Preskočiť na obsah
  |  

Šéf Enerhoatomu tvrdí, že Rusi možno opustia Záporožskú jadrovú elektráreň

Šéf ukrajinskej národnej spoločnosti na výrobu jadrovej energie Enerhoatom Petro Kotin povedal, že existujú náznaky, že ruskí okupanti sa možno pripravujú na opustenie Záporožskej jadrovej elektrárne. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

„V ostatných týždňoch sme skutočne dostali informáciu, že sa objavili náznaky, že oni (okupanti) sa možno chystajú opustiť Záporožskú jadrovú elektráreň,“ povedal Kotin. Vraví, že v ruských médiách sa v ostatnom čase začalo objavovať množstvo článkov, že Rusi by mohli elektráreň nechať tak alebo odovzdať kontrolu nad ňou Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE). Dodal, že Rusi sa možno balia a kradnú, čo nájdu.

Kotin zároveň zdôraznil, že ešte je priskoro na tvrdenia, že „ruská armáda odchádza zo Záporožsskej jadrovej elektrárne“, ale dá sa podľa neho povedať, že sa na to „pripravuje“.

Šéf Enerhoatomu pripomenul, že Rusi do areálu elektrárne „napchali všetko, čo sa dalo“ vrátane vojenskej techniky, personálu, nákladných áut, zbraní a výbušnín, pričom podľa neho pravdepodobne zamínovali oblasť elektrárne.

(sita)

  |  

Irán: Zatkli neter ajatolláha Chameneího; vo videu skritizovala režim

Iránske úrady zatkli neter najvyššieho duchovného lídra ajatolláha Alího Chameneího po tom, čo zverejnila video, v ktorom označila iránske vedenie za ,,vražedný režim, ktorý zabíja deti". TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Aktivistka Faríde Moradcháníová pochádza z vetvy rodiny, ktorá už aj v minulosti prejavovala odpor voči iránskemu vedeniu. Predtým bola v krajine aj väznená. Jej brat Mahmúd Moradchání na sociálnej sieti Twitter napísal, že bola zatknutá ešte v stredu počas cesty na prokuratúru, kde bola predvolaná. V sobotu Moradchání na kanáli YouTube zdieľal video, v ktorom jeho sestra odsudzuje ,,jasný a očividný útlak", ktorému sú Iránci vystavení. Zároveň kritizovala nečinnosť medzinárodného spoločenstva.

,,Slobodní ľudia, buďte s nami! Povedzte svojim vládam, aby prestali podporovať tento vražedný režim, ktorý zabíja deti," uviedla Moradcháníová. ,,Tento režim nie je lojálny k žiadnym náboženským zásadám a nepozná žiadne zákony ani pravidlá okrem sily a udržiavania svojej moci akýmkoľvek možným spôsobom," dodala.

Nebolo bezprostredne jasné, kedy bolo video nahraté, pripomína AFP.

Faríde Moradcháníová je dcérou Chameneího sestry Badrí, ktorá sa v 80. rokoch odčlenila od svojej rodiny a utiekla do Iraku. Pridala sa k svojmu manželovi, disidentovi a klerikovi Alímu Tehránímu.

Do popredia sa Moradcháníová dostala ako aktivistka proti trestu smrti a naposledy bola zatknutá v januári tohto roka.

Celoštátne protesty vypukli v Iráne v polovici septembra po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej po zatknutí teheránskou mravnostnou políciou za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy.

Iránska aktivistická tlačová agentúra HRANA uviedla, že protesty si vyžiadali už najmenej 448 obetí na životoch, medzi ktorými je aj 63 detí. Zahynulo pri nich aj 57 členov bezpečnostných síl a približne 18 170 osôb bolo zatknutých.

(tasr)

  |  

Matovič: Dohodou s lekármi prehral pacient. Morálne právo štrajkovať už majú aj pracovníci v atómke

Zvýšenie platov pre nemocničných lekárov nad pôvodnú ponuku vlády si vyžiada škrty v ostatných kapitolách zdravotníctva, na čo v konečnom dôsledku doplatia pacienti. V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to povedal minister financií Igor Matovič (OĽANO). Opozičný poslanec a podpredseda strany Hlas-SD Erik Tomáš Matoviča obvinil z rozoštvávania spoločnosti.

"Obávam sa, že prehral pacient," komentoval Matovič dohodu, podľa ktorej by mal byť od 1. januára 2023 koeficient minimálnej mzdy pri atestovaných lekároch 2,5-násobok priemernej mzdy, pri neatestovaných lekároch 1,5-násobok.

Okrem toho sa má zvyšovať plat neatestovaným lekárom za každý rok praxe o 0,015-násobok z priemernej mzdy a atestovaným lekárom o 0,025-násobok počas 30 rokov. Od 1. januára 2025 sa má atestovaným lekárom zvýšiť koeficient za odpracované roky na 0,03-násobok priemernej mzdy počas 30 rokov.

