Trenčín - mimoriadne zasadnutie Mestského zastupiteľstva mesta Trenčín 21.12.2022
Arménsky premiér Nikol Pašinjan vo štvrtok obvinil ruských vojakov, že si neplnia svoje záväzky pri kontrole takzvaného Lačinského koridoru – cesty, ktorá spája Arménmi obývanú časť Náhorného Karabachu (Arcachu) s Arménskom. Koridor je podľa neho momentálne blokovaný azerbajdžanskými silami.
"Toto je zmysel prítomnosti ruských mierových síl – nedovoliť nezákonné akcie a udržať Lačinský koridor pod kontrolou," povedal Pašinjan.
Ako vo svojej správe pripomenula britská stanica BBC, 12. decembra bola doprava cez koridor zablokovaná skupinou Azerbajdžancov, ktorí sa označujú za ekoaktivistov a požadujú prístup k miestnym zlatým baniam pre azerbajdžanských špecialistov.
Azerbajdžan sa totiž – podľa BBC – domnieva, že v Náhornom Karabachu sa nelegálne ťaží zlato, ktoré sa potom tajne vyváža do Arménska.
Vláda v Baku pred týždňom vydala vyhlásenie, v ktorom obvinila ruské jednotky dislokované na území, kde žijú Arméni, že sa zaoberajú "drancovaním národného bohatstva" Azerbajdžanu.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí na toto tvrdenie Baku reagovalo vyhlásením, že mierové jednotky "účinne plnia svoje úlohy" a v podobnom duchu sa vo štvrtok vyjadril aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
V Arménsku je akcia na hraniciach považovaná za blokádu Arménov z Náhorného Karabachu a ruské jednotky sú kritizované za nečinnosť, ktorá môže viesť k humanitárnej katastrofe. Arménsky parlament minulý týždeň poukázal na to, že daný región trpí nedostatkom potravín, liekov a pohonných hmôt.
Aj hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price varoval, že "uzavretie" Lačinského koridoru "má vážne humanitárne dôsledky a znamená krok späť v mierovom procese" medzi oboma krajinami.
Baku oponuje, že protest na hraniciach bol spontánny a civilná doprava sa môže voľne pohybovať v oboch smeroch medzi Arménskom a Karabachom. BBC dodala, že v stredu sa pred ruskou ambasádou v Jerevane konalo protestné zhromaždenie, na ktorom otvorenie koridoru požadovalo asi tisíc ľudí.
Niektorí pozorovatelia v Azerbajdžane označujú dianie okolo Náhorného Karabachu za "hybridnú operáciu", ktorej cieľom je pomôcť Baku získať plnú kontrolu nad sporným územím, ktorého časti Azerbajdžan okupuje.
Vyhlásenie nezávislosti Náhorného Karabachu vyvolalo začiatkom 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala okolo 30-tisíc životov. Náhorný Karabach však ako nezávislý štát neuznáva žiadna krajina – ani samotné Arménsko.
Na jeseň roku 2020 vypukla medzi Arménskom a Azerbajdžanom vojna nazývaná aj druhá vojna o Náhorný Karabach, ktorá si za šesť týždňov svojho trvania vyžiadala viac než 6 600 životov. Začala ju Azerbajdžanská strana.
Na základe dohody o prímerí, na ktorého dodržiavanie dohliada zhruba 2-tisíc ruských vojakov –rozmiestnených na území pod kontrolou arménskych separatistov – získal Azerbajdžan rozsiahle územia v Karabachu a jeho susedstve, ktoré aktuálne okupuje a ktoré sú historicky arménske.
Počas rozhovorov sprostredkovaných EÚ v Bruseli, ktoré sa konali v apríli a máji, sa azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan dohodli, že budú podporovať diskusie o budúcej mierovej dohode.
(tasr, krk)
O príspevok na obnovu rodinných domov z plánu obnovy prejavilo záujem už vyše 1 800 žiadateľov. Poverený premiér Eduard Heger a minister životného prostredia Ján Budaj (obaja OĽaNO) o tom informovali na štvrtkovej tlačovej konferencii. Prvou úspešnou žiadateľkou sa stala Erika Styková z Vidiny. Schválenie ďalších žiadostí sa očakáva v najbližšom čase.
