Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina: Protikorupčný súd skonfiškoval všetok majetok exprezidenta Janukovyča

Najvyšší protikorupčný súd Ukrajiny (VAKS) skonfiškoval v prospech štátu všetok majetok bývalého prezidenta Viktora Janukovyča vrátane jeho niekdajšej luxusnej rezidencie pri Kyjeve. TASR o tom informuje s odvolaním sa na stredajšie oznámenie zverejnené na stránke súdu.

O konfiškáciu majetku exprezidenta, ktorý po vypuknutí ukrajinskej revolúcie z roku 2014 ušiel do Ruska, požiadalo ministerstvo spravodlivosti v Kyjeve. Janukovyčovi právnici avizovali, že sa voči vynesenému verdiktu odvolajú.

Trojica sudcov VAKS rozhodla o tom, že v prospech ukrajinského štátu prepadne bývalá Janukovyčova luxusná rezidencia Mežyhiria pri Kyjeve, hotelový a reštauračný areál v obci Sucholuččia, byt v severnej časti Kyjeva, ako aj viacero áut a parkovacích miest.

Na základe súdneho príkazu bolo Janukovyčovi zhabaných aj 31 miliónov ukrajinských hrivien (800-tisíc eur) a takmer 85-tisíc amerických dolárov uložených na bankových účtoch, ako aj majetkové podiely v dvoch spoločnostiach.

Exprezidentovi bolo skonfiškovaných aj 537 predmetov umeleckej a historickej hodnoty vrátane obrazov, ikon, kníh, starožitného nábytku, hodín, váz, mečov, strelných zbraní a jedného kanónu z 19. storočia. Ich celková hodnota sa odhaduje na viac než 18,7 milióna eur.

"Konfiškácia sa uskutočnila preto, že Janukovyč spolupracoval s Ruskou federáciou na vykonávaní podvratných a teroristických aktivít zameraných voči Ukrajine a pri vedení agresívnej vojny. Okrem iného tiež prostredníctvom listov vyzýval (ukrajinského) prezidenta Zelenského, aby akceptoval podmienky agresorskej krajiny," uviedli aktivisti z ukrajinskej mimovládnej organizácie Protikorupčné centrum.

Proruského Viktora Janukovyča, ktorý zastával post hlavy štátu od roku 2010, zvrhli prozápadní demonštranti počas protestov na Majdane v roku 2014. Protesty vypukli po tom, ako Janukovyč napriek predchádzajúcim prísľubom odmietol podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou.

Janukovyča na Ukrajine odsúdili v neprítomnosti na trinásť rokov väzenia za vlastizradu a spoluúčasť na vedení vojny voči vlastnej krajine. Rozhodnutie o konfiškácii jeho majetku však padlo až teraz. Podľa odhadov ukrajinských úradov exprezident svojím korupčným a iným konaním spôsobil Ukrajine škody vo výške stoviek miliónov hrivien.

(tasr)

Minúta  |  

Boris Johnson dostal za prejavy prednesené po demisii milión libier

Bývalý britský premiér Boris Johnson zarobil až jeden milión libier (vyše 1,2 milióna eur) za štyri prejavy, ktoré predniesol po tom, čo v septembri odstúpil z postu lídra vládnej Konzervatívnej strany. Vyplýva to z oficiálnych záznamov o finančných záležitostiach členov britského parlamentu, ktoré boli zverejnené v stredu. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Johnson podal demisiu v septembri po tom, čo v dôsledku rôznych škandálov stratil podporu časti vlastných ministrov a zákonodarcov. Organizoval napríklad večierky v londýnskom sídle vlády v čase, keď zvyšok Británie musel pre pandémiu koronavírusu dodržiavať prísne lockdowny.

Johnson dostal za štyri prejavy prednesené v priebehu októbra a novembra viac ako jeden milión libier (vyšee 1,6 milióna eur), čo vychádza na približne 30-tisíc libier (takmer 35-tisíc) za hodinu.

