytovanie bývania pre premiestnených ľudí, na makroekonomickú stabilitu a na obnovu kritickej infraštruktúry, ktorú zničili ruské vojnové aktivity.
Za uvedené nariadenie zahlasovalo 507 poslancov, 38 bolo proti a 26 sa zdržalo hlasovania.
Úver, ktorý EÚ získa z finančných trhov, bude vyplatený v štvrťročných splátkach s kontinuitou a predvídateľnosťou, ktorá je nevyhnutná na udržanie fungovania Ukrajiny počas vojny.
13:26 Rusko: Škody v Kyjeve spôsobili zahraničná a ukrajinská protivzdušná obrana
Rusko vo štvrtok poprelo, že útokmi zámerne cielilo na ukrajinské hlavné mesto Kyjev. Zo spôsobenia škôd na kritickej energetickej infraštruktúre v ukrajinskej metropole obvinilo "zahraničné a ukrajinské" rakety protivzdušnej obrany.
"Na ciele v Kyjeve nebol podniknutý ani jediný útok," uviedlo ruské ministerstvo obrany.
Všetky škody sú podľa ministerstva "výsledkom dopadu rakiet zo zahraničných a ukrajinských systémov protivzdušnej obrany, umiestnených v obytných oblastiach ukrajinského hlavného mesta".
Ruský rezort obrany však priznal "masívne útoky... na vojenské velenie Ukrajiny a s ním spojené energetické zariadenia".
13:23 Reuters: Rusi a Ukrajinci rokovali v Emirátoch o ďalšej výmene zajatcov
Zástupcovia Ruska a Ukrajiny rokovali v Spojených arabských emirátoch (SAE) o ďalšej možnej výmene zajatcov. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters, podľa ktorej sa schôdzka uskutočnila minulý týždeň.
Reuters sa vo svojej správe odvoláva na tri nemenované zdroje informované o schôdzke, ktorú sprostredkovala vláda SAE. Nie je jasné, či sa na stretnutí podarilo dosiahnuť nejaký pokrok.
Rokovanie ruských a ukrajinských vyjednávačov sa malo uskutočniť 17. novembra v metropole SAE Abú Zabí. Akákoľvek ďalšia výmena zajatcov však bude podľa zdrojov agentúry Reuters závisieť od dohody o obnovení vývozu ruského amoniaku, ktorý sa využíva na výrobu priemyselných hnojív.
12:57 Moskva: Viac ako 80.000 obyvateľov anektovaných oblastí dostalo ruské pasy
Rusko vydalo obyvateľom štyroch ukrajinských oblastí, ktoré boli v októbri anektované po predchádzajúcich "referendách", viac ako 80.000 cestovných pasov. Vo štvrtok o tom informovalo ruské ministerstvo vnútra.
"Od pripojenia štyroch (ukrajinských) regiónov k Ruskej federácii a v súlade s platnou legislatívou získalo viac ako 80.000 ľudí ruské pasy," uviedla Valentina Kazakovová, ktorá má na ruskom ministerstve vnútra na starosti problematiku migrácie.
Rusko v septembri uskutočnilo v Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti pseudoreferendá o pripojení týchto regiónov k Rusku, čo tamojší obyvatelia podľa oficiálnych výsledkov schválili.
12:05 Ukrajina: Tri jadrové elektrárne opäť pripojili na rozvodnú sieť
Všetky tri jadrové elektrárne na Ukrajine, ktoré stále ovláda Kyjev, sú po stredajších ruských útokoch opäť pripojené k elektrickej rozvodnej sieti, uviedlo vo štvrtok ukrajinské ministerstvo pre energetiku.
V dôsledku ruských útokov boli spomínané elektrárne od siete automaticky odpojené. "Po včerajšom rozsiahlom ostreľovaní sa energetikom podarilo zjednotiť elektrizačnú sústavu a do rána znovu pripojiť tri jadrové elektrárne k rozvodnej sieti," uviedlo ministerstvo na sociálnej sieti. Dodalo, že elektrárne by mali začať s dodávkami elektriny vo štvrtok vo večerných hodinách.