"Ďalšia kapitola plánu obnovy ukazuje, že plán obnovy je pre ľudí, je blízko k ľuďom, pomáha ľuďom, a tak sme ho aj stavali. Som rád, že sa nám naplno rozbehla historicky najväčšia obnova rodinných domov a podpisujú sa prvé zmluvy s úspešnými žiadateľmi. Verím, že rovnako úspešné budú aj ďalšie pripravované výzvy," povedal predseda vlády.
Podľa šéfa envirorezortu je v súvislosti s rastom cien energií i mierou inflácie obnova starších domov jednou z najlepších investícií, ktoré možno v tomto období realizovať. "Plán obnovy a špeciálne tento program obnovy rodinných domov považujeme za vlajkovú loď tohto obdobia. Podotýkam, že bez ohľadu na schválenie štátneho rozpočtu bude tento projekt fungovať aj naďalej. Týmto chcem apelovať na občanov, aby sa do tohto projektu zapájali," zdôraznil Budaj.
Ako pripomenulo Ministerstvo životného prostredia SR, v dvoch pilotných výzvach, ktoré sú otvorené od 15. októbra, je na obnovu rodinných domov vyčlenených z plánu obnovy 30 miliónov eur. Výzvy sa uzatvoria 28. februára alebo po vyčerpaní financií.
Požiadať o financie môže vlastník rodinného domu postaveného pred rokom 2013. Podmienka z Európskej komisie je ušetrenie 30 percent energie oproti stavu pred obnovou rodinného domu. Ak majiteľ po rekonštrukcií ušetrí 60 percent energií, môže získať až 19-tisíc eur.
Prostredníctvom výziev by sa na Slovensku mohlo obnoviť vyše 30-tisíc starších rodinných domov. Na podporu obnovy rodinných domov je na najbližšie štyri roky k dispozícii 500 miliónov eur. Po vyčerpaní 30 miliónov eur z prvých dvoch pilotných výziev (štandardnej aj zvýhodnenej) sa spúšťajú ďalšie, takže žiadatelia sa podľa MŽP SR nemusia obávať o dostatok finančných prostriedkov.
(tasr)
Štátny rozpočet na rok 2023, ktorý vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR, má nedostatky, no strana SaS urobila na jeho zmenu všetko, čo sa v aktuálnej situácii dalo dosiahnuť. Po hlasovaní to povedal predseda strany Richard Sulík
"Schválený štátny rozpočet nie je úplne podľa našich predstáv, ale urobili sme, čo bolo v našich silách," povedal Sulík.
Pripomenul, že na požiadavku liberálov boli do rozpočtu zavedené výdavkové limity a časť prostriedkov zo všeobecnej pokladničnej správy bola rozpísaná do kapitol rezortov zdravotníctva a spravodlivosti.
Sulík uznal, že rozpočet ráta s výrazne vyššími výdavkami ako s príjmami. "Deficit je obrovský. Chcem veriť, že budúci rok sa situácia upokojí, najmä čo sa týka inflácie, a že už takýto veľký deficit nikdy viac mať nebudeme," dodal Sulík.
(tasr)
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok zatelefonovoval dezignovanému izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi a zablahoželal mu k vytvoreniu novej izraelskej vlády. Lídri vo svojom rozhovore diskutovali okrem iného aj o situácii na Ukrajine a v Iráne, uvádza sa v tlačovej správe zverejnenej Netanjahuovým úradom.
"Dezignovaný premiér Netanjahu povedal prezidentovi Putinovi, že dúfa, že sa čo najskôr nájde spôsob, ako ukončiť vojnu (na Ukrajine) a ňou spôsobené utrpenie," píše sa v tlačovej správe, z ktorej citovala agentúra Reuters.
Denník The Times of Israel (TOI) v tejto spojitosti písal o očakávaniach niektorých politológov, že Netanjahu sa bude snažiť byť sprostredkovateľom medzi Kyjevom a Moskvou – neúspešne sa o to pokúšal aj bývalý izraelský premiér Naftali Bennett.
Pokiaľ ide o iné aspekty medzinárodnej situácie, Netanjahu Putinovi povedal, že je odhodlaný zabrániť Iránu získať jadrové zbrane a obmedziť jeho pokusy o zriadenie vojenskej základne za severnou hranicou Izraela – v Sýrii, kde má Moskva veľký vplyv a výraznú vojenskú prítomnosť.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí po telefonáte lídrov vydalo vyhlásenie, podľa ktorého "existuje vzájomná dôvera, že rusko-izraelské vzťahy sa budú naďalej progresívne rozvíjať a kontakty na rôznych úrovniach budú pokračovať."
