Vianočný rozhovor o kráse organa a majstrovi, ktorý ho vie reštaurovať

Náš rozhovor začal vyznaním jeho vzťahu k hudbe: „Hudba ma sprevádza celý život. Doma sme mali klavír, mama rada spievala a v rodine sme mali aj operného speváka, ktorý na rodinných stretnutiach rád zaspieval. Absolvoval som klavír na ZUŠ-ke, mám manželku hudobníčku a hudbe sa venuje aj dcéra. Život bez hudby je pre mňa ťažko predstaviteľný.“

Chcem sa vás pýtať na organ. Tento krásny a silný nástroj viete reštaurovať. Ako sa vyvíjal váš vzťah k nemu, prečo vás zaujal práve organ?

Na začiatku bol, samozrejme, záujem o hru na organe. Počas komunizmu to nebolo jednoduché. Študovať oficiálne hru na organe na amatérskej úrovni sa dalo len na jednej ZUŠ, kde bol počet študentov obmedzený. Dostal som sa tam ako náhradník a natoľko mi to učarovalo, že som sa po skončení gymnázia vydal na cestu hudobného nástrojára. Ovplyvnila ma aj na tú dobu mimoriadne honosná knižka O. Gergelyiho a K. Wurma Historické organy na Slovensku s krásnymi fotkami zväčša zanedbaných alebo nefunkčných nástrojov.

Organ považujeme za dôležitú súčasť každého chrámu, bez neho nám už pripadá neúplný. Čo znamená pre vás?

Organ je pre mňa umelecké dielo. Dielo, ktoré okrem výtvarnej stránky obsahuje aj ďalšiu pridanú hodnotu – hudobnú zložku. A často aj unikátne technické riešenia.

Práca reštaurátora organov je náročná, musíte vedieť pracovať s drevom, kožou, kovom, poznať techniky, ktorými sa v minulosti pracovalo. Ako ste nadobúdali tieto zručnosti?

Začínal som pomerne neskoro, až po gymnáziu. Pracoval som v továrni na výrobu klavírov v Hradci Králové, kde som vyrábal krídla. Popri práci som si urobil výučný list a po absolvovaní skúšok som nastúpil do firmy na výrobu organov, vtedy najväčšej vo východnej Európe, sídliacej v moravskom Krnove. Po revolúcii som pracoval vo firme na výrobu a reštaurovanie klávesových hudobných nástrojov v nemeckom Marburgu a neskôr v Deutsches Museum v Mníchove. Po niekoľkoročnom pôsobení na Slovensku som pracoval vo firme na výrobu organov vo francúzskom Pfaffenhoffene.  Každé pracovné miesto, každá krajina mi poskytli iný pohľad na výrobu a reštaurovanie organov, ale aj klavírov, harmónií, čembál, klavichordov, verklíkov. Pracoval som na stavbe viacmanuálových nových organov, ale aj na reštaurovaní malých prenosných pozitívov, na údržbách organov všetkých možných systémov, ale aj ladení historických klavírov, čembál či dokumentovaní napr. orchestrióna, ktorý podľa ústneho podania videl Napoleon.

Pri výrobe huslí je dôležité kvalitné drevo. Aké materiály sú kľúčové pre organ?

Pri výrobe organa sa používali väčšinou ľahko dostupné materiály. Na území dnešného Slovenska to bolo hlavne smrekové drevo, dub, buk, lipa, prípadne drevo z ovocných stromov. Nenahraditeľná bola ovčia koža na tesnenia a mechy, v 19. storočí aj kosť a eben na obloženie klávesov. Na výrobu kovových píšťal sa používala zliatina cínu a olova.

Organov je na Slovensku veľa, ale vďaka čomu možno konkrétny organ považovať za cenné historické dielo?

Najjednoduchším kritériom je vek. Časti organov vyrobené pred prvou svetovou vojnou by mali byť chránené automaticky. Tieto organy boli vyrábané väčšinou z kvalitného materiálu s ucelenou koncepciou. Po tomto období sa do organárstva dostávali aj nekvalitné materiály a určitá uniformita. Ďalším kritériom je zvuková kvalita či jedinečnosť nástroja.

Organ sa dá opraviť a dá sa reštaurovať. Medzi týmito dvoma kategóriami je asi rozdiel. Aký?

Pri oprave nerozmýšľate nad umeleckou alebo historickou hodnotou danej veci alebo materiálu. Poškodené vyhodíte a nahradíte novou vecou. Keď chcete niečo pridať alebo ubrať, tak to jednoducho urobíte. Nezáleží na tvare a použitom materiáli. Nehrá píšťala? Urobíme novú.