Agentúra Reuters pripomína, že Boris Johnson musí ako člen britského parlamentu priznávať všetky externé zdroje príjmov aj súvisiaci počet odpracovaných hodín.

Johnsonovým najdrahším prejavom bol príhovor v americkej firme Centerview Partners v New Yorku, za ktorý zinkasoval viac ako 277-tisíc libier. Ako celkový odpracovaný čas expremiér uviedol deväť hodín, pričom spomínaná americká firma mu zaplatila dopravu aj ubytovanie.

Ďalšie prejavy, za ktoré dostal Johnson štedro zaplatené, boli pre indický denník Hindustan Times, na Svetovom summite CNN a na stretnutí svetovej Rady poisťovacích agentov a maklérov.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ tvrdí, že patrioty dodané na Ukrajinu by boli legitímnym terčom útokov

Ak by Spojené štáty poskytli Ukrajine dodávky systémov protivzdušnej obrany Patriot, raketové batérie tohto systému by sa stali legitímnym cieľom útokov ruských síl. V stredu to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého cituje stanica CNN.

CNN v utorok s odvolaním sa na troch amerických predstaviteľov informovala, že Spojené štáty sú pripravené schváliť dodávku systémov Patriot na Ukrajinu. Upozornili na to, že konečné rozhodnutie vo veci ešte nepadlo, ale mohlo by byť prijaté v priebehu tohto týždňa.

Príslušný zámer Pentagónu musí schváliť minister obrany USA Lloyd Austin predtým, než bude poslaný na podpísanie prezidentovi Joeovi Bidenovi. Trojica nemenovaných amerických predstaviteľov pre CNN povedala, že sa očakáva odsúhlasenie tohto plánu.

Na otázku CNN, či Peskov zastáva rovnaký názor ako bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý konštatoval, že patrioty dodané Kyjevu "by boli okamžite legitímnym cieľom našich ozbrojených síl", hovorca Kremľa uviedol "samozrejme".

Dodal ale, že túto záležitosť zatiaľ nechce komentovať, nakoľko ide len o medializované správy, a Washington zatiaľ neprijal konečné rozhodnutie.

Po sfinalizovaní plánov by mali byť patrioty v priebehu niekoľkých dní urýchlene dodané ukrajinským silám, ktoré by sa ich učili používať na základni americkej armády pri meste Grafenwöhr v Nemecku, priblížili pre CNN predstavitelia USA.

Ukrajinskí činitelia už niekoľko mesiacov žiadajú dodanie batérií systému Patriot. Kyjev však zatiaľ neuviedol, či už USA súhlasili s ich dodaním.

Ruskí predstavitelia opakovane tvrdia, že všetky západné systémy poskytnuté Ukrajine – vrátane raketových systémov HIMARS – budú cieľom útokov ruských síl.

(tasr)

Minúta  |  

Rím: Muž, ktorý strieľal v kaviarni, mal útok vopred naplánovaný

Muž, ktorý v nedeľu v jednej z kaviarní v Ríme zastrelil štyri ženy a zranil ďalšie tri osoby, útok plánoval dlho vopred. V stredu to uviedol sudca zodpovedný za úkony predbežného vyšetrovania. TASR správu prevzala z agentúry ANSA.

Päťdesiatsedemročný Claudio Campiti počas vypočúvania "neprejavil ľútosť" nad tým, čo vykonal. Súd sa preto rozhodol nechať ho vo väzbe, keďže by na slobode "mohol pokračovať v násilnom konaní".

Campiti začal strieľať na stretnutí vlastníkov bytov v kaviarni v rímskej štvrti Fidene. Jednou z obetí bola 50-ročná Nicoletta Golisanová, priateľka talianskej premiérky Giorgie Meloniovej.

Agentúra ANSA uvádza, že incident mohol dopadnúť oveľa horšie, keďže Campiti si do kaviarne priniesol 170 nábojov a ešte jeden zásobník. Ostatní účastníci stretnutia vlastníkov ho však premohli a držali ho, kým neprišla polícia.

