Ak bojuješ s Rusmi, nie je to Call of Duty, hovorí po návrate z Ukrajiny britský dobrovoľník

McDonald sa len nedávno vrátil z ukrajinského frontu, kde bojoval proti Rusom. V rozhovore pre youtubeový kanál Lindybeige opísal, ako v marci odcestoval zo Spojeného kráľovstva do Poľska. Na varšavskom letisku stretol rovnako zmýšľajúcich, vytvorili preto skupinu. Nasadli na autobus, ktorý ich odviezol na hranicu s Ukrajinou. A dostavil sa šok. Kým v Anglicku, ako tvrdil, kvitli kvety a vtáci spievali, na hranici bol sneh po kolená a mráz. Veľa dobrovoľníkov sa radšej otočilo a vrátilo domov.

Na hranici strávili 24 hodín. Boli tam médiá, robili sa rozhovory. Pristavili im autobusy, ktoré ich previezli na ukrajinskú stranu. Konečnou bolo výcvikové stredisko Javoriv v Ľvovskej oblasti.

Medzi dobrovoľníkmi začali vznikať priateľstvá. Podľa McDonalda však nikto nemal ucelený obraz tohto, čo sa naozaj deje na Ukrajine. „Kyjev vyzeral, že môže padnúť… Boli to prvé dni vojny,“ poznamenal.

Dobrovoľníkov sformovali do malých jednotiek, dostali úvodné lekcie, napríklad, ako vyzerá kalašnikov (AK-47). Ale do rúk im ho nedali. A náhle sa všetko akoby spomalilo. Nemali pocit, že by boli vo vojne. Zavládla nuda.

Koniec nudy

Na tretí deň, 13. marca, podnikli Rusi na stredisko Javoriv raketový útok. Dobrovoľníci dostali príkaz, aby vybehli z kasární a bežali do lesa alebo na pole. Mali si nájsť úkryt.

Dopočul sa, že Rusi vypálili na stredisko „36 alebo 42“ striel s plochou dráhou letu typu Kalibr. Boli tam mŕtvi, zranení. V stredisku sa združovalo celkovo približne tisíc ľudí.

McDonald a ďalší, asi 30 ľudí, zostali celú noc v lese. Mali len tri staré útočné pušky FNC a niekoľko samopalov vzoru 61 (Škorpión). Dostali informáciu, že neďaleko od nich sú už ruskí výsadkári. Mysleli si, že Rusi prišli do strediska zlikvidovať tisíc neozbrojených, nevycvičených medzinárodných nováčikov. Bol to, našťastie, falošný poplach.

Bol to chaos

Po tomto zážitku vyrazil McDonald so skupinou do strednej časti Ukrajiny, kde im povedali, že budú táboriť v lese – v skautských stanoch. Jedna bomba by tam zabila všetkých.

Opísal, ako sa raz bez varovania objavili pri nich vojenské autá. Veliteľ kričal, nech sa skryjú, pretože nie je jasné, či sú to Rusi alebo Ukrajinci. Vysvitlo, že to boli miestni, ktorí im priviezli drevo. „Bol to chaos,“ konštatoval McDonald.

Veliteľov mal rôznych. Niektorí preferovali rodinkárstvo, iní dávali najavo svoju privilegovanosť. „Ukrajinský veliteľ si zrejme myslel, že vybrať pekný dom pre neho a všetkých jeho vodičov je oveľa dôležitejšie, než vybrať dom, v ktorom budete mať rádiové spojenie so svojimi jednotkami v teréne,“ poznamenal britský legionár.

PolitikaAko Rusi pochovali poľských žoldnierov na americkom cintoríne

Problémové typy

Problémom sú aj krádeže. Keď sa presúvali do Charkova, na dvoch nákladiakoch im prevážali útočné pušky M4 a SCAR-H, guľomety M240B, protitankové rakety Javelin a muníciu až po vrch, všetko zo Západu. Počas cesty sa však obe autá „stratili“.

McDonald hovoril aj o problémových typoch, ktoré sa pripojili k dobrovoľníkom – kleptomani, kriminálnici, gangstri, zlodeji. Ukrajincom prišli na pomoc taktiež bývalí vojaci zo Západu, ktorí slúžili predtým v Iraku či Afganistane. Niektorí nemali základné skúsenosti na prežitie. Síce boli v Afganistane, ale ani si nevystrelili, mali k dispozícii kantíny v štýle McDonald’s a KFC. Podľa McDonalda niektorí prišli na Ukrajinu len preto, aby zabíjali Rusov. Ale keď zistili, že nepriateľ má väčšiu zbraň ako oni, vrátili sa domov.

„Ak bojuješ s Rusmi, budeš terčom hrozného ostreľovania. Nie je to ako (PC hra) Call of Duty,“ varoval McDonald.