Naopak, pri reštaurovaní sa snažíte zachovať čo najviac z pôvodného materiálu. Nepôvodné riešenia a nevhodné moderné materiály – napríklad umelá hmota, moderné nátery – sa odstraňujú a nahrádzajú rekonštrukciami vyrobenými z podobných materiálov. Ak existuje podobný objekt, najlepšie od toho istého staviteľa, ten slúži ako vzor pre chýbajúce diely. Poškodené časti sa vhodnými technikami usilujete zachrániť tak, aby sa dali použiť.

Reštaurovali ste nástroje, z ktorých chýbala aj viac ako polovica. Ako ste pri tejto práci postupovali?

Na začiatku každého reštaurovania je reštaurátorský výskum, pri ktorom sa daný objekt podrobne prehliadne. Na základe zistených skutočností sa vypracuje návrh na reštaurovanie, ktorý určí, čo sa bude s pamiatkou robiť. Po schválení príslušným Pamiatkovým úradom sa začne reštaurovanie. Postup prác je v zásade rovnaký: na začiatku treba vytriediť pôvodné diely, chýbajúce rekonštruovať a na konci poskladať. Aké jednoduché! (Úsmev.)

Predpokladám,  že vaším cieľom nie je len obnovenie tela nástroja, ale pokúšate sa priblížiť k jeho pôvodnému zvuku. Dá sa to vôbec? Ako to odhadnete?

Ako organ znel krátko po postavení sa môžeme len domnievať. Každý organár má svoju vlastnú predstavu o zvuku. Na základe skúseností a vedomostí ako sa v tom-ktorom období stavali a intonovali organy, sa vieme k pôvodnému zvuku priblížiť.

Keď treba, má vám kto poradiť?

Mám kolegov v zahraničí, s ktorými mám možnosť konzultovať špecifické veci, ale radím sa aj s kolegami z Komory reštaurátorov. Pre mňa sú zaujímavé aj konzultácie s kolegami-organistami, ktorí organ prakticky využívajú.

Ako získavate informácie o staviteľoch organov, na ktorých pracujete? Býva zachovaná nejaká dokumentácia?

Niektoré základné údaje o organoch a organároch mám z publikácií vydaných ešte v minulom storočí. Ostatné nechávam na historikoch, ktorí hľadajú v archívoch. Dokumentácia k samotným historickým organom býva veľmi zriedkavá. Na tomto poli je ešte veľa práce.

Identifikujete na organe niečo ako rukopis tvorcu? Odlišujú sa nástroje jednotlivých autorov?

Samozrejme. Každý organár mal svoje zvyklosti, používal podobné tvary súčiastok. Podľa použitých dielov sa u niektorých dá určiť obdobie vzniku nástroja. Veľa organov je však už prestavaných a viaceré detaily zanikli.

Máte rád organy v kežmarských evanjelických kostoloch a organ z kaplnky na Oravskom hrade. Čím sú výnimočné?

Kežmarský evanjelický zbor a. v. vlastní dva kostoly – Drevený a tzv. Nový kostol. V drevenom kostole je najstarší zachovaný barokový dvojmanuálový organ s pedálom z rokov 1720 – 1729 od staviteľov L. Czeukowského a M. Korabinského. Vo vedľajšom murovanom Novom kostole je dvojmanuálový organ s pedálom od firmy Rieger postavený roku 1894. Oba organy sú známkou vysokého majstrovstva majstrov organárov, ktorí ich stavali a patria medzi najkrajšie organy na území Slovenska. Na organoch sa pravidelne koncertuje, kde prvá časť koncertu s „barokovým“ zvukom je v Drevenom kostole a druhá na organe s „romantickým“ zvukom je v Novom kostole.

Organ v kaplnke na Oravskom hrade je z konca 18. storočia od zatiaľ neznámeho staviteľa. Výnimočný je okrem krásnej skrine – aj keď farebne neupravenej – zložením registrov, takzvaných píšťal, vnútri nástroja. Obsahuje takzvané tympani, čo sú dve veľké drevené píšťaly naladené do chvenia, imitujúce údery na bubon. Ďalšou zvláštnosťou je, že organ nemá pedál – zariadenie, ktorým organista hrá hlboké tóny nohami. Hlboké tóny v organe ale vystavané sú a hrajú sa ľavou rukou.

Organy v Drevenom kostole v Kežmarku a na Oravskom hrade boli pred reštaurovaním v katastrofálnom stave. Napriek vážnemu poškodeniu sa v oboch prípadoch podarilo zachrániť väčšinu pôvodných častí a píšťalám prinavrátiť špecifický zvuk zodpovedajúci obdobiu vzniku organov.

Odstránením nevhodných zásahov na píšťalách organu v Novom kostole v Kežmarku a takzvaným „preintonovaním“ píšťal sa mi podarilo oživiť zvukový potenciál organa, ktorý bol dlhé desaťročia deformovaný.