Campiti mal už minulosti opakované spory so susedmi, uviedol jeden zo svedkov pre talianske médiá. Viackrát tiež žiadal o zbrojný preukaz, úrady mu to však zamietli. Zbraň, ktorou v nedeľu strieľal, pochádzala zo strelnice, kde bol členom.

Prokuratúra oznámila, že Campitiho obvinila z úkladnej masovej vraždy. Dodala, že na nedeľné stretnutie do kaviarne si priniesol šesťtisíc eur v hotovosti a batoh s oblečením, čo naznačovalo, že po útoku plánoval utiecť.

(tasr)

Minúta  |  

Fed v stredu zvýšil svoj kľúčový úrok o 50 bázických bodov

Americký Federálny rezervný systém (Fed) v stredu zvýšil svoj kľúčový úrok menej ako na predchádzajúcich štyroch zasadnutiach. TASR o tom informuje na základe správ AP, AFP a CNBC.

Fed dnes zvýšil svoju referenčnú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov na rozpätie 4,25 až 4,50 percenta, čo je najvyššia úroveň od roku 2007. Ekonómovia takýto výsledok očakávali po tom, ako správa o vývoji spotrebiteľských cien v USA ukázala, že sa ich rast v novembri spomalil na 7,1 percenta zo 7,7 percenta v októbri.

Americká centrálna banka na štyroch predchádzajúcich stretnutiach po sebe zvýšila svoj kľúčový úrok až o 75 bázických bodov. Dnešné zvýšenie úrokov je síce miernejšie, ale stále ide o výrazný skok. Predstavitelia Fedu v stredu zároveň naznačili, že ich boj o ochladenie najväčšej svetovej ekonomiky sa ešte neskončil.

Centrálna banka USA v stredu zároveň revidovala nadol svoju prognózu rastu ekonomiky v budúcom roku na 0,5 percenta, čo je menej ako polovica zo septembrového odhadu. Uviedla tiež, že inflácia vzrastie viac, ako sa očakávalo a miera nezamestnanosti do konca roka 2023 vyskočí na 4,6 percenta zo súčasných 3,7 percenta.

Fed tento rok zvýšil sadzby sedemkrát v snahe zmierniť dopyt a spomaliť prudko rastúcu infláciu, pričom sektory citlivé na úroky, ako je bývanie, už zasiahlo sprísňovanie jej politiky. Kým menová politika ovplyvní rôzne sektory ekonomiky, nejaký čas to trvá, pripomenuli analytici.

Politici tiež predpovedali, že kľúčová úroková sadzba dosiahne do konca roka 2023 rozpätie 5 percent až 5,25 percenta. To naznačuje, že Fed je pripravený zvýšiť svoju referenčnú sadzbu o ďalšie tri štvrtiny bodu.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ schválila pravidlá uvoľnenia vízového režimu pre Kosovo

Členské krajiny Európskej únie (EÚ) a Európsky parlament (EP) odsúhlasili v stredu plán na umožnenie bezvízového vstupu návštevníkom z Kosova do eurobloku. Z vyhlásení EP a Európskej rady vyplýva, že nové pravidlá umožňujúce občanom Kosova dve 90-dňové návštevy v EÚ ročne vstúpia do platnosti ešte pred 1. januárom 2024. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Čelní predstavitelia Kosova podpísali v stredu oficiálnu žiadosť, ktorou Európsku úniu požiadali o kandidátsky štatút pre svoju krajinu. Kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová, predseda parlamentu Glauk Konjufca a premiér Albin Kurti podpísali žiadosť, ktorú plánujú vo štvrtok odovzdať Českej republike. Tá má v súčasnosti rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ.

Päť členov bloku – Grécko, Španielsko, Rumunsko, Slovensko a Cyprus – stále neuznáva Kosovo ako nezávislý štát, pripomína AFP.

Priština vyhlásila nezávislosť od Srbska v roku 2008, no Belehrad spolu so svojimi kľúčovými spojencami Ruskom a Čínou stále považujú Kosovo za súčasť Srbska.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.