Na rokovaniach s lekárskymi odborármi sa však podľa Matoviča ani raz neriešila lepšia zdravotná starostlivosť, záujmy pacientov, úplatky, lepšie prístroje či lieky na liečbu rakoviny, ale iba platy. "Toto je, žiaľ, dohoda, kde prišli odborári k stolu, na tom stole bolo prestreté pre všetkých zdravotníkov, pre pacientov, a odborári povedali, že toto si berieme my len pre nemocničných lekárov," povedal Matovič.

Žiadať výrazné zvýšenie platov by pod hrozbou jadrového výbuchu podobne podľa ministra mohli napríklad aj zamestnanci atómových elektrární. "Toto na tom bolo to nebezpečné, na čo som upozorňoval," zdôraznil Matovič.

"Urobili sme zásadný precedens a teraz majú morálne právo štrajkovať sestričky, sanitári, rušňovodiči, zamestnanci v atómke, učitelia, upratovačky a prečo nie smetiari? Nech nám nechajú odpadky a povedia, že aj oni chcú platy vyššie o 10 percent, ako sú české," dodal minister.

Opozičný poslanec Tomáš ministra Matoviča aj premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) obvinil, že situáciu vyhrotili, keď s lekárskymi odborármi pôvodne odmietali rokovať. Problém sa podľa neho začal počas pandémie ochorenia COVID-19.

"Zatiaľ čo ostatné krajiny zvyšovali reálne platy, a tak sa poďakovali lekárom, zdravotníkom, sestrám za to nasadenie a úsilie, lebo bez nich by sa to nezvládlo, vy ste zlyhávali ako vláda na celej čiare," tvrdil Tomáš.

Matovič podľa neho svojimi vyjadreniami rozoštváva verejnosť a ostatné skupiny zamestnancov voči lekárom. Na druhej strane opozičný poslanec očakáva, že niektorí lekári zmenia prístup k pacientom a k výkonu svojej profesie.

Matovič pripomenul, že pokiaľ neprejde zákon o štátnom rozpočte, nebude možné splniť ani dohodu s lekárskymi odborármi a zvýšenia platov sa nedočkajú ani ostatné profesie. Podľa Tomáša opozícia podporí zdravotnícke zákony, no podporu štátneho rozpočtu na budúci rok podmienil dohodou na predčasných parlamentných voľbách a rokovaním s opozíciou o prípadných zmenách v návrhu.

(tasr)

  |  

USA zmiernili sankcie voči Venezuele, obnovili Chevronu licenciu

Americká administratíva v sobotu (26. 11.) zmiernila niektoré sankcie voči Venezuele po tom, ako tamojšia vláda a opozícia dosiahli dohodu o humanitárnych otázkach. Ministerstvo financií USA následne obnovilo ropnej spoločnosti Chevron licenciu na podnikanie vo Venezuele. TASR o tom informuje na základe správ AP a Reuters.

Druhá najväčšia americká ropná firma tak môže rozšíriť svoju produkciu vo Venezuele a doviesť ropu z tejto juhoamerickej krajiny do Spojených štátov.

Rozhodnutie vlády USA garantuje širšie práva poslednej veľkej americkej ropnej spoločnosti, ktorá stále pôsobí vo Venezuele. Obmedzuje však akékoľvek hotovostné platby do Venezuely, čo by mohlo znížiť objem ropy dostupnej na export.

Licenčné podmienky sú navrhnuté tak, aby zabránili štátnej ropnej firme Petróleos de Venezuela, známej ako PDVSA, dostávať výnosy z tržieb Chevronu z predaja ropy, uviedli predstavitelia USA. Licencia má platnosť šesť mesiacov a potom sa bude automaticky obnovovať každý mesiac, uviedlo ministerstvo financií USA.

Autorizácia USA ,,prináša väčšiu transparentnosť do venezuelského ropného sektora a umožňuje Chevronu profitovať z predaja ropy, ktorú vyprodukuje v spoločných podnikoch s PDVSA," uviedla kalifornská spoločnosť vo vyhlásení.

Spojené štát prvýkrát uvalili sankcie na PDVSA v roku 2017. V roku 2018 zvýšili sankcie voči Venezuele v snahe zosadiť socialistického prezidenta Nicolása Madura po jeho znovuzvolení, ktoré Západ neuznal. Maduro sa držal pri moci s pomocou PDVSA, Ruska a Iránu. Nový vplyv získal vďaka vzostupu ľavicových lídrov v Latinskej Amerike a problémom opozície, ktorá zápasí s nedostatkom financií a jej lídri sú vo vyhnanstve alebo uväznení.

Chevron dostal v roku 2019 výnimku na obchodovanie s venezuelskou ropou s cieľom získať späť nesplatené dlhy. Ale aj tieto privilégiá boli o rok neskôr pozastavené. Štyri spoločné podniky PDVSA a Chevronu produkovali približne 200-tisíc barelov (1 barel = 159 litrov) ropy denne a pred sankciami vyvážali ropu do celého sveta.

USA obnovili Chevronu licenciu v ten istý deň, keď venezuelská vláda a opoziční lídri začali politický dialóg v Mexiku tým, že súhlasili s požiadavkou OSN, aby dohliadala na fond poskytujúci Venezuelčanom potraviny, zdravotnú starostlivosť a infraštruktúru.

