Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron vyzýva Európu, aby v oblasti bezpečnosti znížila svoju závislosť od USA. Konajte s NATO, ale aj nezávisle od Aliancie

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa domnieva, že Európa musí v rámci Severoatlantickej aliancie zohrávať asertívnejšiu úlohu, znížiť svoju závislosť od USA a rozvíjať vlastné obranné kapacity, aby zabezpečila mier v regióne, ktorým otriasa vojna na Ukrajine.

Povedal to v rozhovore, ktorý poskytol v stredu pre francúzsky denník Le Monde, americký Wall Street Journal a libanonský an-Nahár na palube lietadla pri návrate zo summitu v jordánskej metropole Ammán.

Macron v rozhovore zdôraznil, že svoje úsilie o rozvoj európskej obrany nevníma ako alternatívu k NATO. Tvrdí, že silnejšia Európa umožní kontinentu, aby sa v rámci aliancie stal autonómnejší – konať "vo vnútri NATO, s NATO, ale aj nezávisle od NATO".

"Aliancia nie je niečo, od čoho som závislý, je to niečo, čo si vyberám … Musíme prehodnotiť našu strategickú autonómiu," zdôraznil Macron podľa denníka Le Monde.

Francúzsky prezident sa v rozhovore vyjadril aj k perspektíve vstupu Ukrajiny do NATO. "Vstup Ukrajiny do NATO by Rusko vnímalo ako konfrontáciu. S týmto (súčasným) Ruskom si to neviete predstaviť," povedal Macron.

Macron súčasne zdôraznil: "Bez ohľadu na to, či Ukrajina vstúpi do NATO alebo nie — a to nie je najpravdepodobnejší scenár — bude musieť dostať bezpečnostné záruky, ktoré budú o to silnejšie, že bola napadnutá Ruskom."

V rozhovore sa Macron vrátil aj k svojej téze, že na konci ukrajinského konfliktu je potrebné poskytnúť "bezpečnostné záruky" nielen Ukrajine, ale aj Rusku, za čo si nedávno vyslúžil silnú kritiku v Kyjeve i vo východnej Európe.

"Nakoniec budeme musieť všetkých dostať za spoločný stôl. A tak by mi všetci Európania a ľudia zo Západu, ktorí mi kážu o morálke, mali vysvetliť, s kým budú sedieť za jedným stolom," vyhlásil Macron.

"Nechcem, aby Číňania a Turci boli jediní, ktorí budú rokovať deň po…," povedal Macron, pričom narážal na sprostredkovateľské úsilie tureckej diplomacie.

(tasr)

Minúta  |  

Parlament schválil solidárny príspevok rafinérií a ďalších firiem

Firmy, ktoré vytvárajú aspoň 75 percent svojho obratu z hospodárskej činnosti v odvetví ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií, zaplatia solidárny príspevok z vyšších ziskov. Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok schválili zákon o solidárnom príspevku. Rokovali o ňom v skrátenom legislatívnom konaní.

Sadzba solidárneho príspevku mala byť pôvodne 70 percent. Na základe pozmeňujúceho návrhu z výborov ju poslanci znížili na 55 percent. Zdania sa príjmy za rok 2022.

"Zákon reaguje na prijatie nariadenia Rady EÚ o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie zo dňa 6. októbra 2022," uviedlo Ministerstvo financií (MF) SR v predloženom návrhu. Priemer porovnávacích období sa podľa dôvodovej správy počíta zo štyroch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, z ktorých prvé začalo po 1. januári 2018.

(tasr)

Minúta  |  

V Nemecku zoštátnili energetickú spoločnosť Uniper, tamojšej vláde to schválila EÚ

Nemecká vláda zoštátnila energetickú spoločnosť Uniper. Oznámila to po tom, ako jej Európska únia (EÚ) tento krok schválila.

Berlín oznámil plány so zoštátnením Uniperu v septembri v rámci intervencie v energetickom sektore, aby zabránil nedostatku energií v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine. Dohoda postavená na počiatočnom záchrannom balíku schválenom v júli zahŕňa navýšenie kapitálu o osem miliárd eur, ktoré Nemecko financuje.

Akcionári Uniperu opatrenia schválili v pondelok. Európska komisia to podmienečne odobrila v utorok. Vláda je povinná znížiť svoj podiel na 25 percent plus jednu akciu do roku 2028, čo je termín, ktorý možno predĺžiť len so súhlasom Komisie.

Nemecké ministerstvá financií a hospodárstva vo štvrtok informovali, že vláda v súčasnosti prevzala v spoločnosti približne 99-percentný podiel. Súčasné vedenie Uniperu zostáva na svojom mieste.

Uniper dosiaľ kontrolovala spoločnosť Fortum sídliaca vo Fínsku, v ktorej má najväčší podiel fínska vláda.

Pred vojnou na Ukrajine Uniper kupoval zhruba polovicu svojich zásob zemného plynu z Ruska, to však v lete dodávky do Nemecka najprv obmedzilo a napokon zastavilo. Uniperu v dôsledku týchto odstávok vznikli obrovské náklady, pretože bol nútený nakupovať plyn za oveľa vyššie trhové ceny, aby splnil svoje zmluvné záväzky. Minulý mesiac spoločnosť oznámila, že začala konanie o náhradu škody od ruského plynýrenského giganta Gazprom na medzinárodnom arbitrážnom súde v Štokholme.

