Michal Čop

V tie dni, keď začala vojna, som bol na hranici, a preto viem, že solidaritu s utečencami neprejavovali len obyčajní ľudia, ale napríklad aj policajti a colníci, ktorí boli tie dni v službe. Títo ľudia vtedy spravili všetko pre to, aby čo najviac urýchlili prechod utečencov na druhú stranu hranice. Takto pomohli matkám a deťom zmierniť utrpenie, ktoré im okrem nutnosti opustiť svoj domov spôsobovala aj zima a nedostatok jedla a vody.

Na druhej strane už čakali miestni obyvatelia, dobrovoľníci a dobrodinci z celého Slovenska, vďaka ktorým nikto na hraniciach nezamrzol a nikto, kto to potreboval, neodišiel bez pomoci.

Tie dni ukázali takú tvár Slovenska, z ktorej boli ohromení utečenci a možno aj my sami.

Dobrou správou je, že vlna solidarity neustala ani po dlhých mesiacoch vojny. Pochopiteľne, prvotné nadšenie opadlo. No viacero ľudí s ktorými som mal možnosť sa rozprávať, potvrdzuje, že pomoc Ukrajincom stále prebieha a neustále sa zlepšuje. A to na oboch stranách hranice.