Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Belgický premiér navštívil vojnou zničené ukrajinské mestá

Belgický premiér Alexander De Croo a belgická ministerka zahraničných vecí Hadja Lahbibová v nedeľu spoločne navštívili ukrajinské mestá Boroďanka a Buča nachádzajúce sa neďaleko metropoly Kyjev.

Tieto mestá boli od začiatku ruskej okupácie vo februári ťažko zasiahnuté bombardovaním.

TASR správu prevzala z denníka The Brussels Times, ktorý sa odvoláva na tlačovú agentúru Belga.

,,Brutalita tejto ruskej vojny sa zdá úplne neskutočná," poznamenal De Croo pri pohľade na bojisko opustené Rusmi.

Premiér a jeho delegácia si v Boroďanke prezreli škody spôsobené raketovou paľbou a leteckými útokmi Moskvy, následne sa zastavili pred dielom britského streetartového umelca Banksyho vytvoreným na stene zničenej budovy.

,,Je to dojímavý pohľad. Žili tu stovky ľudí a desiatky z nich zomreli. Nie sú tu žiadne vojenské zariadenia – Rusi ostreľovali obytné oblasti," povedal De Croo.

Boroďanka sa stala jedným z mnohých symbolov ukrajinského odporu proti ruskej agresii. Mesto bolo okupované niekoľko týždňov, oslobodenia sa dočkalo koncom marca.

Belgická delegácia sa potom presunula do Buče, kde sa po stiahnutí ruských okupantov z danej oblasti v apríli našli stovky tiel zastrelených civilistov.

,,Bežní obyvatelia vrátane detí boli bezdôvodne zavraždení. Toto zločinné konanie môžeme len odsúdiť. Musíme však myslieť aj na obnovu a nastolenie mieru," vyhlásila Lahbibová.

Boj proti ruskej propagande je podľa ministerky taktiež dôležitý. ,,Rusi tvrdia – napriek fotografiám, ktoré kolujú –, že ide o zinscenovanú udalosť. Musíme sa uistiť, že justičný systém si riadne plní svoju úlohu," dodala.

De Croo a Lahbibová využili túto návštevu na oznámenie ďalšej belgickej podpory pre Ukrajinu vo výške 37,4 milióna eur.

Predseda vlády pricestoval so šéfkou diplomacie do Kyjeva v sobotu, pričom ich návšteva bola do poslednej chvíle utajovaná, dopĺňa spravodajský webový portál RTL Info.

De Croo a Lahbibová sa v Kyjeve stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Dosiahli dohodu o vývoze ukrajinských obilnín; Belgicko sa zaviazalo spolufinancovať vývoz obilnín z ukrajinských prístavov na juh a do najchudobnejších krajín.

Po tomto stretnutí si belgickí činitelia uctili pamiatku obetí tzv. holodomoru - veľkého hladomoru, ktorý na Ukrajine nastal v rokoch 1932-1933 a je všeobecne považovaný za jednu z najväčších európskych genocíd 20. storočia.

Charitatívne združenie Convoi de la solidarité Belgique priviezlo v sobotu do nemocnice v meste Ľubaševka v centre Ukrajiny viac ako 15 ton zdravotníckeho materiálu.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina chce nižší cenový strop na ruskú ropu, 30 až 40 USD za barel

Strop na cenu ruskej ropy prepravovanej po mori by sa mal pohybovať medzi 30 až 40 USD (28,91 až 38,55 eura) za barel, čo je menej ako úroveň, ktorú navrhla skupina G7, siedmich krajín najbohatších ekonomík sveta. Uviedol to v sobotu (26. 11.) ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Vlády Európskej únie (EÚ), ktoré sa snažia obmedziť schopnosť Moskvy financovať vojnu na Ukrajine bez toho, aby spôsobili šok v dodávkach ropy, sa nevedia dohodnúť na cenovom strope. G7 navrhuje, aby bol strop stanovený na úrovni 65 až 70 USD za barel (159 litrov). Do platnosti má vstúpiť 5. decembra.