Po stredajšej vlne útokov na Ukrajinu bolo vo štvrtok ráno bez dodávok elektriny ešte stále 70 percent územia Kyjeva, uviedol tamojší primátor Vitalij Kličko. Dodávky vody boli zatiaľ obnovené v Kyjeve len na ľavom brehu rieky Dneper.
Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že ruské sily v stredu vypálili celkovo 70 riadených striel na ciele po celej krajine.
11:22 Ruská Duma schválila návrh zákona o propagande LGBTI aj v poslednom čítaní
Ruskí zákonodarcovia v Štátnej dume – dolnej komore ruského parlamentu – v poslednom čítaní jednohlasne schválili návrh zákona o zákaze akejkoľvek "propagandy LGBTI" v Rusku. Vo štvrtok o tom informoval hovorca Dumy Viačeslav Volodin. Správu priniesla agentúra AFP. "Akákoľvek propagácia netradičných sexuálnych vzťahov bude mať následky," napísal Volodin na sociálnej sieti Telegram. Dodal, že nové právne predpisy "ochránia deti a budúcnosť krajiny pred temnotou, ktorú šíria Spojené štáty a krajiny Európy".
Zákon z roku 2013 zakazuje, aby sa pred neplnoletými osobami šírila "propaganda v prospech netradičných sexuálnych vzťahov". Nový návrh zákona rozširuje zákaz šírenia takýchto informácií aj pred plnoletými. Nový návrh zákona tiež zakazuje inzeráty, správy v médiách a na internete, knihy, filmy a divadelné predstavenia, ktoré obsahujú takúto "propagandu". Rozširuje už aj existujúce obmedzenia, zakazujúce šíriť pred neplnoletými informácie o zmene pohlavia. Porušenia zákona sa budú trestať pokutami a ak sa ich dopustia ľudia bez trvalého pobytu v Rusku, môže to viesť k ich vyhosteniu.
10:31 Rusko presunulo časť výsadkových jednotiek na východ Ukrajiny, tvrdia Briti
Ruské sily presunuli značnú časť svojich výsadkových jednotiek na východ Ukrajiny. Nasadené by mohli byť v okolí miest Svatove a Kreminna v Luhanskej oblasti, či do bojov pri meste Bachmut, uviedlo vo štvrtok britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na najnovšie poznatky britských tajných služieb. Uviedla to agentúra DPA.
V septembri a októbri boli ruskí výsadkári nasadení na obranu pozícií na západnom brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti. Niektoré zo značne oslabených výsadkových jednotiek sa doplnili mobilizovanými záložníkmi, uvádza britské ministerstvo. Ruské výsadkové jednotky sú považované za elitné a tvoria samostatnú zložku ozbrojených síl, píše DPA. Na začiatku ofenzívy proti Ukrajine pred deviatimi mesiacmi mali spolu s pozemnými jednotkami podľa plánu dobyť ukrajinskú metropolu Kyjev, čo sa však nepodarilo a ich útok bol odrazený. 09:36 USA majú údajne obavy, že Rusko by na Ukrajine mohlo použiť chemické zbrane
Predstavitelia americkej administratívy sa obávajú, že ak ruská armáda bude na frontoch Ukrajiny prehrávať aj naďalej, Rusko by proti Ukrajine mohlo použiť chemické zbrane. Podľa rozhlasovej stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) o tom vo svojom spravodajstve napísal časopis Politico. Vo svojom článku sa Politico odvoláva na šiestich nemenovaných predstaviteľov administratívy prezidenta USA Joea Bidena a ministerstva obrany USA. Washington sa podľa týchto zdrojov domnieva, že ruský prezident Vladimir Putin sa môže uchýliť k zbraniam chemickým – a nie k jadrovým, pred ktorých nasadením do vojny na Ukrajine ho už predtým americkí predstavitelia varovali.
