Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Koncesie sa zrušia, hlavným príjmom RTVS bude nárokovateľný príspevok

Koncesionárske poplatky sa zrušia. Zmenu odsúhlasili poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtkovom hlasovaní. Hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) bude po novom nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu. Zmena prešla v pléne ako súčasť pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o dani z osobitnej stavby.

"Navrhuje sa zrušenie úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS, tzv. koncesionárskych poplatkov, a nahrádza ich nárokovateľným príspevkom zo štátneho rozpočtu v zákonom stanovenej výške, ktorý sa bude každoročne valorizovať o mieru inflácie," vysvetlili autori zmeny. Výber koncesionárskych poplatkov označili za nespravodlivý a neetický, keďže zaväzuje občanov prispievať na verejnoprávne médiá bez ohľadu na to, či ich služby využívajú.

Hlavným príjmom RTVS tak bude nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Ustanovujú sa aj podmienky poskytnutia a použitia príspevku. Príspevok sa bude poskytovať do 31. januára príslušného kalendárneho roka.

Účinnosť má zmena nadobudnúť od 1. júla 2023. Legislatíva ráta aj s prechodnými ustanoveniami.

(tasr)

Minúta  |  

Parlament schválil rozpočet na budúci rok

Parlament vo štvrtok schválil štátny rozpočet na budúci rok. Za zákon roka zahlasovalo 93 zo 136 prítomných poslancov. Potvrdila sa tak dohoda koaličných strán OĽANO, Sme rodina, Za ľudí s opozičnou SaS o podpore rozpočtu. Spolu s ním vzalo plénum na vedomie rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky.

Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 % hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných takmer 5 %. Deficit očistený o dočasné vplyvy budúci rok zodpovedá úrovni 3,1 % HDP, čo je blízko odhadu aktuálneho roka (2,9 % HDP).

Príjmy štátneho rozpočtu majú predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,3 miliardy eur.

Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur, s deficitom na úrovni 7,9 miliardy eur.

Výdavkové limity

Priamo v zákone o štátnom rozpočte je určený limit verejných výdavkov na budúci rok, a to vo výške 41,321 miliardy eur. Počas roka môže byť nahradený limitom vypočítaným Radou pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu, ktorý poslanci k rozpočtu schválili.

Slovensko sa k zavedeniu výdavkových limitov zaviazalo v pláne obnovy a Európska komisia (EK) ich používanie očakáva. Zároveň platí výnimka, podľa ktorej rozpočet nemusí byť zosúladený s limitmi verejných výdavkov, pokiaľ je aktivovaná všeobecná úniková doložka podľa európskych predpisov.

Z viacerých rezerv, ktoré sú súčasťou všeobecnej pokladničnej správy (VPS), sa do kapitoly rezortu zdravotníctva presunulo 820 miliónov eur. Súčasťou vyšších výdavkov tejto kapitoly je aj zvýšenie platby za poistencov štátu o 515 miliónov eur. Kapitola ministerstva spravodlivosti presunom z VPS získala dodatočných 33 miliónov eur na zabezpečenie nových sídiel súdov.

Poslanci, naopak, odmietli viaceré opozičné pozmeňujúce návrhy. Smer-SD navrhoval presunúť 3 miliardy eur v rámci štátneho rozpočtu na sociálnu oblasť, zdravotníctvo a školstvo. Nezaradení poslanci zo strany Hlas-SD chceli navýšiť kapitolu zdravotníctva o 840 miliónov eur.

Pokles verejného dlhu

V súvislosti s energetickou krízou rozpočet na budúci rok počíta s výdavkami na kompenzačné opatrenia v celkovom objeme 3,4 miliardy eur. Tie sú rozdelené medzi viaceré rezorty, napríklad ministerstvo hospodárstva a práce.

Už v tomto roku očakáva ministerstvo financií pokles verejného dlhu SR, ktorý sa má po dvoch rokoch rastu znížiť na úroveň 59,4 % HDP z vlaňajších rekordných 62,2 % HDP. V budúcom roku by mal dlh klesnúť pod hranicu 58 % HDP.

Poslanci po hlasovaní prerušili aktuálnu schôdzu parlamentu do 24. januára.

