Missouri sa stalo prvým štátom USA, ktorý popravil transrodovú ženu

AKTUALIZOVANÉ: Missouri sa stalo vôbec prvým z päťdesiatky amerických štátov, ktorý nariadil popravu transrodovej ženy vinnej z vraždy svojej priateľky spred takmer dvadsiatich rokov. Guvernér jej odmietol udeliť milosť, o ktorú do poslednej chvíle žiadala.

Reč je o 49-ročnej Amber McLaughlinovej, ktorá sa ešte v roku 2003 dopustila znásilnenia a vraždy svojej bývalej priateľky. Vrah, pôvodným menom Scott McLaughlin, podľa rozhodnutia súdu z roku 2006 spáchal vraždu prvého stupňa a bol odsúdený na doživotie s trestom smrti.

Situácia s väzneným McLaughlinom sa však dekádu nemenila. O desať rokov neskôr, v roku 2016, súd nariadil nové vypočúvanie, ale v roku 2021 federálny odvolací súd obnovil platnosť rozsudku trestu smrti.

Americká spravodajská stanica Fox News podotýka, že McLaughlin sa rozhodol „zmeniť pohlavie“ až po umiestnení do väzenia. Stalo sa tak v roku 2019.

McLaughlin sa pred vraždou svojej expriateľky Beverly Guentherovej (45) zaoberal jej častým sledovaním. Dokonca sa ukryl v budove, kde pracovala. Guentherová mala pre chronicky opakujúce sa obťažovanie obavy o svoju bezpečnosť. Z práce, kde predtým robila, ju domov niekoľkokrát z bezpečnostných dôvodov eskortovala polícia.

Ale 20. november 2003 sa stal pre ňu osudným. V ten deň sa nevrátila domov a jej susedia zavolali políciu. Muži zákona krátko nato zistili, že Guentherovú brutálne zavraždil nožom práve jej expriateľ Scott McLaughlin. Vedľa jej auta našli poškodenú rukoväť noža a stopy krvi. Páchateľa dolapili a o deň nato polícii ukázal miesto pri rieke Mississippi, kde odhodil jej telo.

Obhajca sa do poslednej usiloval o guvernérovu milosť. Neuspel

Právny zástupca vraha Larry Komp – dnes už nebohej transrodovej ženy Amber McLaughlinovej – sa pre agentúru AP niekoľko hodín pred popravou vyjadril, že sa usiluje o udelenie milosti od missourijského guvernéra Mikea Parsona. Podľa americkej stanice CNN však Parosonov úrad túto požiadavku odmietol.

Republikánsky guvernér oznámil, že poprava sa uskutoční v riadnom čase – tak, ako bola pôvodne naplánovaná. „Štát Missouri vykoná McLaughlinov trest podľa príkazu súdu,“ povedal Parson, „a zaistí spravodlivosť,“ doplnil.

Samotná žiadosť o milosť bola sporná. Poukazovali v nej na McLaughlinovej traumatické detstvo a údajné mentálne problémy. Zvláštnosťou je, že tieto okolnosti vrahova obhajoba podľa právnikov nikdy neprezentovala súdnej porote. Objavili sa až teraz, pri poslednom pokuse vyhnúť sa poprave. Neúspešne.

Ide o historickú popravu

V snahe o udelenie milosti na poslednú chvíľu McLaughlinovej obhajoba v zdôvodňujúcom texte uvádzala, že ako mladý chlapec bol McLaughlin vychovávaný pestúnom, ktorý vraj jeho tvár – ešte ako batoľaťa – „potieral fekáliami“. Jeho neskorší adoptívny otec ho údajne „viackrát omráčil paralyzérom“. To všetko malo prispieť k jeho psychickým problémom a traumám.

Ďalej sa v ňom uvádzalo, že „McLaughlinová mala trpieť depresiou a viac ráz sa pokúsila o samovraždu“. Zaujímavou vlastnosťou žiadosti je, že rodová identita odsúdenej bola v texte okrajovou, nie primárnou záležitosťou. Spomínalo sa v nej, že McLaughlinová trpela diagnózou – takzvanou rodovou dysfóriou, teda nespokojnosťou so svojím biologickým pohlavím.

„Myslíme si, že Amber preukázala neuveriteľnú odvahu. Môžem Vám povedať, že pokiaľ ide o túto záležitosť, je tu veľa nenávisti,“ uviedol jej obhajca Komp v pondelok pre agentúru AP.

Poprava McLaughlinovej „by zvýraznila všetky nedostatky justičného systému a bola by veľkou nespravodlivosťou na viacerých úrovniach,“ povedal Komp ešte predtým vykonaním trestu smrti pre CNN. „Všetko, čo sa mohlo pokaziť, sa jej pokazilo,“ dodal.

Poprava Amber McLaughlinovú sa stala vôbec prvou popravou v histórii Spojených štátov, pri ktorej úrady legálne usmrtili transrodovú ženu, prvou v tomto roku a zároveň 18-tou v poradí od roku 1976 keď americký Najvyšší súd obnovil tresty smrti po ich krátkom zakázaní v legislatívnom systéme USA.