Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kremeľ tvrdí, že Biden a Zelenskyj odmietajú počúvať "obavy" Ruska

Kremeľ vo štvrtok vyhlásil, že Washington a Kyjev sú hluchí k obavám Ruska. Reagoval tak na stredajšiu návštevu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Spojených štátoch. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Zelenskému sa počas bleskovej návštevy Washingtonu okrem iného stretol s americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý prisľúbil Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške takmer 1,8 miliárd dolárov. Nový balík pomoci po prvý raz zahŕňa aj dodanie batérie protivzdušného obranného systému Patriot.

"Môžeme s poľutovaním povedať, že doteraz prezident Biden a prezident Zelenskyj nepovedali ani pár slov, ktoré by mohli byť vnímané ako potenciálna pripravenosť vypočuť si obavy Ruska," povedal vo štvrtok reportérom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

"Neodznelo ani ani jediné slovo, ktoré by Zelenského varovalo pred pokračujúcim ostreľovaním obytných budov v mestách a dedinách v Donbase a nezazneli žiadne skutočné výzvy na mier," dodal Peskov po takmer desiatich mesiacoch invázie, v rámci ktorej Rusko útočí aj na civilné ciele a infraštruktúru po celej Ukrajine.

Niekoľko hodín pred Zelenského návštevou v USA ruský prezident Vladimir Putin povedal, že Moskva bude na budúci rok pokračovať v rozvoji svojho vojenského potenciálu a bojovej pripravenosti svojich jadrových síl. ruský minister obrany Sergej Šojgu v ten istý deň vyhlásil, že počet vojakov ruskej armády by sa mal zvýšiť zo súčasného jedného na 1,5 milióna.

(tasr)

Minúta  |  

Rušia sa koncesionárske poplatky

Koncesionárske poplatky sa zrušia. Zmenu odsúhlasili poslanci vo štvrtkovom hlasovaní. Hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) bude po novom nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu.

Zmena prešla v pléne ako súčasť pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o dani z osobitnej stavby.

"Navrhuje sa zrušenie úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS, tzv. koncesionárskych poplatkov, a nahrádza ich nárokovateľným príspevkom zo štátneho rozpočtu v zákonom stanovenej výške, ktorý sa bude každoročne valorizovať o mieru inflácie," vysvetlili autori zmeny. Výber koncesionárskych poplatkov označili za nespravodlivý a neetický, keďže zaväzuje občanov prispievať na verejnoprávne médiá bez ohľadu na to, či ich služby využívajú.

Hlavným príjmom RTVS tak bude nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Ustanovujú sa aj podmienky poskytnutia a použitia príspevku. Príspevok sa bude poskytovať do 31. januára príslušného kalendárneho roka.

Účinnosť má zmena nadobudnúť od 1. júla 2023. Legislatíva ráta aj s prechodnými ustanoveniami.

Šéf SaS Richard Sulík po hlasovaní ozrejmil, že v súčasnosti sa RTVS financuje z koncesionárskych poplatkov iba spolovice. "To, čo ideme urobiť, je, že od 1. júla sa rušia koncesionárske poplatky a zavedie sa trvalé financovanie," povedal s tým, že na konkrétnom čísle nie je dohoda. Automaticky bude dochádzať k valorizácii. Bude to podľa neho stanovené zákonom, a teda nebudú potrebné žiadne ďalšie vyjednávania medzi vládou a vedením RTVS na uvoľnenie peňazí. "Nezávislosť bude navyše omnoho väčšia," myslí si Sulík. Vie si predstaviť schváliť túto zmenu formou ústavného zákona, aby sa nemohol v budúcnosti zákon ľahko zmeniť.

(tasr)

Minúta  |  

Lukašenko tvrdí, že manévre bieloruskej armády neboli zamerané proti Ukrajine

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vo štvrtok uviedol, že nedávne cvičenia bieloruskej armády neboli zamerané na Ukrajinu. Odmietol aj tvrdenia, že o rozmiestnení bieloruských ozbrojených zložiek na hraniciach, ktoré označil za konšpiračné teórie. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Lukašenko na stretnutí s predstaviteľmi armády okrem toho vyhlásil, že nemôže vylúčiť riziko použitia "násilia voči Bielorusku", ktorého by sa neho mohli dopustiť bližšie nešpecifikované "susedné štáty".