Spojené štáty údajne diskutujú so spojencami o potrebe pripraviť sa na takýto vývoj a mobilizovať zdroje a investície do výroby systémov na detegovanie použitia nebezpečných chemických látok. Politico však zároveň zdôrazňuje, že americká rozviedka nateraz nemá poznatky o príprave chemického útoku zo strany Ruska. Americká Národná bezpečnostná rada (NSC) odmietla tvrdenia magazínu Politico komentovať. V prípade, že by sa Rusko predsa len rozhodlo použiť chemické zbrane, podľa predstaviteľov USA s najväčšou pravdepodobnosťou nepôjde o ich otvorené a demonštratívne použitie – môžu byť použité látky, ktoré sa v následnej analýze ťažko dokazujú. RFE/RL súčasne pripomenula, že Rusko popiera, že má chemické zbrane.ň
07:50 Po ostreľovaní Ruskom elektrinu nemá 70 percent Kyjeva, vodu má len časť mesta
Po stredajšej vlne útokov na Ukrajinu je bez dodávok elektriny ešte stále 70 percent územia Kyjeva, uviedol vo štvrtok tamojší primátor Vitalij Kličko. Ako informovala britská stanica BBC, dodávky vody v Kyjeve boli zatiaľ obnovené len na ľavom brehu rieky Dneper. Situácia na pravom brehu by sa mala vrátiť do normálu v priebehu dopoludnia. Vo svojom statuse na platforme Telegram Kličko Kyjevčanov ubezpečil, že energetici vyvíjajú maximálne úsilie, aby obnovili dodávky elektriny v plnom rozsahu. Aj v ich mene však obyvateľov upozornil, že to bude závisieť od obnovenia rovnováhy v energetickom systéme celej Ukrajiny. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom nočnom príhovore potvrdil, že stredajšie útoky mali najzávažnejšie dôsledky práve pre Kyjev.
Šéf civilno-vojenskej správy Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba uviedol, že ruská armáda v stredu zasiahla niekoľko objektov takzvanej kritickej infraštruktúry. Zásah dostalo aj niekoľko výškových budov na kyjevskom predmestí Vyšhorod a prevažne rodinnými domami zastavané predmestie Čabany ležiace západne od hlavného mesta. Kuleba neskôr spresnil, že vo Vyšhorode zahynuli štyria ľudia a 27, vrátane štyroch detí, utrpelo zranenia.
03:50 Na väčšine územia Moldavska sa obnovili dodávky elektriny
Na väčšine územia Moldavska sa do stredajšieho neskorého večera podarilo obnoviť dodávky elektriny, ktorých výpadok spôsobili ruské útoky v susednej Ukrajine. Informuje o tom agentúra Reuters odvolávajúca sa vyjadrenia miestnych predstaviteľov. Bez prúdu sa v dôsledku ruských útokov ocitla v stredu veľká časť Ukrajiny a tiež zhruba polovica Moldavska.
Moldavský vicepremiér Andrei Spinu, ktorý zastáva aj post ministra infraštruktúry, v stredu večer informoval, že na severe Moldavska boli dodávky elektriny obnovené v plnom rozsahu.
02:45 Dodávky energie boli obnovené v Ľvove aj viacerých ďalších oblastiach
V meste Ľvov a viacerých ďalších ukrajinských oblastiach sa už podarilo obnoviť dodávky elektriny a vody. V noci na štvrtok o tom informovala spravodajská stanica CNN. Výpadky dodávok spôsobili stredajšie ruské útoky cielené na energetickú infraštruktúru v celej Ukrajine. Spravodajkyňa CNN v Kyjeve citujúc predstaviteľov miestnych úradov krátko pred polnocou informovala, že dodávky energie sa na takmer 90 percent podarilo obnoviť v Ľvove.