TOI v titulku svojho článku upriamuje pozornosť na fakt, že Putin sa k telefonátu Netanjahuovi odhodlal až sedem týždňov po predčasných parlamentných voľbách v Izraeli.
Iní svetoví lídri totiž hovorili s Netanjahuom hneď po voľbách konaných v Izraeli 1. novembra. TOI pripomína, že Putin si pritom s Netanjahuom za posledné desaťročie vytvoril blízky vzťah.
V skupine politikov komunikujúcich s Netanjahuom krátko po voľbách do Knesetu bol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Zelenskyj následne informoval, že Netanjahu súhlasil s tým, že sa bude zaujímať o možnosti zásobovania Ukrajiny systémami protivzdušnej obrany, ktorá jej armáda potrebuje na boj proti ruskej invázii.
TOI konštatoval, že Izrael síce na Ukrajinu dodal humanitárnu pomoc i vojenské vybavenie ako prilby a nepriestrelné vesty, ale požiadavka ukrajinského vedenia na poskytnutie zbraní protivzdušnej obrany zostala doteraz nevypočutá.
Podľa TOI sa zdá, že dôvodom tohto rozhodnutia je strategická potreba Izraela zachovať slobodu operácií v Sýrii ako súčasti jeho úsilia, ktorým chce Iránu brániť vo vojenských aktivitách pri jeho severnej hranici. Izrael preto spolupracuje s ruskou armádou, ktorá z veľkej časti kontroluje vzdušný priestor Sýrie, objasnil denník TOI.
Netanjahu, ktorý bol predsedom izraelskej vlády pätnásť rokov, kým ho vlani nezosadili, mal na zostavenie vlády po voľbách z 1. novembra čas do stredajšej polnoci miestneho času. O tom, že sa mu to podarilo, informoval izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga v stredu popoludní. Na sociálnych sieťach túto informáciu zverejnil desať minút pred vypršaním termínu. Táto, v poradí 37. vláda, je najpravicovejšia v izraelskej histórii a zároveň výrazne pronárodne orientovaná.
(tasr, krk)
Minúta |
Budaj avizoval, že v januári zorganizujú okrúhly stôl pre demokratické sily. Aj pre mimoparlamentné strany
Poverený minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) na tlačovej besede avizoval, že v januári občiansko-demokratická platforma zorganizuje okrúhly stôl pre demokratické sily. Nebude určený len pre parlamentné strany.
Demokrati podľa Budaja musia zmobilizovať svoje sily tak, ako to podľa neho robia ich odporcovia. Poukázal na hrozbu zmeny zahraničnopolitickej orientácie Slovenska, pričom argumentoval vyjadreniami o zastavení pomoci Ukrajine. Za vážny signál označil i reči o špeciálnej prokuratúre či jej šéfovi. Martin Klus (nezaradený) pripomenul, že sa nesmie zopakovať situácia z volieb v roku 2020, keď prepadlo mnoho hlasov demokratického voličstva.
Nezaradený poslanec Kristián Čekovský sa vyjadril i ku koncesionárskym poplatkom. Osobne je ich zástancom, no ich súčasnú výšku nepovažuje za dostačujúcu na to, aby dokázala zaistiť skutočnú politickú či ekonomickú nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa. Ak by mali spĺňať tento účel, museli by podľa neho byť minimálne dvojnásobné a museli by nahradiť priame dotácie zo štátneho rozpočtu.
Predložený návrh však považuje za dobrý v tom, že by mohol nielen nahradiť výpadok z koncesií, ale štátny príspevok by sa mal aj valorizovať. To podľa Čekovského pri koncesionárskych poplatkoch chýbalo. Dodal ale, že návrh bol trochu rušivý v tom, že zmena by bola pomerne narýchlo. Je rád, že SaS ustúpila v tom, že sa otvorí priestor na odbornú diskusiu. Je pripravený podieľať sa na jej organizácii.