Na ktoré organy, ktoré prešli vašimi rukami, najradšej spomínate?

Na veľa organov, ktoré som reštauroval, mám pekné spomienky. Veľa prác vykonávam priamo na mieste, kde organ stojí, a to sú často mesiace až roky. Krásne spomienky mám na prvé väčšie reštaurovanie po mojom návrate z Nemecka, a to práve uvedený organ v Drevenom kostole v Kežmarku. Rovnako rád spomínam na práce na organe v kaplnke Oravského hradu, kde sme aj s kolegom trávili v miestnosti za organom, hneď vedľa kaplnky, dlhé mesiace. Stále sa rád vraciam na tieto miesta, aj vďaka milým ľuďom, ktorých som tu spoznal.

Na akom organe pracujete teraz?

Momentálne pracujem na veľmi zaujímavom nástroji z dielne M. Šaška ml., syna významného organára 19. storočia M. Šaška st., vo farskom kostole v Pezinku. Je to jeho prvá samostatná práca z roku 1863. Organ bol vo veľmi zlom stave, drevené časti napadnuté drevokazným hmyzom, dlhé roky zanedbávaný, viacero píšťal už nehralo alebo hralo veľmi zle. Po reštaurovaní bude organ široko-ďaleko jedným z najkrajších nástrojov, a to aj vďaka jeho veľkosti a rôznorodosti registrov – a tým aj rôznych zvukových farieb – ktoré M. Šaško ml. v organe použil.

Dnešní stavitelia organov používajú iné technológie a techniky výroby nástroja. Používate aj vy niektoré z nich?

Ja používam väčšinou pôvodné technológie, ale nevyhýbam sa ani modernejším postupom. Snažím sa to robiť tak, aby výsledok bol čo najlepší.

Kedy je vhodné starý nástroj modernizovať?

Ja skôr zastávam názor, že starý hodnotný organ sa má zreštaurovať a vhodným postupom sa k nemu dá pripojiť novotvar. Tak, aby bolo na prvý pohľad jasné, čo je história a čo je novšie. Je to však veľmi ťažké a treba na to veľa skúseností.

Predstavujem si, že samotné reštaurovanie je už pre vás príjemná práca, ale k vášmu povolaniu patrí úradovanie, dokumentácia,  stretávanie sa s mnohými ľuďmi na úradoch, farnostiach. Ako vyzerá táto fáza prípravy?

Keďže pracujem väčšinou sám, je stretávanie sa s inými živými bytosťami vhodným rozptýlením. Rovnako výskum ďalšieho organa, ktorý som ešte nevidel, rozmýšľanie o najvhodnejšom riešení pre ten-ktorý nástroj je pre mňa tiež zaujímavé. Dokumentácia je náročná práca, hlavne výber a úprava vhodných fotografií, kde vám vždy tá jedna chýba. Beriem to ako potrebnú súčasť mojej práce, veď aj ja si rád prečítam poznámky k dielu, ktoré reštaurujem. Ak takéto poznámky existujú.

Reštaurovanie organu je dlhodobý a náročný proces. Veľkým problémom bývajú financie, ktoré najčastejšie pochádzajú z viacerých zdrojov. Ako sa vyvíja táto časť vašej práce?

V poslednom čase robím väčšinou pamiatkové organy. To by bez podpory štátu a grantového systému sotva bolo možné. Veľa pamiatkovo chránených organov sa nachádza na miestach, kde je financií nedostatok. Určitou časťou sa podieľajú aj mestá a obce a, samozrejme, spoluúčasť má aj vlastník pamiatky.

Hrávate na organe počas vianočných sviatkov?

Odkedy opravujem a reštaurujem organy, nemám kedy len tak si zahrať. Na začiatku prídem k pokazenému organu a keď je organ zreštaurovaný, musím odísť k ďalšiemu. Na to, aby ste mali z hrania dobrý pocit, musíte aj cvičiť a pravidelne hrávať. Prenechávam to šikovnejším kolegom – organistom. Až vďaka nim sa prejaví pravý charakter nástroja. Teším sa keď si niektorí z nich všimnú, čo sa na reštaurovanom nástroji zmenilo k lepšiemu.

Ktorá je vaša najobľúbenejšia organová vianočná skladba?

Osobne mám rád atmosféru okolo Vianoc, keď sa z rádia ozývajú známe skladby, a to aj v rôznych nových úpravách. Všeobecne mám rád hudbu z obdobia baroka, kde sa organ používal aj ako sprievodný nástroj. Rád počúvam aj skvelé úpravy známych vianočných skladieb a capella.

Foto: Archív VG