Starosta tohto mesta Andrij Sadovyj na platforme Telegram upozornil, že Ľvov bude naďalej pokračovať s plánovanými výpadkami prúdu, aké sa počas ruskej invázie už stali pravidelnými. Treba tak podľa jeho slov počítať s tým, že „niektoré domy môžu byť bez elektriny“. Sadovyj však dodal, že v Ľvove už boli obnovené aj dodávky vody, kúrenie a fungujú tiež všetky mestské služby.
Obdobná situácia je aj v Odeskej oblasti, kde sa taktiež podarilo obnoviť dodávky energie, vody aj kúrenie, ako uviedol zástupca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko. „Dodávky energie – táto oblasť je zásobovaná, spotrebitelia sú pripojení,“ uviedol. Dodávky energie boli obnovené aj v Záporožskej oblasti. Samospráva Ternopiľskej oblasti taktiež informovala, že tamojší energetický systém „sa stabilizuje“.
01:55 Zelenskyj v BR OSN: Ruské útoky na energetickú sieť sú zločinom proti ľudskosti
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil na stredajšom mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru za „očividný zločin proti ľudskosti“. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.
„Keď máme mínusové teploty, desiatky miliónov ľudí bez elektriny, bez kúrenia, bez vody, tak toto je zjavný zločin proti ľudskosti,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom videospojenia na zasadnutí BR OSN v New Yorku. Rusko útočilo v stredu raketami na celú Ukrajinu. Pri útokoch zahynulo podľa Kyjeva prinajmenšom desať ľudí. Najnovší ruský úder na ukrajinskú energetickú infraštruktúru však spôsobil po celej krajine výpadky dodávok elektriny a vody.
„Dnešok je len jedným dňom, avšak my sme dostali 70 rakiet. To je ruský vzorec teroru. Toto všetko je proti našej energetickej infraštruktúre. Nemocnice, školy, doprava, obytné štvrte, to všetko si vytrpelo,“ uviedol Zelenskyj.
01:24 Poľsko žiada Nemecko, aby jemu ponúkané systémy Patriot dalo radšej Ukrajine
Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak v stredu oznámil, že požiadal Nemecko, aby dodalo Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktoré ponúklo Poľsku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry PAP.
Berlín ponúkol Varšave zmienené obranné systémy po minulotýždňovom dopade rakety v poľskej obci Przewodów pri hraniciach s Ukrajinou, pri ktorom prišlo o život dve osoby. Podľa Varšavy aj NATO na Przewodów zrejme dopadla raketa ruskej výroby, ktorú vypálila ukrajinská protivzdušná obrana. Konečnú vinu však Západ pripísal Rusku, pretože postavilo Ukrajinu do pozície, v ktorej sa musí brániť pred ruskými raketovými údermi.
Hlasovať v januárovom referende sa dá aj zo zahraničia, a to v predstihu zaslaním hlasovacieho lístka poštou. Treba o to však požiadať do piatka (2. 12.). Ak chcú v referende hlasovať občania s trvalým pobytom v SR, musia sa ozvať svojej obci, tí bez trvalého pobytu žiadajú Ministerstvo vnútra (MV) SR. Rezort o tom informuje na svojej stránke.
Požiadať o voľbu poštou sa dá elektronicky aj listom. Volič s trvalým pobytom v SR zašle žiadosť na adresu obce, v ktorej má trvalý pobyt, a volič bez trvalého pobytu na adresu MV. Vzor žiadosti, ako aj adresa MV sú zverejnené na webe rezortu. ,,Na žiadosť doručenú po ustanovenej lehote sa neprihliada," upozorňuje ministerstvo. Žiadosť teda musí byť doručená najneskôr v piatok.
Tým, ktorí včas požiadajú o voľbu poštou, zašle obec, respektíve ministerstvo vnútra, najneskôr 35 dní predo dňom konania sa referenda obálky a hlasovací lístok.