"Kto chce mier, musí sa pripraviť na vojnu," dodal bieloruský prezident, pričom upozornil, že vojenské cvičenia bieloruskej armády sa týkali len územia Bieloruska a nikoho neohrozovali.

Agentúra Reuters pripomína, že Bielorusko v uplynulých týždňoch zintenzívnilo svoju vojenskú aktivitu. Tamojšia armáda vykonala neohlásenú previerku bojovej pripravenosti vojakov a do Bieloruska prišli aj ruské jednotky, ktoré tam začali vojenské cvičenia. Ukrajinské predstavitelia sa obávajú, že by tieto manévre mohli byť prípravou na možný ďalší ruský útok na Ukrajinu z územia Bieloruska.

Lukašenko sa v pondelok v bieloruskej metropole stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Kyjev toto stretnutie označil za "politické divadlo".

Pred návštevou Putina v Minsku sa špekulovalo, že bude tlačiť na Lukašenka, aby na Ukrajinu poslal bieloruské jednotky, ktoré by tak bojovali po boku Rusov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však tieto úvahy poprel.

(tasr)

Minúta  |  

Mimoriadne zasadnutie MsZ Trenčín 21.12.2022

 Trenčín - mimoriadne zasadnutie Mestského zastupiteľstva mesta Trenčín 21.12.2022 

https://vimeo.com/783219442
Minúta  |  

Arménsko obvinilo misiu ruských síl v Karabachu zo zlyhania

Arménsky premiér Nikol Pašinjan vo štvrtok obvinil ruských vojakov, že si neplnia svoje záväzky pri kontrole takzvaného Lačinského koridoru – cesty, ktorá spája Arménmi obývanú časť Náhorného Karabachu (Arcachu) s Arménskom. Koridor je podľa neho momentálne blokovaný azerbajdžanskými silami.

"Toto je zmysel prítomnosti ruských mierových síl – nedovoliť nezákonné akcie a udržať Lačinský koridor pod kontrolou," povedal Pašinjan.

Ako vo svojej správe pripomenula britská stanica BBC, 12. decembra bola doprava cez koridor zablokovaná skupinou Azerbajdžancov, ktorí sa označujú za ekoaktivistov a požadujú prístup k miestnym zlatým baniam pre azerbajdžanských špecialistov.

Azerbajdžan sa totiž – podľa BBC – domnieva, že v Náhornom Karabachu sa nelegálne ťaží zlato, ktoré sa potom tajne vyváža do Arménska.

Vláda v Baku pred týždňom vydala vyhlásenie, v ktorom obvinila ruské jednotky dislokované na území, kde žijú Arméni, že sa zaoberajú "drancovaním národného bohatstva" Azerbajdžanu.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí na toto tvrdenie Baku reagovalo vyhlásením, že mierové jednotky "účinne plnia svoje úlohy" a v podobnom duchu sa vo štvrtok vyjadril aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

V Arménsku je akcia na hraniciach považovaná za blokádu Arménov z Náhorného Karabachu a ruské jednotky sú kritizované za nečinnosť, ktorá môže viesť k humanitárnej katastrofe. Arménsky parlament minulý týždeň poukázal na to, že daný región trpí nedostatkom potravín, liekov a pohonných hmôt.

Aj hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price varoval, že "uzavretie" Lačinského koridoru "má vážne humanitárne dôsledky a znamená krok späť v mierovom procese" medzi oboma krajinami.

Baku oponuje, že protest na hraniciach bol spontánny a civilná doprava sa môže voľne pohybovať v oboch smeroch medzi Arménskom a Karabachom. BBC dodala, že v stredu sa pred ruskou ambasádou v Jerevane konalo protestné zhromaždenie, na ktorom otvorenie koridoru požadovalo asi tisíc ľudí.

