Strmhlavý prepad ruského importu nastal ešte na jar, keď sa v rýchlom slede schvaľovali sankcie zamerané na obmedzenie ruského dovozu. Neskôr na jeseň síce došlo k čiastočnému oživeniu, no Financial Times (FT) odhaduje, že v tomto roku sa ruský import scvrkol o 20 až 25 percent.
New York Times (NYT) ešte koncom októbra publikoval spracované dáta, podľa ktorých objem importu tovarov z drvivej väčšiny obchodných partnerov Moskvy oproti hodnotám z roku 2020 drasticky klesol. Nemecko, ktoré doviezlo do Ruska (s výnimkou Číny) najviac tovaru, znížilo svoj export do najväčšej krajiny sveta o 51 percent. Podobne padli aj čísla u ďalších významných ekonomík, ako je USA, Japonsko, Južná Kórea, Spojené kráľovstvo či Holandsko.
Západné vymoženosti chýbajú
To, že sankcie zamerané na ruský import zasiahli svoj cieľ, však neodhaľujú len exportné dáta západných krajín. Vidieť to aj na niektorých krokoch, ktoré bol Kremeľ nútený podstúpiť.
Jedným z najviac zasiahnutých bol automobilový priemysel. Tamojší výrobcovia totiž čelia nedostatku niektorých súčiastok. Podľa ruského štatistického úradu Rosstat bola produkcia v septembri takmer o 80 percent nižšia v porovnaní s rovnakým mesiacom predchádzajúceho roka. V celom období od januára do septembra sa vyprodukovalo skoro o 66 percent menej áut než v rovnakom období ostatného roka. Prepad viedol úradníkov k tomu, že v lete uvoľnili niektoré bezpečnostné požiadavky na protišmykové brzdy a bezpečnostné vankúše, doplňuje britský denník.
Zvýšil sa aj počet prípadov špekulantov, ktorí hľadajú diery v sankciách alebo ilegálne prepravujú tovar do Ruska. Britský denník píše, že Stanislav, jeden z takýchto obchodníkov, nakupuje tovar prostredníctvom nastrčených spoločností založených v Európe, ktoré nemajú viditeľné napojenie na Rusko. Výrobky sa majú ďalej posielať v kamiónoch z EÚ do krajín, ktoré majú s Ruskom spoločnú colnú úniu, ako napríklad Kazachstan a Arménsko.
"Akákoľvek značka, ktorá opustila Rusko, bez ohľadu na to, čo to je – vysávače, oblečenie, alkohol – to všetko sa aj tak dováža," uviedol pre denník ďalší ruský občan žijúci v Európe, ktorý sa zaoberá dovozno-vývozným obchodom. Dodal, že napriek problémom s dovozom niektorých materiálov a tovarov sa nakoniec nájdu cesty, ako ich dostať do Ruska. Podľa neho však budú drahé, a teda dostupné len pre špecializované objednávky.
Dovoz zo Západu supluje Čína či Turecko
Okrem pokútnych dovozcov sa však zrak firiem postihnutých sankciami upiera aj k trhom, ktoré opatrenia voči Rusku nezaviedli.
Podľa informácií denníka New York Times sa čínsky export do Ruska zvýšil oproti roku 2020 o 24 percent. Napriek tomu, že to nie je až taký ohromujúci nárast, treba brať do úvahy, že do Ruska prúdilo už pred vojnou najviac tovaru práve z krajiny draka. Import z Číny bol takmer dvojnásobne vyšší než ten nemecký, ktorý bol v roku 2020 na druhej priečke.
Takisto sa zvýšilo aj množstvo tureckého tovaru, ktorý Moskva importovala. Dokonca išlo o vyše stopercentný nárast v porovnaní s rokom 2020. Oproti Pekingu však Ankara nebola pre Rusko až takým významným dovozným partnerom.
Rýchly kolaps sa nekonal, Moskvu drží nad vodou export
Keď sa v marci zavedli prvé tvrdé sankcie, mnohí predpovedali Kremľu rýchly pád hospodárstva. Odhady kompetentných inštitúcií sa vtedy dokonca pohybovali v dvojciferných číslach. To sa nestalo a mnohí boli nútení svoje prognózy redukovať. V posledných mesiacoch sa Moskve najčastejšie predpovedá prepad ekonomiky na úrovni približne troch až štyroch percent. V októbri Medzinárodný menový fond uviedol, že v tomto roku očakáva pokles ruskej ekonomiky o 3,4 percenta.
Tamojšie hospodárstvo sa tak vyhlo najhorším scenárom. Okrem suplovaného dovozu (najmä) z Číny a ilegálneho importu za to vďačia aj vysokým príjmom z exportu. Rusku sa totiž pomerne úspešne darí nachádzať alternatívnych odberateľov pre svoju ropu. Navyše v prvých mesiacoch vojny vystrelili ceny ropy prudko nahor, z čoho štát bohato profitoval.
Mnohé krajiny bez ruských surovín fungujú len veľmi ťažko. Ešte v roku 2020 približne dve tretiny hodnoty ruského vývozu tvorili ropa, plyn a kľúčové kovy a nerasty.
Analýza periodika Times, na ktorú sa NYT odvoláva, poukazuje aj na to, že hodnota vývozu z Ruska po napadnutí Ukrajiny v skutočnosti vzrástla, a to aj v mnohých krajinách, ktoré sa aktívne postavili proti Rusku.