Volič na hlasovacom lístku zakrúžkuje odpoveď ,,áno" alebo ,,nie". Potom ho vloží do obálky na hlasovanie, ktorú následne vloží do návratnej obálky označenej heslom ,,VOĽBA POŠTOU – ELECTION BY MAIL". Na nej musí byť adresa sídla obecného úradu obce (respektíve sídla MV) ako adresáta a adresa voliča ako odosielateľa.
Výdavky spojené so zaslaním návratnej obálky poštou hradí odosielateľ. Obálky treba poslať tak, aby boli doručené najneskôr v posledný pracovný deň pred referendom, čiže 20. januára 2023. Právo hlasovať v referende má občan SR, ktorý má právo voliť v parlamentných voľbách, čiže musí byť plnoletý.
Referendum bude 21. januára 2023. Ľudia sa budú môcť vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením NR SR. Má to zabezpečiť zmena ústavy. Referendum inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami.
Na územie Poľska vstúpilo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu už 8,01 milióna ukrajinských utečencov. Informovala o tom v nedeľu ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž (SG), podľa ktorej sa za rovnaké obdobie vrátilo na Ukrajinu 6,19 milióna osôb.
Len v priebehu soboty vstúpilo do Poľska z územia Ukrajiny približne 25.300 ľudí, píše agentúra PAP s odvolaním sa na údaje SG.
Podľa oficiálnych údajov je v Poľsku aktuálne zhruba 1,3 milióna utečencov z Ukrajiny. Poľsko pre Ukrajincov otvorilo svoj pracovný trh, ako aj vzdelávací, zdravotnícky a sociálny systém.
V súvislosti s nadchádzajúcou zimou sa Poliaci pripravujú na prijatie novej vlny utečencov z Ukrajiny, a to aj vzhľadom na pokračujúce ruské útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru, v dôsledku ktorých zostali mnohí Ukrajinci bez dodávok elektriny, kúrenia či vody. V poľských prijímacích centrách je pre nich pripravených vyše 100--tisíc miest.
Veľký počet Ukrajincov si už v Poľsku našiel aj prácu - vďaka tamojšej nízkej úrovni nezamestnanosti, ako aj kultúrnej a jazykovej blízkosti oboch národov.
Poľská vláda v októbri rozhodla, že od februára budúceho roku si budú utečenci z Ukrajiny čiastočne financovať vlastné náklady spojené so životom v Poľsku. Výnimku budú mať zraniteľné osoby vrátane ľudí s postihnutím a seniorov. Podľa prieskumov väčšina Poliakov tento krok vlády podporuje.
Rusko čoskoro prijme zákon, ktorým zakáže cudzincom využívať program náhradného materstva v krajine, uviedol v nedeľu predseda dolnej komory ruského parlamentu Viačeslav Volodin. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
,,Musíme urobiť všetko pre ochranu detí tým, že zakážeme cudzincom využívať službu náhradného materstva," uviedol Volodin v aplikácii Telegram. ,,Toto rozhodnutie prijmeme začiatkom decembra," dodal predseda Štátnej dumy.
V Rusku si v nedeľu pripomínajú Deň matiek, všíma si Reuters. Platené náhradné materstvo je v Rusku legálne, náboženské skupiny to však kritizujú ako komercializáciu rodenia detí.
Volodin ďalej uviedol, že v uplynulých rokoch bolo do zahraničia odvedených približne 45-tisíc detí, ktoré sa narodili ruským náhradným matkám. ,,Obchodovanie s deťmi je neprijateľné," dodal.
Ruskí poslanci prijali návrh zákona v prvom čítaní takmer jednomyseľne ešte v máji. Ak bude prijatý aj v poslednom treťom čítaní, posúdi ho horná komora parlamentu. Podpisom ruského prezidenta Vladimira Putina sa z neho následne stane zákon.
Ukrajinská vláda tvrdí, že Rusko od začiatku svojej vojenskej invázie 24. februára násilne deportovalo z krajiny viac než 12-tisíc ukrajinských detí. Ďalších 440 vo vojne zahynulo a stovky ďalších sú nezvestné.