(sita)
Ozbrojené sily (OS) SR zabezpečili počas uplynulých mesiacov výcvik pre viac ako 600 ukrajinských vojakov. Výcvik sa uskutočnil v rámci cvičenia European Shield, ale aj prípravy špecialistov na rôzne druhy výzbroje a techniky používanou ukrajinskou armádou. V rámci Asistenčnej misie Európskej únie (EUMAM) chcú v zabezpečovaní výcviku pokračovať aj v budúcom roku. TASR o tom informoval hovorca OS SR Štefan Zemanovič.
OS SR pomáhali aj s prevádzkou logistických prekladísk, takzvaných hubov a s tým súvisiacou organizáciou cestnej a vlakovej prepravy vojenského a humanitárneho materiálu na Ukrajinu. "Už od jarných mesiacov sa OS SR podarilo zmanipulovať a odoslať viac ako 11 500 ton materiálu a zabezpečiť takmer 250 cestných a vlakových presunov," priblížil hovorca. Armáda poskytla tiež na jednom zo svojich útvarov priestor na výstavbu a prevádzku strediska na opravu vojenskej techniky používanej na Ukrajine.
V rámci misie EUMAM sa budú slovenskí vojaci podieľať na zabezpečení výcviku jednotlivca a špecialistu na našom území, ako aj na koordinácii výcvikových aktivít v rámci krajín Európskej únie, ktoré na aktivite participujú. "Celý projekt EUMAM je financovaný z rozpočtových zdrojov Únie a pokrýva náklady spojené s výcvikom, vrátane preplatenia poskytnutých služieb, stravovania, ubytovania, ale aj potrebnej vojenskej výstroje," doplnil Zemanovič.
"Pomoc našim ukrajinským kolegom a priateľom je naša povinnosť pre budúcnosť aj našich detí tak, aby žili v pokoji a mieri," uviedol náčelník Generálneho štábu OS SR Daniel Zmeko.
(tasr)
Na Slovensku sa zavedie nová daň z plynovodov. Vyplýva to zo zákona o dani z osobitnej stavby, ktorý vo štvrtok Národná rada (NR) SR definitívne schválila. V rámci novely poslanci odsúhlasili aj zmenu vo výpočte registračných poplatkov za motorové vozidlá, ktorá zohľadňuje ekologický aspekt, ako aj zrušenie koncesionárskych poplatkov.
"Jedným z dôvodov zavedenia dane z osobitnej stavby je skutočnosť, že táto stavba nepodlieha zdaneniu daňou z nehnuteľnosti," ozrejmili predkladatelia v dôvodovej správe.
Predmetom dane bude stavba na území Slovenska definovaná ako sieť plynovodov, ktoré slúžia výlučne na prepravu plynu v SR a nie na jeho miestnu distribúciu na časti územia Slovenska. Základom na výpočet bude dĺžka osobitnej stavby vyjadrená v kilometroch. Sadzba dane je 6-tisíc eur za každý začatý kilometer stavby. Budúci rok má štátu priniesť 170 miliónov eur.
Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Prvýkrát to bude mesiac po nadobudnutí účinnosti zákona, ktorá nastane dňom vyhlásenia.
Schválený pozmeňujúci návrh Mariána Viskupiča (SaS) prináša zmenu spôsobu výpočtu registračného poplatku za motorové vozidlá. Do výpočtu zavádza ekologické hľadisko. Po novom sa registračný poplatok určí ako súčin výkonu a ekologického koeficientu vozidla.
"Zmena umožní Slovensku, aby rovnako ako v ostatných členských štátoch EÚ výška registračného poplatku motivovala ku kúpe ekologických vozidiel," priblížil predkladateľ. Vďaka tomu podľa neho občania zaplatia na poplatkoch o približne 32 miliónov eur menej.
(tasr)
Koncesionárske poplatky sa zrušia. Zmenu odsúhlasili poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtkovom hlasovaní. Hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) bude po novom nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu. Zmena prešla v pléne ako súčasť pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o dani z osobitnej stavby.
"Navrhuje sa zrušenie úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS, tzv. koncesionárskych poplatkov, a nahrádza ich nárokovateľným príspevkom zo štátneho rozpočtu v zákonom stanovenej výške, ktorý sa bude každoročne valorizovať o mieru inflácie," vysvetlili autori zmeny. Výber koncesionárskych poplatkov označili za nespravodlivý a neetický, keďže zaväzuje občanov prispievať na verejnoprávne médiá bez ohľadu na to, či ich služby využívajú.