Sulík: Nie je to podľa našich predstáv

"Schválený štátny rozpočet nie je úplne podľa našich predstáv, ale urobili sme, čo bolo v našich silách," povedal predseda SaS Richard Sulík. Pripomenul, že na požiadavku liberálov boli do rozpočtu zavedené výdavkové limity a časť prostriedkov zo všeobecnej pokladničnej správy bola rozpísaná do kapitol rezortov zdravotníctva a spravodlivosti.

Sulík uznal, že rozpočet ráta s výrazne vyššími výdavkami ako s príjmami. "Deficit je obrovský. Chcem veriť, že budúci rok sa situácia upokojí, najmä čo sa týka inflácie, a že už takýto veľký deficit nikdy viac mať nebudeme," dodal Sulík.

Remišová oceňuje zodpovednosť poslancov, ktorí hlasovali za rozpočet

Predsedníčka koaličnej strany Za ľudí Veronika Remišová v reakcii na schválenie štátneho rozpočtu na budúci rok ocenila zodpovednosť všetkých poslancov, ktorí za návrh hlasovali. "Znamená to, že ľudia dostanú pomoc pri energetickej kríze, rodiny s deťmi zvýšené prídavky, podporu dostanú zdravotníci aj dôchodcovia. V týchto veľmi ťažkých časoch je to pre ľudí na Slovensku skvelá správa," zhodnotila.

Celý proces podľa nej mohol byť bez zbytočného naťahovania a cirkusu. "Dôležitý je však výsledok a ten sa ráta. Ďakujem premiérovi Eduardovi Hegerovi za jeho vytrvalosť v rokovaniach," dodala Remišová.

(tasr)

Minúta  |  

Parlamentné plénum schválilo rozpočet na budúci rok, deficit má vzrásť na 6,44 percenta HDP

Parlament vo štvrtok schválil štátny rozpočet na budúci rok. Za zákon roka zahlasovalo 93 zo 136 prítomných poslancov.

Potvrdila sa tak dohoda koaličných strán OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí s opozičnou SaS o podpore rozpočtu. Spolu s ním vzalo plénum na vedomie rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky.

Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných takmer piatich percent. Deficit očistený o dočasné vplyvy budúci rok zodpovedá úrovni 3,1 percenta HDP, čo je blízko odhadu aktuálneho roka (2,9 percenta HDP).

Príjmy štátneho rozpočtu majú predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,3 miliardy eur.

Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur, s deficitom na úrovni 7,9 miliardy eur.

(tasr)

Minúta  |  

Zdanenie liehu sa zvýši, trvalo sa zníži DPH pre gastro

Zdanenie liehu sa v budúcom roku zvýši o 30 percent. Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok schválili novelu zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Prostredníctvom novely sa tiež trvalo zníži daň z pridanej hodnoty (DPH) pre služby v gastro a turistickom sektore, ale aj zvýši odvod z hazardných hier.

V rámci novely poslanci odsúhlasili pozmeňujúci návrh, ktorým sa trvalo zníži DPH na desať percent pre reštauračné a stravovacie služby, ubytovacie služby, prepravu lanovkami a lyžiarskymi vlekmi, prevádzku športových zariadení, služby fitnescentier, ako aj služby súvisiace s prevádzkou umelých kúpalísk.

Prešiel tiež návrh na zvýšenie odvodu z výťažku internetových hazardných hier. Sadzba odvodu vzrastie z doterajších 22 percent na 27 percent.

Zvýšenie odvodu z hazardných hier bude účinné od 1. februára, zvyšok novely potom od 1. apríla budúceho roka.

(tasr)

Minúta  |  

Inštitút pre verejné otázky: Vznik SR považuje za pozitívnu udalosť necelá polovica občanov

Vznik samostatnej SR považuje za pozitívnu historickú udalosť necelá polovica občanov. Vyplýva to z výsledkov výskumu postojov občanov k rozdeleniu spoločného štátu a vzniku samostatnej SR Inštitútu pre verejné otázky (IVO) z augusta tohto roku. TASR o tom informoval Ján Bartoš z IVO.

Rozdelenie spoločného štátu hodnotí prevažne pozitívne 35 percent, ambivalentne (aj kladne, aj záporne) 31 percent a prevažne negatívne 27 percent opýtaných. Zvyšných sedem percent nemá názor. Hodnotenie tohto historického aktu je kritickejšie, ako bolo v čase 20. výročia (45 percent) i 25. výročia (40 percent).