Rusko násilné deportácie popiera a tvrdí, že pohyb ľudí z Ukrajiny do Ruska má za cieľ chrániť civilistov pred ukrajinskými vojakmi.
Putin sa v piatok stretol so starostlivo vybranou skupinou matiek ruských vojakov, ktorí boli vyslaní do bojov na Ukrajinu. Povedal im, že ich synovia nezomreli zbytočne, pripomína Reuters.
Alexander Dubček bol štátnik, ktorý sa nebál meniť veci k lepšiemu. Premiér Eduard Heger (OĽANO) to v nedeľu uviedol na sociálnej sieti pri príležitosti 101. výročia Dubčekovho narodenia.
,,Bol osobne prítomný pri takmer všetkých významných udalostiach, ktoré v 20. storočí hýbali Slovenskom – bojoval v Slovenskom národnom povstaní, bol pri nástupe Pražskej jari, žiaľ, bol aj pri jej potlačení okupačnými vojskami v auguste 1968," zdôraznil Heger. Podotkol, že s príchodom Nežnej revolúcie Dubček absolvoval návrat do verejného života a postavil sa na tribúny. ,,Bol autentickým a úprimným zástancom filozofie komunizmu v zmysle beztriednej spoločnosti či spoločného vlastníctva. Vnímal však aj negatíva politického režimu s rovnakým názvom," dodal premiér.
Ako ďalej uviedol, pamätníci udalostí zo 60. rokov minulého storočia oceňujú Dubčekovo úsilie o reformu režimu. ,,To, čo viacerí považovali za vopred prehratý boj, Alexander Dubček vnímal ako svoje poslanie. A hoci sa obrodenie systému nepodarilo, možno práve potlačenie reformných snáh o to viac motivovalo predstaviteľov slovenského protikomunistického hnutia v roku 1989," uviedol Heger.
Alexander Dubček sa narodil 27. novembra 1921 v obci Uhrovec. Bol prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) od januára 1968 do apríla 1969. Bol symbolom reforiem známych ako Pražská jar, ktoré vyvrcholili v roku 1968. V auguste 1968 demokratizačný proces násilne ukončila invázia sovietskych a ostatných spojeneckých armád. Z funkcie musel Dubček odísť po nátlaku Kremľa. To označujú historici za začiatok normalizačného procesu v bývalom Československu. Po Nežnej revolúcii sa v decembri 1989 stal Alexander Dubček predsedom Federálneho zhromaždenia. Zomrel 7. novembra 1992 na následky zranení po dopravnej nehode.
Do ulíc najväčšieho čínskeho mesta Šanghaj vyšli v nedeľu ráno demonštranti, ktorí požadovali ukončenie prísnych opatrení proti šíreniu covidu. Protest zorganizovali aj študenti elitnej univerzity v čínskej metropole Peking, informuje agentúra AFP.
Protestné zhromaždenia vypukli v reakcii na tohtotýždňový smrtiaci požiar v čínskom regióne Sin-ťiang, ku ktorého tragickým následkom podľa nepotvrdených informácií prispel aj lockdown.
Požiar zachvátil v noci na piatok výškovú obytnú budovu v metropole Sin-ťiangu Urumči a podľa oficiálnej bilancie si vyžiadal desať mŕtvych a deväť zranených. Na čínskych sociálnych sieťach sa rozšírili tvrdenia, že k vysokému počtu obetí prispeli aj obmedzenia pohybu spojené s lockdownom.
Časť obyvateľov údajne nemohla vybehnúť z horiacej budovy pre uzamknuté východy, iní vraj opustili byty príliš neskoro pre obavy, aby neporušili platné covidové reštrikcie. Hasiči tiež podľa užívateľov sociálnych sietí dorazili na miesto pomerne neskoro pre cesty zablokované v dôsledku lockdownu.
Čínske úrady to popierajú, rovnako ako dohady miestnych obyvateľov, že skutočný počet obetí požiaru v Urumči bol vyšší, než uvádzajú oficiálne čísla. Po požiari vypukli v piatok v Urumči masové demonštrácie za ukončenie lockdownu.