Hlavným príjmom RTVS tak bude nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Ustanovujú sa aj podmienky poskytnutia a použitia príspevku. Príspevok sa bude poskytovať do 31. januára príslušného kalendárneho roka.
Účinnosť má zmena nadobudnúť od 1. júla 2023. Legislatíva ráta aj s prechodnými ustanoveniami.
(tasr)
Parlament vo štvrtok schválil štátny rozpočet na budúci rok. Za zákon roka zahlasovalo 93 zo 136 prítomných poslancov. Potvrdila sa tak dohoda koaličných strán OĽANO, Sme rodina, Za ľudí s opozičnou SaS o podpore rozpočtu. Spolu s ním vzalo plénum na vedomie rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky.
Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 % hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných takmer 5 %. Deficit očistený o dočasné vplyvy budúci rok zodpovedá úrovni 3,1 % HDP, čo je blízko odhadu aktuálneho roka (2,9 % HDP).
Príjmy štátneho rozpočtu majú predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,3 miliardy eur.
Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur, s deficitom na úrovni 7,9 miliardy eur.
Výdavkové limity
Priamo v zákone o štátnom rozpočte je určený limit verejných výdavkov na budúci rok, a to vo výške 41,321 miliardy eur. Počas roka môže byť nahradený limitom vypočítaným Radou pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu, ktorý poslanci k rozpočtu schválili.
Slovensko sa k zavedeniu výdavkových limitov zaviazalo v pláne obnovy a Európska komisia (EK) ich používanie očakáva. Zároveň platí výnimka, podľa ktorej rozpočet nemusí byť zosúladený s limitmi verejných výdavkov, pokiaľ je aktivovaná všeobecná úniková doložka podľa európskych predpisov.
Z viacerých rezerv, ktoré sú súčasťou všeobecnej pokladničnej správy (VPS), sa do kapitoly rezortu zdravotníctva presunulo 820 miliónov eur. Súčasťou vyšších výdavkov tejto kapitoly je aj zvýšenie platby za poistencov štátu o 515 miliónov eur. Kapitola ministerstva spravodlivosti presunom z VPS získala dodatočných 33 miliónov eur na zabezpečenie nových sídiel súdov.
Poslanci, naopak, odmietli viaceré opozičné pozmeňujúce návrhy. Smer-SD navrhoval presunúť 3 miliardy eur v rámci štátneho rozpočtu na sociálnu oblasť, zdravotníctvo a školstvo. Nezaradení poslanci zo strany Hlas-SD chceli navýšiť kapitolu zdravotníctva o 840 miliónov eur.
Pokles verejného dlhu
V súvislosti s energetickou krízou rozpočet na budúci rok počíta s výdavkami na kompenzačné opatrenia v celkovom objeme 3,4 miliardy eur. Tie sú rozdelené medzi viaceré rezorty, napríklad ministerstvo hospodárstva a práce.
Už v tomto roku očakáva ministerstvo financií pokles verejného dlhu SR, ktorý sa má po dvoch rokoch rastu znížiť na úroveň 59,4 % HDP z vlaňajších rekordných 62,2 % HDP. V budúcom roku by mal dlh klesnúť pod hranicu 58 % HDP.
Poslanci po hlasovaní prerušili aktuálnu schôdzu parlamentu do 24. januára.
Sulík: Nie je to podľa našich predstáv
"Schválený štátny rozpočet nie je úplne podľa našich predstáv, ale urobili sme, čo bolo v našich silách," povedal predseda SaS Richard Sulík. Pripomenul, že na požiadavku liberálov boli do rozpočtu zavedené výdavkové limity a časť prostriedkov zo všeobecnej pokladničnej správy bola rozpísaná do kapitol rezortov zdravotníctva a spravodlivosti.
Sulík uznal, že rozpočet ráta s výrazne vyššími výdavkami ako s príjmami. "Deficit je obrovský. Chcem veriť, že budúci rok sa situácia upokojí, najmä čo sa týka inflácie, a že už takýto veľký deficit nikdy viac mať nebudeme," dodal Sulík.
Remišová oceňuje zodpovednosť poslancov, ktorí hlasovali za rozpočet
Predsedníčka koaličnej strany Za ľudí Veronika Remišová v reakcii na schválenie štátneho rozpočtu na budúci rok ocenila zodpovednosť všetkých poslancov, ktorí za návrh hlasovali. "Znamená to, že ľudia dostanú pomoc pri energetickej kríze, rodiny s deťmi zvýšené prídavky, podporu dostanú zdravotníci aj dôchodcovia. V týchto veľmi ťažkých časoch je to pre ľudí na Slovensku skvelá správa," zhodnotila.