"Je veľmi ťažké žiť bez ruských zdrojov," uviedol Sergej Aleksašenko, bývalý námestník ruského ministra financií a podpredseda ruskej centrálnej banky. Podľa neho k nim „neexistuje žiadna náhrada".
Aj ruský export má svoje problémy
Embargo na ruskú ropu, ktoré Únia spustila minulý pondelok, a zákaz dovozu ropných produktov od 5. februára 2023, však budú pre krajinu medveďa predstavovať značné komplikácie.
Ropa, ktorá opúšťa Rusko na veľkých tankeroch, si však pravdepodobne nájde cestu na nové trhy, ktoré nezaviedli mechanizmus cenového stropu. Od začiatku vojny sa dodávky do Indie a Číny raketovo zvýšili. Nevyriešeným otáznikom však stále zostáva, ako sa lodné spoločnosti vyrovnajú s chýbajúcim špeciálnym poistením, keďže drvivá väčšina poskytovateľov sídli v Európe, pričom budú mať zákaz poisťovať lode prevážajúce ruskú ropu nakúpenú nad cenovým limitom.
Podľa New York Times je na tom z dlhodobého hľadiska horšie export plynu. Starý kontinent ho totiž odoberá čoraz menej. Na rozdiel od vývozu ropy, ktorá sa vo veľkom prepravuje tankermi po mori, väčšina ruského plynu opúšťa krajinu prostredníctvom plynovodov, ktorých výstavba je dosť zdĺhavá. Moskve to sťažuje presun dodávok na nové trhy.
Napriek tomu, že sa vývoz plynu do Číny zvýšil, v súčasnosti medzi týmito dvoma štátmi existuje len jeden plynovod, ktorým sa dá prepraviť len zlomok objemu toho, čo do Európy. Na prepravu plynu loďami by Rusko muselo vybudovať nové zariadenia na skvapalňovanie plynu, čo je takisto nákladný a časovo náročný proces.
Krajina sa posúva späť v čase
Aj keď sa rýchly kolaps nekonal a ruská ekonomika napriek problémom odoláva náporu, nabaľujúce sa sankcie postupne spôsobujú ruskému hospodárstvu a obyvateľom krajiny škody. Podľa Financial Times, ktorý sa odvoláva na ekonómov v Rusku aj na Západe, sa krajina posúva o desaťročia späť. Najmä pre absenciu mnohých komponentov, surovín a technológií, od ktorých je závislá, a je ich nemožné vo veľkom dlhodobo dodávať nespoľahlivými pokútnymi spôsobmi.
Vplyv podľa denníka pociťuje celé hospodárstvo – od bánk, ktoré potrebujú servery na spracovanie platieb až po hydinársky priemysel krajiny, Ten sa spoliehal na Holandsko ako dodávateľa kurčiat, z ktorých sa chovajú sliepky na masovú produkciu vajec. Poľnohospodárske podniky majú problémy so zabezpečením pneumatík pre traktory, zatiaľ čo letecké spoločnosti nie sú schopné zabezpečiť zahraničné komponenty na opravu svojich lietadiel.
"Ak sa pozriete na farmaceutickú, chemickú výrobu, strojárstvo, kovy a ťažbu ... Ťažko nájsť v Rusku odvetvie, ktoré by nebolo závislé od dovozu aspoň 50 percent (vstupov)," uviedla Elina Ribaková, ekonómka z Inštitútu medzinárodných financií (IIF).
Dlhodobý vývoj ruskej ekonomiky bude závisieť od toho, či Moskva bude schopná vyrábať domáce alternatívy k západným tovarom, alebo ich získavať zo "spriatelených" krajín, ako je Čína. Tam, kde tieto dve možnosti zlyhajú, zostáva ešte spoliehať sa na pašovanie dovozcami, ako je spomínaný Stanislav. V prípade špičkových technológií a ťažko dostupného tovaru je však sivý trh ekonomiky menej efektívny.
Ak sankcie potrvajú dva až štyri roky, platiť za najbežnejšie čipy dvojnásobok trhovej ceny sa stále oplatí, tlmočí FT vedúceho pracovníka istej ruskej technologickej firmy. Ak však budú trvať dlhšie, Rusko bude podľa neho nútené prejsť na horšie čínske čipy. Peking má navyše takisto problémy s obmedzeniami USA, ktoré sa týkajú vývozu amerických špičkových technológií.
Ekonóm Branko Milanovič na margo snahy prejsť na domácu výrobu potrebných tovarov uviedol, že ide o "technologicky regresívnu substitúciu dovozu", ktorá nahrádza dovážaný tovar "horšími, staromódnymi domácimi náhradami".
Spotrebitelia tak budú zrejme v nasledujúcich rokoch nútení prispôsobiť sa obmedzenému výberu tovaru a nižšej kvalite výrobkov.
"Život bude jednoduchší a peňazí bude menej. Ľudia si vystačia s menším množstvom peňazí. V párkoch bude viac papiera," skonštatoval ruský oligarcha, na ktorého taktiež uvalili sankcie, a zároveň dodal: "Bude to tak 15 až 20 rokov, pokiaľ (Putin) nezomrie. V podstate sa nič nezmení."