Zelenskyj označil cenový limit, o ktorom G7 uvažuje, za umelý. Ukrajinský prezident neustále tlačí na spojencov, aby uvalili prísnejšie sankcie proti Rusku. ,,Chceli by sme, aby boli sankcie v tomto boji veľmi efektívne, aby bol limit na úrovni 30 až 40 USD, takže Rusko ich (sankcie, pozn. TASR) pocíti," povedal na tlačovej konferencii.

Po zavedení cenového stropu nebudú môcť lodné, poisťovacie, zaisťovacie či finančné spoločnosti poskytovať služby spojené s predajom ruskej ropy za cenu nižšiu ako stanovený strop.

V rámci EÚ Poľsko, Estónsko a Litva presadzujú oveľa nižší cenový strop ako 65 až 70 USD za barel, zatiaľ čo Grécko, Cyprus a Malta chcú vyšší limit.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf Enerhoatomu tvrdí, že Rusi možno opustia Záporožskú jadrovú elektráreň

Šéf ukrajinskej národnej spoločnosti na výrobu jadrovej energie Enerhoatom Petro Kotin povedal, že existujú náznaky, že ruskí okupanti sa možno pripravujú na opustenie Záporožskej jadrovej elektrárne. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

„V ostatných týždňoch sme skutočne dostali informáciu, že sa objavili náznaky, že oni (okupanti) sa možno chystajú opustiť Záporožskú jadrovú elektráreň,“ povedal Kotin. Vraví, že v ruských médiách sa v ostatnom čase začalo objavovať množstvo článkov, že Rusi by mohli elektráreň nechať tak alebo odovzdať kontrolu nad ňou Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE). Dodal, že Rusi sa možno balia a kradnú, čo nájdu.

Kotin zároveň zdôraznil, že ešte je priskoro na tvrdenia, že „ruská armáda odchádza zo Záporožsskej jadrovej elektrárne“, ale dá sa podľa neho povedať, že sa na to „pripravuje“.

Šéf Enerhoatomu pripomenul, že Rusi do areálu elektrárne „napchali všetko, čo sa dalo“ vrátane vojenskej techniky, personálu, nákladných áut, zbraní a výbušnín, pričom podľa neho pravdepodobne zamínovali oblasť elektrárne.

(sita)

Minúta  |  

Irán: Zatkli neter ajatolláha Chameneího; vo videu skritizovala režim

Iránske úrady zatkli neter najvyššieho duchovného lídra ajatolláha Alího Chameneího po tom, čo zverejnila video, v ktorom označila iránske vedenie za ,,vražedný režim, ktorý zabíja deti". TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Aktivistka Faríde Moradcháníová pochádza z vetvy rodiny, ktorá už aj v minulosti prejavovala odpor voči iránskemu vedeniu. Predtým bola v krajine aj väznená. Jej brat Mahmúd Moradchání na sociálnej sieti Twitter napísal, že bola zatknutá ešte v stredu počas cesty na prokuratúru, kde bola predvolaná. V sobotu Moradchání na kanáli YouTube zdieľal video, v ktorom jeho sestra odsudzuje ,,jasný a očividný útlak", ktorému sú Iránci vystavení. Zároveň kritizovala nečinnosť medzinárodného spoločenstva.

,,Slobodní ľudia, buďte s nami! Povedzte svojim vládam, aby prestali podporovať tento vražedný režim, ktorý zabíja deti," uviedla Moradcháníová. ,,Tento režim nie je lojálny k žiadnym náboženským zásadám a nepozná žiadne zákony ani pravidlá okrem sily a udržiavania svojej moci akýmkoľvek možným spôsobom," dodala.

Nebolo bezprostredne jasné, kedy bolo video nahraté, pripomína AFP.

