Zoznam chýbajúcich liekov sa rozširuje. Podľa šéfa farmaceutov hrozí zánik dedinských lekární

Lekárne naprieč Slovenskom hlásia pribúdajúce výpadky liečiv. Lekárňam komplikujú situáciu aj zvyšujúce sa ceny energií.

Koncom leta lekárne informovali, že chýbajú niektoré lieky. Išlo napríklad o medikamenty slúžiace na úpravu krvného tlaku, liečbu krvných zrazenín či kardiologického a cievneho systému. Z voľne dostupných liečiv mali pacienti problém kúpiť si Muconasal, Nasivin, Hylak, Paralen čapíky.

V októbri sa kríza ešte prehĺbila. Chýbali už aj antibiotiká, lieky na alergiu, pastilky na hrdlo či detské ibuprofénové sirupy. Šéf Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ v rozhovore pre Štandard uviedol, že situácia nie je až taká vypätá, lebo väčšinou ide o voľnopredajné lieky. „Lieky, ktoré sa nedajú nahradiť, rátame v jednotkách a nahraditeľné lieky možno v desiatkach. Ak máme päť výrobcov a z toho traja chýbajú, nie je dôvod na paniku,“ povedal Sukeľ.

Priznal však, že problém nastáva, ak chýbajú lieky na predpis. Nie všetky majú patričnú ekvivalentnú náhradu s rovnakým zložením. Čierne scenáre sa teraz začínajú napĺňať.

Chýba dôležité antibiotikum

Lekárne po celom Slovensku hlásia úplný výpadok Dalacinu, ktorý je určený na liečbu infekcií dýchacích ciest, kĺbov, kostí, zubov, pľúc, ale i encefalitídy, teda zápalu mozgu. Informujú o tom Hospodárske noviny.

„Čo sa týka Dalacinu, tam sú dve sily 150 a 300, momentálne sú obidve nedostupné. Je ich preto potrebné nahradiť inými antibiotikami. Samozrejme, jednotlivé antibiotiká sú využívané pri konkrétnych infekciách. Je to tak aj pri Dalacine, ale sú dostupné antibiotiká, ktoré ho v princípe môžu nejakým spôsobom nahradiť,“ vysvetľuje Sukeľ s dôvetkom, že lekári by istý čas nemali Dalacin predpisovať, aby sa tak pacienti vyhli zbytočným komplikáciám.

Na porovnanie, český SÚKL má zoznam liekov, ktoré chýbajú aj s informáciou, kedy budú asi dostupné a pravidelne ho aktualizuje. Lekári u nášho západného suseda preto vedia priamo predpísať liek, ktorý je dostupný. Slovenskí lekári však tento prehľad nemajú, a preto často predpisujú lieky, ktoré sú dlhodobo nedostupné. 

RozhovorŠéf farmaceutov Sukeľ: Chýba trochu viac liekov, ale neohrozuje to životy ľudí. Nie je dôvod na paniku

Problém sa nedá len tak odstrániť

Príčiny nedostatku môžu byť rôzne. Závažnú rolu hrajú výrobné dôvody – nedostatočné kapacity, zmeny vo výrobných procesoch či nedostatok personálu. Zlyhávať môže aj logistika, lebo vstupné suroviny vrátane účinných látok sa môžu omeškať. Dôležité sú aj obaly, pretože sa vyrábajú v Indii a Číne. Ak sa uzavrú ázijské prístavy, obaly potom chýbajú v Európe.

„Medzi príčiny patrí aj mimoriadna situácia, ako napríklad pandémia COVID-19 alebo vojenský konflikt na Ukrajine, ktoré spôsobili vyšší dopyt po určitých liekoch, a zároveň priniesli obmedzenia pri distribúcii liekov, ako aj výpadky personálu pre práceneschopnosť,“ uvádza Štátny ústav na kontrolu liečiv (ŠÚKL).

Ministerstvo o probléme vie, ale nemá potrebné kompetencie a tie chýbajú aj výrobcom liekov. Ako sa uvádza vyššie, dôvody nedostupnosti sú často objektívne a nepredvídateľné. Ministerstvo môže liek len vyradiť zo zoznamu kategorizovaných prípravkov, ak nie je jeho trhová dostupnosť dostatočná počas šesťdesiatich dní za sebou.

Hrozí zánik menších lekární

Podľa šéfa farmaceutov bude chýbajúcich prípravkov pribúdať. Lekárňam komplikujú situáciu aj zvyšujúce sa ceny energií. „Toto sa nás dotkne značným spôsobom. Pracujeme totiž s regulovanými cenami a ak štát nejakým spôsobom nepristúpi k zvýšeniu týchto regulovaných cien pri liekoch, ktoré sa vydávajú na predpis, tak sa môžu prejaviť zvýšené náklady,“ uviedol Sukeľ pre Hospodárske noviny.

Situáciu by mal podľa neho sanovať štát, a to zvýšením cien liekov vydávaných na recept. „Aby zvlášť lekárne na perifériách, v menších mestách či obciach, ktoré žijú najmä z receptových regulovaných cien, dokázali pokryť zvyšujúce sa náklady. V opačnom prípade reálne hrozí zánik dedinských lekární,“ myslí si šéf lekárnikov.