Lévyová: Úplatky hlásia pacienti ojedinele. Sú vôbec radi, keď ich ošetria

Je nám však ľúto, že požiadavky zvýhodňujú viac jednu skupinu – nemocničných lekárov. Dlhodobo podporujeme aj požiadavky ambulantných lekárov, bez ktorých nie je možné poskytovať komplexnú zdravotnú starostlivosť. V rámci nastavenia diagnózy a liečby sú ambulantní lekári aj zdravotné sestry veľmi potrební. Nemôžeme skoncentrovať zdravotnú starostlivosť len v nemocniciach. Taký bohatý štát nie sme.

Narážate na to, že ambulantní lekári poskytujú aspoň šesťdesiat percent zdravotnej starostlivosti?

Práve preto sa bojíme, že sa vzťahy narušia a nastane akási etická morálna priepasť. Čakacie lehoty u špecialistov sa dnes predĺžili takmer na dvojnásobok. Ako dlho budeme čakať v budúcnosti? Žiadame, aby sa oprávnené požiadavky zdravotníkov riešili komplexne. Zachytili sme vyhlásenia, že zvýšenie miezd bude na úkor pacientov. Sľubovaná lepšia dostupnosť  inovatívnych liekov bude značne obmedzená. V rozpočte sa na to plánovalo vyčleniť päťdesiat miliónov, čo sme považovali za nedostatočné. Je nevyhnutné zvýšiť finančné zdroje aspoň na osemdesiat miliónov, aby bolo aj na lepšiu dostupnosť inovatívnych liekov pre onkologických pacientov či zriedkavé ochorenia. Stále tu bude aj výnimkový systém, ktorý je oklieštený percentami. Ak nebudú finančné zdroje, pacienti, ktorí mali odsúhlasené výnimky napríklad zo septembra ku koncu roka, sa k nim nemusia dostať.

Aj zdravotnícke pomôcky nám odchádzajú z trhu, lebo ceny nastavené v súčasnosti absolútne nezohľadňujú infláciu, výrobné náklady. Už dnes je problém dostať sa k barlám či slepeckým paliciam a takéto prípady môžu podstatne pribúdať. V rozpočte na budúci rok sa uvádza, že je potrebné ušetriť tri milióny na zdravotníckych pomôckach. A z čoho? V systéme chýbajú aj bežné lieky ako na teplotu, bolesti chrbtice a antibiotiká. Ľudia si ich nakupujú v zahraničí. V Rumunsku aj Bulharsku majú onkologickí pacienti dostupnejšie lieky než na Slovensku. Pokiaľ nedôjde k adekvátnemu dofinancovaniu zdravotníctva a nenaplnia sa požiadavky všetkých strán, obávame sa, že pacient nebude žiadnym víťazom, a naopak, prehrá.

Lieky sú predsa nedostupné z objektívnych príčin ako nedostatočné kapacity, zmeny vo výrobných procesoch, nedostatok personálu či obalových materiálov.

Je to komplex príčin. Nemáme domácich výrobcov liekov a v zahraničí došlo k výpadkom niektorých surovín a obalov. Naši farmaceuti sú ochotní vyrábať niektoré lieky ako galeniká. Problémom sú aj financie. Výrobcovia si nedajú kvôli nám pokriviť ceny na európskom a svetovom trhu. Tlaky na udržanie a zníženie cien sú u nás príliš vysoké, hoci máme jednu z najnižších cien v rámci EÚ v kategorizácii liekov. Výrobcovia z nášho trhu odídu a budeme opäť platiť veľké peniaze. Dialo sa to už aj v minulosti, keď sme za onkologické lieky zaplatili dvoj-trojnásobok oproti tomu, keby boli kategorizované. Alebo to ostane na pleciach pacienta, ktorý si lieky vyhľadá aj zaplatí v zahraničí.

Čiže zvyšovanie miezd nemocničných lekárov môže negatívne ovplyvniť tieto položky?