Faríde Moradcháníová je dcérou Chameneího sestry Badrí, ktorá sa v 80. rokoch odčlenila od svojej rodiny a utiekla do Iraku. Pridala sa k svojmu manželovi, disidentovi a klerikovi Alímu Tehránímu.

Do popredia sa Moradcháníová dostala ako aktivistka proti trestu smrti a naposledy bola zatknutá v januári tohto roka.

Celoštátne protesty vypukli v Iráne v polovici septembra po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej po zatknutí teheránskou mravnostnou políciou za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy.

Iránska aktivistická tlačová agentúra HRANA uviedla, že protesty si vyžiadali už najmenej 448 obetí na životoch, medzi ktorými je aj 63 detí. Zahynulo pri nich aj 57 členov bezpečnostných síl a približne 18 170 osôb bolo zatknutých.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič: Dohodou s lekármi prehral pacient. Morálne právo štrajkovať už majú aj pracovníci v atómke

Zvýšenie platov pre nemocničných lekárov nad pôvodnú ponuku vlády si vyžiada škrty v ostatných kapitolách zdravotníctva, na čo v konečnom dôsledku doplatia pacienti. V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to povedal minister financií Igor Matovič (OĽANO). Opozičný poslanec a podpredseda strany Hlas-SD Erik Tomáš Matoviča obvinil z rozoštvávania spoločnosti.

"Obávam sa, že prehral pacient," komentoval Matovič dohodu, podľa ktorej by mal byť od 1. januára 2023 koeficient minimálnej mzdy pri atestovaných lekároch 2,5-násobok priemernej mzdy, pri neatestovaných lekároch 1,5-násobok.

Okrem toho sa má zvyšovať plat neatestovaným lekárom za každý rok praxe o 0,015-násobok z priemernej mzdy a atestovaným lekárom o 0,025-násobok počas 30 rokov. Od 1. januára 2025 sa má atestovaným lekárom zvýšiť koeficient za odpracované roky na 0,03-násobok priemernej mzdy počas 30 rokov.

Na rokovaniach s lekárskymi odborármi sa však podľa Matoviča ani raz neriešila lepšia zdravotná starostlivosť, záujmy pacientov, úplatky, lepšie prístroje či lieky na liečbu rakoviny, ale iba platy. "Toto je, žiaľ, dohoda, kde prišli odborári k stolu, na tom stole bolo prestreté pre všetkých zdravotníkov, pre pacientov, a odborári povedali, že toto si berieme my len pre nemocničných lekárov," povedal Matovič.

Žiadať výrazné zvýšenie platov by pod hrozbou jadrového výbuchu podobne podľa ministra mohli napríklad aj zamestnanci atómových elektrární. "Toto na tom bolo to nebezpečné, na čo som upozorňoval," zdôraznil Matovič.

"Urobili sme zásadný precedens a teraz majú morálne právo štrajkovať sestričky, sanitári, rušňovodiči, zamestnanci v atómke, učitelia, upratovačky a prečo nie smetiari? Nech nám nechajú odpadky a povedia, že aj oni chcú platy vyššie o 10 percent, ako sú české," dodal minister.

Opozičný poslanec Tomáš ministra Matoviča aj premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) obvinil, že situáciu vyhrotili, keď s lekárskymi odborármi pôvodne odmietali rokovať. Problém sa podľa neho začal počas pandémie ochorenia COVID-19.

"Zatiaľ čo ostatné krajiny zvyšovali reálne platy, a tak sa poďakovali lekárom, zdravotníkom, sestrám za to nasadenie a úsilie, lebo bez nich by sa to nezvládlo, vy ste zlyhávali ako vláda na celej čiare," tvrdil Tomáš.

Matovič podľa neho svojimi vyjadreniami rozoštváva verejnosť a ostatné skupiny zamestnancov voči lekárom. Na druhej strane opozičný poslanec očakáva, že niektorí lekári zmenia prístup k pacientom a k výkonu svojej profesie.