Podmienky licencie bránia Chevronu pomôcť Venezuele s rozvojom nových ropných polí, ale poskytujú mu spôsob, ako získať predajom ropy naspäť časť z miliárd dolárov, ktoré mu dlhuje PDVSA. Umožňujú tiež americkej spoločnosti dovážať potrebné veci na spracovanie ropy na export.

USA obnovili licenciu aj spoločnostiam Baker Hughes, Halliburton, Schlumberge a Weatherford International, ktoré poskytujú služby v ropnom sektore, ale bez rozšírenia. To obmedzuje akúkoľvek širšiu expanziu venezuelskej produkcie ropy.

(tasr)

  |  

Británia: Je nepravdepodobné, že Rusko v Doneckej oblasti dosiahne prielom

Ruské sily utrpeli ťažké straty počas bojov v centrálnej časti Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a je nepravdepodobné, že by tam dosiahli prielom, uviedlo v nedeľu britské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

Ministerstvo s odvolaním sa na najnovšie poznatky britských tajných služieb ďalej uviedlo, že územie v okolí obce Pavlivka a mesta Vuhledar na východe Ukrajiny bolo počas uplynulých dvoch týždňov dejiskom ,,intenzívnych bojov".

,,Rusko aj Ukrajina majú pre tento sektor vyčlenené značné sily, pričom ruská námorná pechota utrpela ťažké straty," uviedol britský rezort obrany na sociálnej sieti Twitter.

O spomínané územie sa podľa neho vedú ťažké boje. Je to čiastočne z toho dôvodu, že Rusko toto územie považuje za potenciálny štartovací bod pre budúci väčší postup s cieľom dobyť zvyšok Doneckej oblasti ovládanej Ukrajinou, píše The Guardian.

,,Je však nepravdepodobné, že by Rusko dokázalo sústrediť dostatočne kvalitné sily na dosiahnutie operačného prielomu," dodalo ministerstvo.

Ministerstvo obrany v Londýne od začiatku ofenzívy s odvolaním sa na poznatky svojich tajných služieb každodenne zverejňuje informácie o priebehu vojny na Ukrajine. Moskva v tejto súvislosti Londýnu vyčíta cielenú dezinformačnú kampaň.

(tasr)

  |  

Iránskemu raperovi hrozí trest smrti za podporu protestov

Voči iránskemu raperovi, ktorý podporil pokračujúce protivládne protesty, boli vznešené obzvlášť závažné obvinenia a hrozí mu trest smrti. Oznámili to v nedeľu iránske justičné orgány, píše agentúra AFP.

Viaceré ľudskoprávne organizácie so sídlom v USA v sobotu uviedli, že s opozične orientovaným raperom Túmadžom Sálehím, sa už začal súdny proces, pričom si nemohol zvoliť ani obhajcu podľa vlastného výberu. Sálehího rodina sa obáva, že je v ohrození života.

Voči raperovi, ktorý skladá piesne kritické voči iránskemu islamskému režimu, boli vznesené obvinenia zo šírenia ,,skazenosti na Zemi". Ide o jedno z najvážnejších obvinení, aké možno vzniesť na základe iránskych zákonov, a za ktoré hrozí najvyšší trest.

,,Proces sa ešte nezačal, ale obvinenie voči Túmadžovi Sálehímu už bolo vypracované," vyhlásil súdny hovorca v stredoiránskej provincii Isfahán, kde sa celý prípad rieši.

Okrem šírenia morálnej skazenosti je obvinený aj z rozširovania lží, protištátnej propagandy, podnecovania násilia a z vytvorenia a riadenia nelegálnych skupín, ktoré chceli narušiť bezpečnosť Iránu v spolupráci s vládou nemenovanej ,,nepriateľskej" krajiny.

Iránske justičné orgány uvádzajú, že od septembra, keď Iráne vypukla vlna protestov, boli vznesené obvinenia už voči 2-tisíc osobám. Podľa úradu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva bolo zatknutých už približne 14-tisíc ľudí.

V súvislosti s protestmi už bolo vynesených šesť rozsudkov smrti. Podľa organizácie Amnesty International aktuálne súdia najmenej 21 osôb, ktorým za vznesené obvinenia hrozia tresty smrti obesením.

Protesty v Iráne vypukli po tom, ako vo väzbe mravnostnej polície zomrela mladá Kurdka Mahsá Amíniová. Irán označuje protesty za násilné nepokoje podnecované západnými nepriateľmi islamskej republiky.

Raper Sálehí zmizol koncom októbra a o niekoľko dní nato iránske štátne médiá zverejnili video, na ktorom sa  zatknutý hudobník priznával ku svojím pochybeniam. Podľa aktivistov išlo o vynútené priznanie.

K Sálehího zadržaniu došlo niekoľko dní po tom, ako v rozhovore pre kanadskú televíziu označil iránske vedenie za ,,mafiu", ktoré je odhodlané zničiť aj celý národ, aby si udržalo ,,moc, peniaze a zbrane".

(tasr)