Aj názory občanov na nadväzujúci vznik samostatnej SR sú značne zdržanlivé. Za kladnú udalosť ho pokladá 43 percent, za ambivalentnú 30 percent a za zápornú 20 percent. To predstavuje najnižší podiel kladného hodnotenia od roku 2012.

Medzi faktormi, ovplyvňujúcimi pohľad občanov na vznik samostatnej SR, hrá pomerne silnú úlohu vek. Z ľudí do 30 rokov, ktorí sa už narodili do samostatnej SR, hodnotí túto udalosť prevažne pozitívne 52 percent, pričom 18 percent ju nevie posúdiť. Čím sú ľudia starší, tým sú kritickejší. Z ľudí, ktorí boli v čase vzniku samostatnej SR už plnoletí, hodnotí nadobudnutie štátnej samostatnosti prevažne pozitívne iba 37 percent.

Významnú úlohu zohráva národnosť respondentov. Kým spomedzi etnických Slovákov vidí vznik samostatnej SR v pozitívnom svetle 46 percent, spomedzi etnických Maďarov ich je iba 22 percent.

Pohľad optikou volebných preferencií ukazuje, že vznik samostatnej SR priaznivo hodnotí jasná väčšina prívržencov hnutia Sme rodina (74 percent), SaS (67 percent) a PS (66 percent). Podpriemerné hodnoty dosahuje hodnotenie u prívržencov Smeru-SD (31 percent). Postoje priaznivcov ostatných strán sa pohybujú okolo priemeru celej populácie.

Zber dát realizovala agentúra Focus formou osobného dopytovania. Výberovú vzorku tvorilo 1 009 respondentov.

(tasr)

Minúta  |  

Macron vyzýva Európu, aby v oblasti bezpečnosti znížila svoju závislosť od USA. Konajte s NATO, ale aj nezávisle od Aliancie

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa domnieva, že Európa musí v rámci Severoatlantickej aliancie zohrávať asertívnejšiu úlohu, znížiť svoju závislosť od USA a rozvíjať vlastné obranné kapacity, aby zabezpečila mier v regióne, ktorým otriasa vojna na Ukrajine.

Povedal to v rozhovore, ktorý poskytol v stredu pre francúzsky denník Le Monde, americký Wall Street Journal a libanonský an-Nahár na palube lietadla pri návrate zo summitu v jordánskej metropole Ammán.

Macron v rozhovore zdôraznil, že svoje úsilie o rozvoj európskej obrany nevníma ako alternatívu k NATO. Tvrdí, že silnejšia Európa umožní kontinentu, aby sa v rámci aliancie stal autonómnejší – konať "vo vnútri NATO, s NATO, ale aj nezávisle od NATO".

"Aliancia nie je niečo, od čoho som závislý, je to niečo, čo si vyberám … Musíme prehodnotiť našu strategickú autonómiu," zdôraznil Macron podľa denníka Le Monde.

Francúzsky prezident sa v rozhovore vyjadril aj k perspektíve vstupu Ukrajiny do NATO. "Vstup Ukrajiny do NATO by Rusko vnímalo ako konfrontáciu. S týmto (súčasným) Ruskom si to neviete predstaviť," povedal Macron.

Macron súčasne zdôraznil: "Bez ohľadu na to, či Ukrajina vstúpi do NATO alebo nie — a to nie je najpravdepodobnejší scenár — bude musieť dostať bezpečnostné záruky, ktoré budú o to silnejšie, že bola napadnutá Ruskom."

V rozhovore sa Macron vrátil aj k svojej téze, že na konci ukrajinského konfliktu je potrebné poskytnúť "bezpečnostné záruky" nielen Ukrajine, ale aj Rusku, za čo si nedávno vyslúžil silnú kritiku v Kyjeve i vo východnej Európe.

"Nakoniec budeme musieť všetkých dostať za spoločný stôl. A tak by mi všetci Európania a ľudia zo Západu, ktorí mi kážu o morálke, mali vysvetliť, s kým budú sedieť za jedným stolom," vyhlásil Macron.

"Nechcem, aby Číňania a Turci boli jediní, ktorí budú rokovať deň po…," povedal Macron, pričom narážal na sprostredkovateľské úsilie tureckej diplomacie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.