Matovič pripomenul, že pokiaľ neprejde zákon o štátnom rozpočte, nebude možné splniť ani dohodu s lekárskymi odborármi a zvýšenia platov sa nedočkajú ani ostatné profesie. Podľa Tomáša opozícia podporí zdravotnícke zákony, no podporu štátneho rozpočtu na budúci rok podmienil dohodou na predčasných parlamentných voľbách a rokovaním s opozíciou o prípadných zmenách v návrhu.

(tasr)

Minúta  |  

USA zmiernili sankcie voči Venezuele, obnovili Chevronu licenciu

Americká administratíva v sobotu (26. 11.) zmiernila niektoré sankcie voči Venezuele po tom, ako tamojšia vláda a opozícia dosiahli dohodu o humanitárnych otázkach. Ministerstvo financií USA následne obnovilo ropnej spoločnosti Chevron licenciu na podnikanie vo Venezuele. TASR o tom informuje na základe správ AP a Reuters.

Druhá najväčšia americká ropná firma tak môže rozšíriť svoju produkciu vo Venezuele a doviesť ropu z tejto juhoamerickej krajiny do Spojených štátov.

Rozhodnutie vlády USA garantuje širšie práva poslednej veľkej americkej ropnej spoločnosti, ktorá stále pôsobí vo Venezuele. Obmedzuje však akékoľvek hotovostné platby do Venezuely, čo by mohlo znížiť objem ropy dostupnej na export.

Licenčné podmienky sú navrhnuté tak, aby zabránili štátnej ropnej firme Petróleos de Venezuela, známej ako PDVSA, dostávať výnosy z tržieb Chevronu z predaja ropy, uviedli predstavitelia USA. Licencia má platnosť šesť mesiacov a potom sa bude automaticky obnovovať každý mesiac, uviedlo ministerstvo financií USA.

Autorizácia USA ,,prináša väčšiu transparentnosť do venezuelského ropného sektora a umožňuje Chevronu profitovať z predaja ropy, ktorú vyprodukuje v spoločných podnikoch s PDVSA," uviedla kalifornská spoločnosť vo vyhlásení.

Spojené štát prvýkrát uvalili sankcie na PDVSA v roku 2017. V roku 2018 zvýšili sankcie voči Venezuele v snahe zosadiť socialistického prezidenta Nicolása Madura po jeho znovuzvolení, ktoré Západ neuznal. Maduro sa držal pri moci s pomocou PDVSA, Ruska a Iránu. Nový vplyv získal vďaka vzostupu ľavicových lídrov v Latinskej Amerike a problémom opozície, ktorá zápasí s nedostatkom financií a jej lídri sú vo vyhnanstve alebo uväznení.

Chevron dostal v roku 2019 výnimku na obchodovanie s venezuelskou ropou s cieľom získať späť nesplatené dlhy. Ale aj tieto privilégiá boli o rok neskôr pozastavené. Štyri spoločné podniky PDVSA a Chevronu produkovali približne 200-tisíc barelov (1 barel = 159 litrov) ropy denne a pred sankciami vyvážali ropu do celého sveta.

USA obnovili Chevronu licenciu v ten istý deň, keď venezuelská vláda a opoziční lídri začali politický dialóg v Mexiku tým, že súhlasili s požiadavkou OSN, aby dohliadala na fond poskytujúci Venezuelčanom potraviny, zdravotnú starostlivosť a infraštruktúru.

Podmienky licencie bránia Chevronu pomôcť Venezuele s rozvojom nových ropných polí, ale poskytujú mu spôsob, ako získať predajom ropy naspäť časť z miliárd dolárov, ktoré mu dlhuje PDVSA. Umožňujú tiež americkej spoločnosti dovážať potrebné veci na spracovanie ropy na export.

USA obnovili licenciu aj spoločnostiam Baker Hughes, Halliburton, Schlumberge a Weatherford International, ktoré poskytujú služby v ropnom sektore, ale bez rozšírenia. To obmedzuje akúkoľvek širšiu expanziu venezuelskej produkcie ropy.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.