Obete požiaru si v nedeľu ráno pripomenuli aj stovky demonštrantov v Šanghaji, ktorí zároveň požadovali ukončenie proticovidových reštrikcií. Niektorí z nich však skandovali aj heslá požadujúce odstúpenie prezidenta Si Ťin-pchinga a ukončenie vlády komunistickej strany. Polícia použila voči zhromaždenému davu paprikový sprej.
Spomienkové podujatia, ktorých účastníci zapaľovali sviece na pamiatku obetí požiaru v Urumči, sa konali v sobotu večer aj na univerzitách vo viacerých čínskych mestách vrátane Pekingu a Nankingu. Študenti pri nich mali v rukách čisté listy papiera, čo sa v Číne považuje za prejav protestu voči cenzúre, píše agentúra Reuters.
Podľa informácií agentúry AFP protest v nedeľu prebehol aj na pôde pekinskej Univerzity Čching-chua, čo je jedna z najprestížnejších vysokých škôl v krajine. Na proteste proti lockdownom sa zúčastnilo 200-300 študentov, ktorí spoločne spievali čínsku hymnu, Internacionálu a skandovali heslá požadujúce slobodu, povedal pre AFP jeden zo študentov.
Na čínskom internete sa rozšírili videá z protestných akcií, ktoré však cenzori rýchlo odstránili, rovnako ako súvisiace diskusie.
Čína v nedeľu hlásila najvyšší počet nakazených od začiatku pandémie - celkovo 39.506 prípadov komunitného prenosu covidu. Stalo sa tak napriek tomu, že komunistická vláda v Pekingu nepoľavuje v uplatňovaní čoraz nepopulárnejšej stratégie nulovej tolerancie covidu, spojenej so zavádzaním striktných lockdownov a ďalších obmedzení.
Silné sneženie s teplotami pod bodom mrazu sa očakáva v priebehu nedele v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev, kým milióny ľudí v ukrajinskej metropole i jej okolí stále majú nedostatočné dodávky elektriny a tepla. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Štátna spoločnosť Ukrenerho, ktorá prevádzkuje elektrickú prenosovú sústavu, v sobotu uviedla, že výrobcovia elektriny dokázali pokryť len tri štvrtiny potrieb spotreby, čo si vyžiadalo obmedzenia a výpadky v celej krajine. Spoločnosť upozornila, že výpadky budú pokračovať a vyzvala na obmedzené využívanie elektriny.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil, že v 14 z celkového počtu 27 ukrajinských oblastí i v Kyjeve sú obmedzenia vo využívaní elektriny ,,pre 100-tisíc obyvateľov" v každom z týchto regiónov. ,,Keď sa večer spotreba zvýši, môže sa zvýšiť aj počet výpadkov," povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom videoposolstve v noci na nedeľu. Ako zdôraznil, táto skutočnosť podčiarkuje, aké dôležité je "šetriť elektrinou a využívať ju racionálne", cituje Reuters.
Šéf ukrajinskej energetickej spoločnosti YASNO Serhij Kovalenko uviedol, že situácia v Kyjeve sa zlepšila, stále však zostáva "zložitá". Ako naznačil, obyvatelia by mali mať elektrinu najmenej na štyri hodiny denne.
Stredajšie ruské bombardovanie spôsobilo doposiaľ najhoršie škody na energetickej infraštruktúre a milióny ľudí na Ukrajine zostali bez svetla, vody a tepla.
Rusko tvrdí, že sa nezameriava na civilné obyvateľstvo, zatiaľ čo Kremeľ uviedol, že útoky Moskvy na energetickú infraštruktúru sú dôsledkom neochoty Kyjeva rokovať.
Agentúra Reuters pripomína, že snežiť by malo v Kyjeve od nedele až do stredu budúceho týždňa a teploty pravdepodobne zostanú pod nulou.