Áno, navyše ambulantní lekári upozorňujú, že ak nebudú mať adekvátne zohľadnené náklady, budú vyberať poplatky v hotovosti. To sa už deje.

Ambulantní poskytovatelia mali od ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského prisľúbených 180 miliónov eur z pandemickej rezervy, ktoré vraj podľa ministra financií nakoniec nedostanú.

A ktorý lekár z nemocnice si otvorí ambulanciu alebo ju prevezme po odchádzajúcom lekárovi? Žiaden nemá takúto motiváciu, lebo sa má lepšie v nemocnici za 4 500 eur mesačne ako sa trápiť vyberaním poplatkov. Čierny Peter ostáva v rukách ambulantných poskytovateľov.

Aká je dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti?

Čakacie lehoty sa vplyvom pandémie zdvojnásobili. Predtým čakali pacienti tri mesiace až pol roka, dnes dostávajú termíny na kontrolu u špecialistu o rok, prípadne keď si ho nájdu. Toho sa už ani nemusia dožiť, alebo sa za ten čas stav pacientov natoľko zhorší, že nastanú nezvrátiteľné zmeny. Budeme mať preplnené kapacity v nemocnici, ale pacientom to nepomôže. Keď pacient príde na urgentný príjem, je už príliš neskoro. Opakovane sme upozorňovali, že počas pandémie ľudia neumierali primárne na covid. Na prvých priečkach príčin úmrtí boli kardiovaskulárne a onkologické ochorenia a po covide sa pridružili pľúcne ochorenia. Ak sme vtedy bojovali za zníženie počtu predčasných úmrtí, lebo sme boli na popredných priečkach nežiaducej štatistiky, dnes je to ešte horšie. Po pandémii vydal Štatistický úrad SR dáta, že sme mali najvyššiu úmrtnosť od druhej svetovej vojny.

Posledný týždeň bola veľmi živá diskusia o úplatkoch, ktorými si lekári polepšovali. Hlásia vám pacienti takéto prípady?

V rámci našich štatistík je na prvom mieste nespokojnosť s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti. Etický kódex zdravotníkov riešia komory, ktoré ich združujú. Obávame sa, že ak sa zvýšia mzdy a nie všetkým rovnako, v rámci etického prístupu nebude zdravotná starostlivosť rovnaká. Mali sme veľmi nízke percento podnetov o úplatkoch vo forme priamych platieb, lebo ľudia sú vôbec radi, keď sa na vyšetrenie dostanú či už cez známeho alebo inou formou. Ľudia sa nebudú sťažovať. Sú znechutení. Politici s obľubou hovoria, že každý má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a peňazí je v systéme dosť, ale nie je to pravda. Ľudia ťažko odlíšia súkromnú nemocnicu od štátnej a nevedia ani, že štátne nemocnice sa môžu zadlžovať. Neštátne nemocnice a ambulancie sa zadlžovať nemôžu a musia si platiť sociálne aj iné odvody. To bežný človek nevie.

Ambulantní poskytovatelia už dlho varujú, že ak nepríde k ich dofinancovaniu, budú musieť od pacientov vyberať platby za výkony a vyšetrenia.

A mnohí sa rozhodli ísť radšej touto cestou a zrušili zmluvy s poisťovňou. Nemusia sa doťahovať, ktorý výkon urobili a radšej berú priame platby od pacientov. Zákon im to umožňuje a keď chcú prežiť, možno nebudú mať na výber. Pacientom sa to však ťažko vysvetľuje. Slovenská lekárska komora pripravila dokument s adekvátnym financovaním. Ak sa nezvýšia odvody za 2,9 milióna poistencov štátu, ekonomicky aktívni občania to neutiahnu. Zdravotné náklady na dôchodcu po šesťdesiatke sú mesačne vyššie než deväťdesiat eur a štát zaň dáva 34 eur. Toto sa musí zmeniť.