Niektorí pozorovatelia v Azerbajdžane označujú dianie okolo Náhorného Karabachu za "hybridnú operáciu", ktorej cieľom je pomôcť Baku získať plnú kontrolu nad sporným územím, ktorého časti Azerbajdžan okupuje.

Vyhlásenie nezávislosti Náhorného Karabachu vyvolalo začiatkom 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala okolo 30-tisíc životov. Náhorný Karabach však ako nezávislý štát neuznáva žiadna krajina – ani samotné Arménsko.

Na jeseň roku 2020 vypukla medzi Arménskom a Azerbajdžanom vojna nazývaná aj druhá vojna o Náhorný Karabach, ktorá si za šesť týždňov svojho trvania vyžiadala viac než 6 600 životov. Začala ju Azerbajdžanská strana.

Na základe dohody o prímerí, na ktorého dodržiavanie dohliada zhruba 2-tisíc ruských vojakov –rozmiestnených na území pod kontrolou arménskych separatistov – získal Azerbajdžan rozsiahle územia v Karabachu a jeho susedstve, ktoré aktuálne okupuje a ktoré sú historicky arménske.

Počas rozhovorov sprostredkovaných EÚ v Bruseli, ktoré sa konali v apríli a máji, sa azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan dohodli, že budú podporovať diskusie o budúcej mierovej dohode.

(tasr, krk)

Minúta  |  

Budaj: O príspevok na obnovu rodinných domov požiadalo už vyše 1 800 záujemcov

O príspevok na obnovu rodinných domov z plánu obnovy prejavilo záujem už vyše 1 800 žiadateľov. Poverený premiér Eduard Heger a minister životného prostredia Ján Budaj (obaja OĽaNO) o tom informovali na štvrtkovej tlačovej konferencii. Prvou úspešnou žiadateľkou sa stala Erika Styková z Vidiny. Schválenie ďalších žiadostí sa očakáva v najbližšom čase.

"Ďalšia kapitola plánu obnovy ukazuje, že plán obnovy je pre ľudí, je blízko k ľuďom, pomáha ľuďom, a tak sme ho aj stavali. Som rád, že sa nám naplno rozbehla historicky najväčšia obnova rodinných domov a podpisujú sa prvé zmluvy s úspešnými žiadateľmi. Verím, že rovnako úspešné budú aj ďalšie pripravované výzvy," povedal predseda vlády.

Podľa šéfa envirorezortu je v súvislosti s rastom cien energií i mierou inflácie obnova starších domov jednou z najlepších investícií, ktoré možno v tomto období realizovať. "Plán obnovy a špeciálne tento program obnovy rodinných domov považujeme za vlajkovú loď tohto obdobia. Podotýkam, že bez ohľadu na schválenie štátneho rozpočtu bude tento projekt fungovať aj naďalej. Týmto chcem apelovať na občanov, aby sa do tohto projektu zapájali," zdôraznil Budaj.

Ako pripomenulo Ministerstvo životného prostredia SR, v dvoch pilotných výzvach, ktoré sú otvorené od 15. októbra, je na obnovu rodinných domov vyčlenených z plánu obnovy 30 miliónov eur. Výzvy sa uzatvoria 28. februára alebo po vyčerpaní financií.

Požiadať o financie môže vlastník rodinného domu postaveného pred rokom 2013. Podmienka z Európskej komisie je ušetrenie 30 percent energie oproti stavu pred obnovou rodinného domu. Ak majiteľ po rekonštrukcií ušetrí 60 percent energií, môže získať až 19-tisíc eur.

Prostredníctvom výziev by sa na Slovensku mohlo obnoviť vyše 30-tisíc starších rodinných domov. Na podporu obnovy rodinných domov je na najbližšie štyri roky k dispozícii 500 miliónov eur. Po vyčerpaní 30 miliónov eur z prvých dvoch pilotných výziev (štandardnej aj zvýhodnenej) sa spúšťajú ďalšie, takže žiadatelia sa podľa MŽP SR nemusia obávať o dostatok finančných prostriedkov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.