Celý proces podľa nej mohol byť bez zbytočného naťahovania a cirkusu. "Dôležitý je však výsledok a ten sa ráta. Ďakujem premiérovi Eduardovi Hegerovi za jeho vytrvalosť v rokovaniach," dodala Remišová.
(tasr)
Minúta |
Parlamentné plénum schválilo rozpočet na budúci rok, deficit má vzrásť na 6,44 percenta HDP
Parlament vo štvrtok schválil štátny rozpočet na budúci rok. Za zákon roka zahlasovalo 93 zo 136 prítomných poslancov.
Potvrdila sa tak dohoda koaličných strán OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí s opozičnou SaS o podpore rozpočtu. Spolu s ním vzalo plénum na vedomie rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky.
Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných takmer piatich percent. Deficit očistený o dočasné vplyvy budúci rok zodpovedá úrovni 3,1 percenta HDP, čo je blízko odhadu aktuálneho roka (2,9 percenta HDP).
Príjmy štátneho rozpočtu majú predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,3 miliardy eur.
Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur, s deficitom na úrovni 7,9 miliardy eur.
(tasr)
Najčítanejšie
Rozpočet ešte nie je hotový. Tomáš hovorí o dohode, Viskupič o riziku pre financie
Minister práce Erik Tomáš tvrdí, že koalícia sa prakticky dohodla na politických prioritách rozpočtu. Hlas je ochotný otvoriť aj z…
Zamestnanec dostane 1 200 eur, no firmu vyjde o tisícku viac. Koľko nás stojí štát?
Susedia v Poľsku či Maďarsku odvody firiem skresali, aby ľuďom stúpli čisté platy. Slovensko je jedinou krajinou V4, kde zaťaženie…
Kríza vládnej koalície: Fico pripustil januárové voľby a sťahuje odvolanie Tarabu
Premiér republiky v relácii V politike na TA3 potvrdil, že ustupuje z konfliktu medzi lídrom SNS a enviroministrom. Predložený náv…
Štát sa chystá pomôcť obciam s kúpeľmi. Peniaze však nemajú isté
Nový status môže kúpeľným obciam otvoriť cestu k ďalším peniazom. Predseda ZMOS-u Jozef Božik však žiada stabilný a predvídateľný …
Test kresťanstva: roky sedíme vedľa seba v kostole, no poznáme meno suseda?
Kto nepočúva, nemôže ani uskutočňovať, kto nie je pripravený uskutočňovať, môže síce ušami počúvať, ale v srdci nikdy nepochopí.
Leto prinieslo masové nasadenie ruských prúdových dronov. Z výroby putujú hneď na Ukrajinu
Hoci prvé ruské prúdové drony rozsievali smrť ešte začiatkom roka, vo veľkom boli nasadené až v lete.
Prekonal tri ploty a potrhal ovce. Medvede na Liptove a Turci hľadajú aj dronmi
Tri útoky za jediný mesiac a takmer 800 hlásení len z Liptova a Turca. Medvede prenikajú k obciam, do kukurice aj hospodárskych ar…
Obavy ľavice z útlaku žien nezodpovedajú realite
Liberálne rozhorčenie nad údajným ústupom v oblasti práv žien, ktorý by mal ženy zredukovať na občianky druhej kategórie, je samo …
Gašpar: Je len vecou formy, či bude rozpočet vyrovnaný alebo deficitný
Tibor Gašpar (Smer) a Mária Kolíková (SaS) sa v Sobotných dialógoch sporili o ceny palív, energopomoc, koaličnú väčšinu aj Ficove …
Prežil päťdesiatminútovú resuscitáciu. Domov prišiel bez vážnych následkov
Päťdesiat minút resuscitácie, náročný transport a tri dni na mimotelovom obehu. To všetko má za sebou pacient z východného Slovens…
Ruská stopa v sabotáži pri Prešove? Šéf SIS varuje pred neoverenými informáciami
Podľa nemeckého denníka FAZ pôsobila zo Slovenska skupina napojená na ruskú rozviedku. Údajne chystala útok na továreň pri Prešove…