Arménsko obvinilo misiu ruských síl v Karabachu zo zlyhania
"Toto je zmysel prítomnosti ruských mierových síl – nedovoliť nezákonné akcie a udržať Lačinský koridor pod kontrolou," povedal Pašinjan.
Ako vo svojej správe pripomenula britská stanica BBC, 12. decembra bola doprava cez koridor zablokovaná skupinou Azerbajdžancov, ktorí sa označujú za ekoaktivistov a požadujú prístup k miestnym zlatým baniam pre azerbajdžanských špecialistov.
Azerbajdžan sa totiž – podľa BBC – domnieva, že v Náhornom Karabachu sa nelegálne ťaží zlato, ktoré sa potom tajne vyváža do Arménska.
Vláda v Baku pred týždňom vydala vyhlásenie, v ktorom obvinila ruské jednotky dislokované na území, kde žijú Arméni, že sa zaoberajú "drancovaním národného bohatstva" Azerbajdžanu.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí na toto tvrdenie Baku reagovalo vyhlásením, že mierové jednotky "účinne plnia svoje úlohy" a v podobnom duchu sa vo štvrtok vyjadril aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
V Arménsku je akcia na hraniciach považovaná za blokádu Arménov z Náhorného Karabachu a ruské jednotky sú kritizované za nečinnosť, ktorá môže viesť k humanitárnej katastrofe. Arménsky parlament minulý týždeň poukázal na to, že daný región trpí nedostatkom potravín, liekov a pohonných hmôt.
Aj hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price varoval, že "uzavretie" Lačinského koridoru "má vážne humanitárne dôsledky a znamená krok späť v mierovom procese" medzi oboma krajinami.
Baku oponuje, že protest na hraniciach bol spontánny a civilná doprava sa môže voľne pohybovať v oboch smeroch medzi Arménskom a Karabachom. BBC dodala, že v stredu sa pred ruskou ambasádou v Jerevane konalo protestné zhromaždenie, na ktorom otvorenie koridoru požadovalo asi tisíc ľudí.
Niektorí pozorovatelia v Azerbajdžane označujú dianie okolo Náhorného Karabachu za "hybridnú operáciu", ktorej cieľom je pomôcť Baku získať plnú kontrolu nad sporným územím, ktorého časti Azerbajdžan okupuje.
Vyhlásenie nezávislosti Náhorného Karabachu vyvolalo začiatkom 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala okolo 30-tisíc životov. Náhorný Karabach však ako nezávislý štát neuznáva žiadna krajina – ani samotné Arménsko.
Na jeseň roku 2020 vypukla medzi Arménskom a Azerbajdžanom vojna nazývaná aj druhá vojna o Náhorný Karabach, ktorá si za šesť týždňov svojho trvania vyžiadala viac než 6 600 životov. Začala ju Azerbajdžanská strana.
Na základe dohody o prímerí, na ktorého dodržiavanie dohliada zhruba 2-tisíc ruských vojakov –rozmiestnených na území pod kontrolou arménskych separatistov – získal Azerbajdžan rozsiahle územia v Karabachu a jeho susedstve, ktoré aktuálne okupuje a ktoré sú historicky arménske.
Počas rozhovorov sprostredkovaných EÚ v Bruseli, ktoré sa konali v apríli a máji, sa azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan dohodli, že budú podporovať diskusie o budúcej mierovej dohode.
(tasr, krk)