(tasr)

Minúta  |  

Fico: Sulík je politicky vydieraný, preto podporí rozpočet. Šéf Smeru konšpiruje na úrovni celosvetového sprisahania Sorosa, reaguje SaS

Líder SaS Richard Sulík nebude o návrhu štátneho rozpočtu v Národnej rade SR hlasovať slobodne, je politicky vydieraný. Vyhlásil to predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico na štvrtkovej tlačovej konferencii.

Argumentuje zadržaním a obvinením viacerých osôb pre ekonomickú trestnú činnosť, pričom hovorí o ich obchodných prepojeniach na podnikateľov v pozadí SaS. Fico za tým vidí kroky lídra OĽaNO Igora Matoviča a špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.

"Matovič s Lipšicom sa po štvrtku (15. 12.) rozhodli, keďže Sulík nebol jasný okolo rozpočtu, poslať mu odkaz, že buď bude poslúchať a podporí rozpočet, alebo päť ľudí blízkych najpodstatnejším ľuďom z pozadia SaS po zadržaní a obvinení bude vzatých do väzby a budú rozprávať príhody deda Jahodu," povedal Fico. Je to podľa neho ďalší dôkaz o využívaní metódy vydierania v rámci súčasnej koalície. Líder Smeru-SD pripomenul aj nedávne odmietavé výroky Sulíka k rozpočtu a upozornil na aktuálnu situáciu, keď sa SaS rozpočet chystá podporiť.

Čo sa týka možností prezidentky pri prípadnom vymenovaní novej vlády, podľa Fica nemá veľký manévrovací priestor. Skonštatoval, že ak by jej dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) priniesol zoznam 76 poslancov podporujúcich prípadnú novú vládu, musela by ho poveriť zostavením kabinetu a ten by musel prísť požiadať o dôveru parlament. Fico však naďalej vidí ako najrozumnejšiu cestu po páde vlády predčasné voľby. Odmieta úradnícku vládu a trvá na potrebe zmeny Ústavy SR v súvislosti s umožnením skrátenia volebného obdobia NR SR.

Strana SaS sa ohradila voči "konšpiráciám a klamstvám" Smeru-SD. "Robert Fico opäť konšpiruje na úrovni celosvetového sprisahania Georgea Sorosa, ktorý sa ho mal snažiť zvrhnúť. Gratulujeme, Fico odhalil najväčšie tajomstvo Richarda Sulíka," uviedla strana v reakcii.

(tasr)

Minúta  |  

Na jedinom ruskom lietadlovom krížniku Admirál Kuznecov vypukol požiar

Na jedinom ruskom lietadlovom krížniku – lodi Admirál Kuznecov – ktorý prechádza opravami v Murmansku, vypukol požiar. Vo štvrtok o tom informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá sa odvolala na agentúru TASS citujúcu nemenovaného predstaviteľa ruských záchranných zložiek.

Podľa dostupných informácií v stredu začali krížnik sťahovať zo suchého doku opravárenského závodu Zviozdočka v Murmansku, kde plavidlo od mája prechádza opravami a modernizáciou.

Zdroj agentúry TASS spresnil, že pre "lokálne zadymenie" bolo evakuovaných 20 ľudí. Krížnik nebol požiarom poškodený. Jeho príčina nateraz nie je známa.

K podobnému incidentu na tomto plavidle došlo v opravárenskom závode Zviozdočka aj v roku 2019. Pri tomto požiari zomreli dvaja ľudia.

Admirál Kuznecov je jedinou lietadlovou loďou v Rusku, schopnou niesť 50 lietadiel. V roku 2017 boli oznámené plány na jeho opravu a modernizáciu, pričom sa odhadovalo, že si to vyžiada investíciu v objeme najmenej 20 miliárd rubľov (približne 26 miliónov eur). Časť odborníkov upozorňovala, že ide o vyššie náklady, než by stála výstavba novej korvety.

Predpokladalo sa, že loď sa vráti do flotily v roku 2021, ale pre sériu incidentov sa tento termín už niekoľkokrát posúval. Podľa informácií z augusta tohto roku by sa loď mala stať súčasťou ruského námorníctva v roku 2024, pričom slúžiť by mohla minimálne štvrťstoročie.

Pred opravou bola lietadlová loď Admirál Kuznecov nasadená v Stredozemnom mori, pričom z jej paluby štartovali stíhačky Su-33 a MiG-29KR, ktoré sa zapojili do nasadenia ruských jednotiek v Sýrii.

(tasr)

Minúta  |  

Hlas-SD rozpočet nepodporí, na hlasovaní v parlamente sa však podľa Pellegriniho zúčastní

Nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho sa zúčastnia na hlasovaní o štátnom rozpočte na rok 2023, ale nepodporia ho. Predseda Hlasu-SD Pellegrini to povedal pred štvrtkovým hlasovaním v slovenskom parlamente.

"Na hlasovaní sa zúčastníme, ale rozpočet ako taký nepodporíme," povedal Pellegrini.

Poslanci však zahlasujú za zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) pre gastro na desať percent a tiež plánujú podporiť presun financií zo všeobecnej pokladničnej správy do kapitol rezortov zdravotníctva a spravodlivosti.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.